On air
Next
Články

HURRAY FOR THE RIFF RAFF – TÁTO ZEM JE ROVNAKO VAŠA AKO ICH

7.7.2017

Hurry For The Riff - NavigatorAmerická skupina Hurray for the Riff Raff je alter ego Alyndy Lee Segarra. Všetky jej predchádzajúce albumy stáli za to, ani jeden z nich sa však nevyrovná novinke Navigator: osobnému i hudobnému návratu portorikánskej pesničkárky ku svojim koreňom. Prehodnotenie doterajšieho života spojila Segarra nielen s hľadaním vlastnej identity, pokúša sa tiež orientovať v Amerike vedenej Donaldom Trumpom. Všetkých „básnikov umierajúcich na chorobu z ticha“ preto vyzýva: „Poďme s tým sakra niečo urobiť.“

Naliehavo nekričí prvýkrát. „Zastreľte ma a telo hoďte do rieky, nech si má svet o čom spievať,“ spievala Segarra na predchádzajúcom albume Small Town Heroes v skladbe The Body Electric, hymnicky vyhrotenou obžalobou útlaku a diskriminácie žien, ľudí inej farby pleti a LGBTQ komunít, považovanej vplyvnou americkou stanicou National Public Radio za politický folksong roka 2014.

Búrlivú teenagerskú mladosť strávila v newyorskom Bronxe v dobre situovanej strýkovej rodine, slepo rozhodnutá vystúpiť z portorikánskeho tieňa. Punkové stanoviská v sedemnástich rokoch vymenila za romantický obdiv k hobeos (tulákom) a Woodie Guthriemu: zabudla na školu a tri roky križovala s tulákmi načierno v nákladných vlakoch po Štátoch, aby po zavraždení kamaráta skončila v New Orleans. „Vôbec som netušila čo si počať so životom a skladanie pesničiek mi pomohlo v sebe udusiť chaos,“ poznamenala Alynda k premene drsnej mestskej punkerky na Južanku hrajúcu country blues pretkané Cajun a rockabilly. Za albumy Young Blood Blues a Look Out Mama zožala uznanie, neprepadla ani so zbierkou coverov My Dearest Darkest Neighbor a dokonca skončila v Nashville. Dobová tlač ju chválila: evokovala predstavy o stratenej Amerike a zosobňovala generáciu oceňujúcu „skutočnú americkú hudbu“. Portorikánstvo išlo bokom. Zlomilo sa to s albumom Small Town Heroes: skúsenosťami  obohatená („preboha, veď ja sem nepatrím“) sa vrátila sa do Bronxu, medzi Nuyorican, ako sa prezýva portorikánsko-newyorská komunita. Hľadať vlastné korene: s nasadením pripomínajúcu Patti Smith v čase Rock N Roll Nigger. Speváčkin reštart sa odvíja od niekoľkých zlomových okamihov. Pri tej postupnosti sa podržte: od štúdia radikálneho portorikánského hnutia Young Lords, bojujúceho v 60-tych rokoch minulého stočia v New Yorku za práva Latinos, prešla Alynda k básňam Julie de Burgos, Pedro Pietriho a prednáškam Toni Morrison; ohromila ju transgender aktivistka Sylvia Rivera a keď si prvýkrát v živote pustila Bowieho Ziggy Stardusta, všetko sa jej zlialo do koncepčného albumu Navigator.

Fiktívny príbeh portorikánskeho dievčaťa Naviti Milagros Negron nesie všetky rysy autobiografie. Naviti sa hanbí za portorikánsky pôvod, desí ju rasizmus a ponižuje spoločenské odstrkovanie. Návšteva čarodejnice vedie k päťdesiatročnej hibernácii: problémy vraj postupom času určite zmiznú. Nevyšlo to: džentrifikácia premenila jej chudobnú newyorskú štvrť na nepoznanie; nikoho tu už nepozná, Portorikáncov vystriedali zbohatlíci a Navita si s hrôzou uvedomuje, o čo všetko prišla. Rozhodne sa preto nájsť bývalej susedov a priateľov, ujasniť si svoju spoločenskú a rasovú identitu a naplno sa ponoriť do koloritu rodnej kultúry. Alynda je potom jej hlasom, aj hovorcom outsiderov všetkého druhu. Navigátorom podobne vyhnaných Američaniek: „Táto krajina je rovnako tak vaša ako ich. Nenechajte si vnútiť presvedčenie že keď ste príliš hnedé, odlišné a ku všetkému ešte chytré, máte mínus.“

V minulosti pokladala na svoj hudobný oltár Beatles, Clash, Johnny Casha a Townes Van Zandt, dnes Ninu Simone, hviezdneho speváka salsy Héctora a rytmické hudobné štýly  z Portorika, čo je pre Alyndu čo o salse predtým nechcela ani počuť, zásadný obrat. Avšak: cez všetky latinsko-americké vklady na albume dominuje elektrická gitara, klávesy, rock, gospel a doo-wop. Že v čase vzbury nie je pre akustické country blues miesto, pochopil aj koproducent Paul Butler (Michael Kiwanuka, Devendra Banhart) a výrazných zmien sa dočkalo aj zloženie skupiny Hurray for the Riff Raff. „Môžete si vziať môj život, domov mi ale nechajte,“ spieva Alynda v skladbe Rican Beach a dotýka sa hneď dvoch pálčivých ekologických tém: protestov proti skládke uhoľného odpadu na portorikánskom ostrove Peñuelas a výstavby plynovodu na posvätných miestach indiánskeho kmeňa Siouxov v Severnej Dakote. Názov magazínu Pa’lante (Vpred), hlásne trúby Young Lords a Hnutie Nuyorican založené Pedrom Pietrim, prevzala Alynda ako svojbytné gesto odporu a keď do postupne gradujúcej skladby vložila Pietriho recitáciu politickej básne Puerto Rican Obituary, zrodilo sa „gigantické fuck you všetkým, čo spochybňujú jej bolesť“, preklopenú do triumfálnej oslavy portorikánského dedičstva.

Jiří Moravčík