Niyaz – The Fourth Light (Six Degrees Records2015 )
Králi, vojvodcovia a ich prisluhovači viedli kedysi masy do vojen, podnecovali nenávisť medzi národmi, náboženstvami, kultúrami, medzi Západom a Východom, a armády primitívov ich s nadšením nasledovali. Umelci, filozofi, alchymisti rozoštvaných národov zatiaľ medzi sebou spolupracovali, tvorili hodnoty, často v utajení pod hrozbou smrti. Len občas sa stalo, že kdesi rozkvitol ostrovček slobody, kde mohli bez strachu spolupracovať – egyptskí s gréckymi v Alexandrii, arabskí s európskymi a židovskými v Córdobskom kalifáte. Tak to bolo kedysi a dnes je to podobne. Žijeme v relatívnej slobode, no zneužívanej na rozoštvávanie a nenávisť. A opäť, tak, ako kedysi, rozoštvávaniu najviac podlieha armáda primitívov. Hudobníci rôznych národov spolupracujú. Najviac v oblasti world music. Spolupracujú aj v iných hudobných oblastiach, napríklad v jazze, no keď sa v jazze zídu hudobníci rôznych národov, vznikne z toho napokon väčšinou zase len … jazz. V oblasti world music z toho často vznikne nový štýl, niekedy i nepomenovaný. Ako napríklad nazvať hudbu dua Niyaz? (V preklade Túžba). Zmes „sufijského mysticizmu“ a „trance elektroniky?“ Ľudových piesní z Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Stredného východu, Strednej Ázie so súčasnými kompozíciami? Zmes dnešných textov piesní s poéziou moslimskej poetky Rabia al-Basry, žijúcej v ôsmom storočí, vyhlásenej v moslimskom náboženstve za svätú, ktorá predbehla svoju dobu bojom za práva žien? Jej život a tvorba sú ústrednou témou najnovšieho albumu Niyaz – The Fourth Light.
Zamilovala som sa do jej príbehu a básní –hovorí Azam Ali, iránsko-americká speváčka tohto dua, momentálne pôsobiaceho v kanadskom Montreale, ktoré po odchode Carmen Rizza tvorí so svojim manželom Logá Ramin Torkianom. Rodičia Rabie boli tak chudobní, že nemali prostriedky ani na zakúpenie oleja do lampy. Keď sa narodila, priniesla do domu akoby svetlo. Keďže bola štvrtou dcérou Basrovcov, dali jej meno Rabia, čo znamená „štvrtá“. Preto bol i štvrtý album Niyaz nazvaný Štvrté svetlo. Našinec ho pravdepodobne jednoducho označkuje slovom orientálny. No okrem hudby orientu počuť aj hypnotické elektronické beaty. K dojmu záhadnosti a starodávnosti prispievajú viaceré nám menej známe jazyky v textoch piesní – perzština, daríjčina, urdčina, turečtina. A samozrejme aj starodávne blízkovýchodné strunové hudobné nástroje. Do moderných prejavov je votkaná starobylá poézia – Keby si prešla predo mnou, moje slzy by sa premenili na dážď . Nie, nemusíme rozumieť perzštine, stačí vnímať, cítiť. A cítiť aj odkaz starodávnej alchýmie. Veď hudba bola jej súčasťou. Od starovekého Pytagora a jeho hudby kladív, po stredovekého Ibn Sínú (Avicennu) a jeho spisy o hudbe. Pokúsme sa aspoň na chvíľu vymeniť ohrané pesničky za hudbu Niyaz. Pokúsme sa byť aj my alchymistami aspoň v poslucháčskom zmysle.
Miroslav Potoček
