Morrissey - World Peace Is None Of Your Business (Harvest, 2014)
Morrissey. Meno, ktoré dnes mladým poslucháčom hudby na Slovensku veľa nehovorí. I keď v Anglicku a aj v niektorých iných krajinách má veľké renomé. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bol spevákom, textárom a skladateľom anglickej skupiny The Smiths, ktorá bola doma nemalou armádou mládeže zbožňovaná.
Morrissey bol oproti typickým hviezdam fakticky anti-hviezdou.
Alebo inak povedané, hviezdou ideálov nezávislej scény. Vegetarián rozdávajúci publiku kvety, vyhlasujúci sexuálnu zdržanlivosť potvrdenú celibátom. Takú hviezdu si dnes mnohí nepredstavujú ani vo sne. Po ukončení činnosti The Smiths, zahájil Morrissey sólovú kariéru. Slovo „zahájil“ je opodstatnené, pretože pripomína ťaženie vojvodcu nesúceho bojovú zástavu. A to už od vydania jeho prvého albumu (Viva, nenávisť / 1988), ktorý obsahoval pieseň „Margaréta (Tatcherová!) pod gilotínou“. Následok? Predvedenie na policajné vyšetrovanie. A tak to s Morrisseyom pokračovalo ďalej – kritizoval britskú monarchiu, kráľovskú rodinu počastoval slovom paraziti, monarchistov nazval sentimentálnymi fašistami, musel sa obhajovať proti obvineniam z rasizmu ( po zverejnení jeho piesni The National Front Disco). Jeho obhajoba slovami „Nie každý je úplne hlúpy“ pripomenula postoje Jima Morrisona. Úsmevná bola jeho odpoveď na otázku sexuálnej orientácie – “Som humasexuál“.
V týchto dňoch sa tento pesničkár s najoddanejšími fanúšikmi prihlásil s novým albumom, v poradí desiatym, s názvom „Svetový mier nie je váš biznis“. A môžeme rozmýšľať (zisťovať), čo tým umelec chcel povedať, recenzent pitvať texty a filozofiu autora. Lenže to by potom recenzia mala dĺžku rozsiahlejšieho traktátu. Obráťme teda pozornosť k hudbe. Prináša niečo nové? Nie, neprináša. A to ani v kontexte tvorby Morrisseyho, ani v kontexte súčasnej svetovej hudobnej tvorby. Samozrejme, ak by sme sa na to pozerali prísnym okom. Ale novátorstvo v piesňach tohto v podstate barda, trubadúra, by sme ani hľadať nemali, pretože nikdy novátorom nebol. No bol výborným textárom a občas sa mu podarilo skomponovať skladbu s váhou evergreenu.
Otázka by teda mohla znieť, koľko potenciálnych evergreenov sa mu podarilo nasúkať na nový album? Šesť! Napríklad skladba Neal Cassady Drops Dead nemá ďaleko k sile, akú predstavovali kedysi trháky The Smiths. Má peknú, výraznú melódiu a rockovú dravosť, ktorá by teoreticky a snáď i prakticky mala pôsobiť na poslucháča tak, ako rockové hity z éry, keď bol rock plný života. Ostatné potenciálne evergreeny nie sú príliš rockové, skôr folkové, baladické. Napokon, Morrissey bol vždy predstaviteľom štýlu, ktorý sa pohyboval medzi indie popom, indie rockom a folkom. A tu, na novom albume, počuť nielen prvky folku ( I´m Not A Man), ale i world music v nádhernej skladbe Zem je najosamelejšia planéta, podfarbenej flamencovou gitarou a akordeónom. (Vo videu s hovoreným slovom k tejto piesni sa po jeho boku objavila Pamela Anderson!).
Srdcia možno bude dojímať aj folkovo-rocková One Of Our Own s priestorovým zvukom, trošku ladeným v duchu Love Over Gold (Dire Straits). A po nej, pousmej sa svet, začne ďalšia pieseň … žblnkotom vĺn. Ošúchané? Gýčové? Vadí? Asi nevadí, lebo človeku sa chce zaspievať si zarovno s Morrisseym – Drag The River – áno, také je to melodicky vyzývavé. Čo napísať na záver? Nuž, keby anglická hudobná scéna každoročne ponúkala viacero takýchto albumov, nemusel by Miro Potoček so smútkom hovoriť o jej úpadku. Lenže speváci s takým príjemným hlasom a osobitým prejavom, aký má Morrissey, sa nerodia každý deň nie len na ostrovoch bájneho Robina Hooda, ale ani v krajine Jánošíka, ani v iných krajinách. Takže? Viva Morrissey?
Miroslav Potoček
