MAU MAU – SAMOSTATNÁ HUDOBNÁ KAPITOLA ZVLÁŠTNEHO VÝZNAMU

Mau Mau - 8000 Km (Godzillamarket , 2016)

Mau Mau – 8000 KmTaliani Mau Mau sú v rozpore so šoubiznisom a konzumnou kultúrou. Pritom ich hudba je pôsobivo melodická, temperamentná. Pozor, možno pri nej neobsedíte!

Najmä ak pochopíte burcujúceho ducha hudby Mau Mau, temperamentného, punkového, rapového, folkového – s koreňmi v talianskej tarantelle. Vyjadrili solidaritu s 200 000 demonštrantami počas summitu G8 v Janove roku 2001, solidaritu s ľuďmi verejne protestujúcimi proti finančným a politickým špekuláciám nadnárodných korporácií.

Mau Mau začínali v roku 1991 ako trio – Taliani Luca Morino (sólový spev, gitara), Fabio Barovero (sprievodný spev, akordeón, klávesy) a Kamerunčan Bienvenu Tate Nsongan (sprievodný spev, bicie, perkusie). Ich názov má dvojaký význam. Nadväzuje na tajnú organizáciu Mau Mau, ktorá v Keni stála na čele vzbury proti britskej koloniálnej nadvláde a zároveň nadväzuje na pomenovanie prisťahovalcov v „piemontskom“ slangu. Spočiatku im pomáhal Peter Gabriel. Druhý album – Bass Paradis – nahrávali v jeho slávnych štúdiách Real World. Všetky ich nasledujúce albumy (s výnimkou predposledného) sme v deväťdesiatych rokoch uvádzali v špecializovaných hudobných reláciách slovenských rozhlasových staníc. Vystupovali na festivale Szíget (2007), kde sme ich mali možnosť vidieť a počuť naživo. Tento rok na ňom vystúpia znova.

Mau Mau

Mau Mau teraz nahrali – po desaťročnej odmlke – nový album s názvom 8000 Km. Približne toľko kilometrov má dĺžka obvodu Talianska aj s priľahlými ostrovmi. Ústrednou témou sú africkí utečenci. Singel „Con chi fugge“ predstavuje manifest na ich podporu. ( Odvoláva sa aj na postoje rumunskej spisovateľky nemeckého pôvodu Herty Müllerovej, držiteľky Nobelovej ceny za literatúru / 2009 ). „Táto pieseň kričí zlosťou nad právami na lepší svet i radosťou z nádeje na ich uskutočnenie“ – hovoria Mau Mau. A spievajú „„Cez 7 morí, tam je moderné otroctvo, záujmy mocných a krv na kontinentoch, ale budeme stáť s tými, ktorí utekajú“.

Miroslav Potoček (foto: press Mau Mau)