Previous
On air
Next
Next
ONLINE BROADCAST

EDITORSKÝ VÝBER: 16/2024

Predstavíme vám mladú speváčku Grace Cummingsovú, priblížime premenu skupiny Mount Kimbie, zatancujeme si s Peggy Lee, odhalíme kto stojí za názvom Chorobopop a čerešničkou na torte bude novinka od domácich Meowlau X Val.


Hlas Grace Cummingsovej znie tak mohutne a vyspelo, že je ťažké uveriť, že táto Austrálčanka má len dvadsať rokov. Jej nový album „Ramona“ bol inšpirovaný piesňou Boba Dylana „To Ramona“, pretože raz jej niekto povedal, že je ako postava z tejto piesne. Vtedy bola podobne slabou, krehkou a zraniteľnou ženou, ktorá bojovala so svetom. Album, v ktorom dominuje silný spev je o minulosti, ktorá sa pominula. V titulnej skladbe speváčka takmer mantricky spomína, že teraz je ten správny čas byť tou správnou Ramonou a bojovať so svetom. Pri počúvaní týchto nahrávok musí každému jasné, že Grace sa viac ako o súčasné trendy zaujíma o klasickú pop music, no neznie to vôbec zle!


Každý, kto si Mount Kimbie spája s britským klubovým zvukom bude novým albumom „The Sunset Violent“ prekvapený. Kvôli nemu sa totiž londýnska kapela vybrala do kalifornskej púšte, kde najviac emócií vyvoláva západ slnka. Mount Kimbie prežili hudobné znovuzrodenie a prehodili výhybku na post-punk. Nové nahrávky totiž evokujú legendy ako Joy Division, The Fall alebo Gang of Four, pričom štýl skupiny zostáva menej melancholický, uvoľnenejší a plynulejší. Nové texty sú kreatívne, premyslené a hravé. „Nič z toho pre mňa nie je veľmi vážne. Myslím si, že ma pri písaní baví vytvárať fiktívne surrealistické scenáre,“ povedal líder skupiny Kai Campos.


Peggy Lou, berlínčanka s koreňmi v Južnej Kórei, zverejnila novú skladbu „1+1=11“. Hudobníčka pôsobí na elektronickej scéne od roku 2016 a verejnosť zaujala so skladbami „Starry Night“ a „(It Goes Like) Nanana“. Jej debutový album bude sa volať „I Hear You“, vyjde 7. júna a podľa Peggy bude oveľa viac ako len prvým: „Predstavuje nespočetné hodiny odhodlania počas mojej cesty za vytvorením niečoho nadčasového.“ Vo videoklipe spolu s Peggy vo svetelnej inštalácii účinkuje dánsky umelec Ólafur Elíasson. Ako tínedžer tancoval breakdance, ktorý v klipe predvádza popri umeleckej hre svetla a farieb.


Trochu inak vykročila na svojom treťom albume „Svobodě na stopě“ česká skupina Chorobopop. Skúsení hudobníci Daniel Stibor (Ctib), Pavel Zajac (Zay) a Petr Gojtka (Keč) sa vrátili k punkovým koreňom a zároveň opustili doterajšie istoty, pretože nahrali album z polovice synthpopový. Výsledok potvrdil status, ktorý získali už v časoch svojej predchádzajúcej kapely Telefón – pod Radhoštěm, že stále reprezentujú zaujímavé postavy českej nezávislej scény. „Táto platňa je iná v tom, že na jednej jej strane sme opustili hudobný svet, ktorý sme poznali. Boli sme zvyknutí na gitary, teraz zrazu všetci traja stojíme za klávesami,“ povedal Ctib, ktorý je so svojimi spoluhráčmi už tridsať rokov úzko spätý so svojráznou rožnovskou scénou. „Budem neskromný – myslím, že by táto platňa mohla ľudí zaujímať jednoducho preto, že sú na nej dobré pesničky. Hoci experimentujeme, stále sa snažíme strážiť, aby sme tvorili rôznorodé a zapamätateľné pesničky, ktoré sú o niečom“, dodáva. Videoklip k skladbe „Tisíc let“ vznikol v areáli bývalej rožnovskej Tesly.


Slovenská skupina Meowlau X Val opustila svoj tradičný štýl a predstavila energický singel s post-punkovým nádychom. Neplánovanou časťou v slovenčine vzdáva hold svojmu zvukárovi a v klipe zachytáva blízkych ľudí. Počas pozerania strávite dvojminútovú jazdu s nenahraditeľným zvukárom Jakubom Simonidesom. Jakub, resp. Simko, sa v ňom stal hlavnou postavou a v podstate len reprezentuje, tak ako všetci prítomní, svoju bežnú existenciu. “Táto slovenská časť piesne bola nahraná spontánne pri našej recording session. Možno by som tú pasáž nazvala aj ako behind the scenes nášho bežného nahrávania. A keďže sa hodila do feelingu piesne, museli sme ju tam nechať. Plus si môžeme konečne odfajknúť aj to, že máme časť slovenského textu.“ V štúdiovej verzii bola po prvýkrát použitá živá basgitara (paradoxne, keďže je Lau primárne basgitaristka). “Cítila som to tak, že potrebujeme zachytiť energiu a chémiu, ktorú medzi sebou mávame na koncertoch. Keďže na koncertoch hrávam práve na basgitaru, prišlo mi to ako perfektný nápad. Snáď to tak cítite aj vy.“ dodala Lau.

COMA: ÚNIK DO NOVÉHO SVETA

Kolínske duo Coma začínalo ako undergroundový elektronický projekt, no so svojím štvrtým albumom sa prepracovalo ku vkusnému popu. Na albume „Fuzzy Fantasy“ kombinuje indie melanchóliu s chytľavou elektronikou, ktorá znie príjemne.


Nemecká dvojica Georg Conrad a Marius Bubat spája popovú citlivosť s vlastnosťami tanečnej hudby a vytvára hudbu bohatú na melódie a často i melanchóliu. Repertoár dua Coma reprezentuje emocionálny kút spektra elektronickej hudby, v ktorom sa dynamické zvukové krajiny stretávajú s úprimnými textami.

Coma sa pôvodne upísali kolínskemu vydavateľstvu Kompakt, ktoré má svoje korene zapustené v mestskej klubovej hudbe. Ich chytľavý synth-pop s groovovým nádychom stieral hranice, a preto si našiel svoj nový domov v berlínskom labeli City Slang, pre ktorý nahrávajú napríklad Caribou, Gold Panda, Tindersticks, či Sinkane.

„Nikdy sme neboli raveri, aj keď energiou klubovej hudby sme sa určite inšpirovali“, povedal Marius Bubat.

Transformácia

Po niekoľkých nahrávkach, vrátane debutu „In Technicolor“ z roku 2013 a albumu „This Side of Paradise“ z roku 2015, zažila dvojica transformačné obdobie, poznačené sériou výziev a míľnikov vrátane straty rodičov a narodení detí. Pre oboch hudobníkov sa návrat do štúdia ukázal ako silná forma terapie, ktorá dokáže prekonať bolestivý proces reality. Predchádzajúci album „Voyage Voyage“ z roku 2019 rozprával príbeh komplikovaných životných momentov prostredníctvom zložitej zvukovej siete.

„Tvorba hudby je druh úniku, dostane vás do iného sveta. zabudnete v ňom na všetko okolo vás,“ povedaLI cOMA.


Bližšie k životu

Po vypočutí nového albumu „Fuzzy Fantasy“ môžete nadobudnúť dojem, akoby duo chytilo druhý dych. Viacerí hudobní publicisti prirovnávajú jeho nahrávky k tvorbe Roosevelt, Hot Chip, Röyksopp alebo Bobovi Mosesovi, pretože podobne ako oni spájajú synťákové melódie s beatmi a zvukom gitár. To, že v skladbe „Beyond You And Me“ spieva skvelá, pôvodom brazílska speváčka Dillon, je len čerešničkou na torte.

Duu Coma sa podarilo vytvoriť krásne medzi skladby balansujúce medzi eufóriou a melanchóliou. Niektoré z nich môžete zachytiť v našom online vysielaní na platforme Mixckoud.

Róbert Gregor (foto: press Coma)


LEYLA MCCALLA – STRATÉGIA PREŽITIA

Americko-haitská speváčka a skladateľka Leyla McCalla zložila na svoj piaty album „Sun without the Heat“ osobné piesne ovplyvnené feministickou literatúrou. Jej svojská hudba je hybridom afrických, brazílskych, karibských a amerických hudobných štýlov.


Leyla McCalla je jednou z najzaujímavejších amerických speváčok a skladateliek. Ovláda viaceré techniky spevu od jemného až po silný a bravúrne hrá na tri strunové nástroje – gitaru, bendžo a violončelo. 38-ročná speváčka s haitskými koreňmi sa od roku 2014 hudobne i tematicky pohybuje medzi minulosťou a súčasnosťou, pričom sa nedá zaradiť do žiadnej žánrovej škatuľky. Tvorí hybridný folk, inšpirovaný multikultúrnou zmesou jej adoptívneho domova New Orleans a etapami jej života. Na albume s poradovým číslom 5 je veselší a globálnejší ako v minulosti.

Komunikácia s predkami

Leyla McCalla sa narodila v New Yorku, vyrastala v New Jersey a ghanskej Akkre. Je dcérou haitských migrantov a politickou aktivistkou za ženské a haitské občianske práva. Haitskú hudbu objavila až neskôr vďaka láske k americkej hudbe a uvedomeniu si, kde sú jej korene. Medzitým viackrát vycestovala na Haiti a v roku 2022 nahrala atypický album „Breaking the Thermometer“ o histórii Rádia Haiti, prvej rozhlasovej stanice, ktorá vysielala správy v kreolčine.

Ťaživosť posledného výskumu o vraždách a represiách voči rozhlasovým novinárom, chcela tentoraz vyvážiť menej náročným albumom. Haiti v ňom stále zohráva dôležitú úlohu, napríklad keď sa speváčka v piesni „Open the Road“ spojí so svojimi predkami, aby našla pomoc pri hľadaní vlastnej identity. Miestami počuť tiež komorný, gitarový zvuk haitského hudobného štýlu twoubadou.

Inšpirácia morskými cicavcami

Na tvorbu piesní Leyly McCally majú vplyv najmä knihy, príbehy a texty. V prípade piesne „Sun Without the Heat“ to boli afroamerickí autori, myslitelia a afrofuturisti Octavia Butler, Adrienne Maree Brown a Alexis Pauline Gumbs. Hlavnou inšpiráciou pre nový album bola kniha „Undrowned“ a Gumbsovej štúdia o morských cicavcoch a ich stratégii prežitia. Texty piesní odrážajú – aj keď boli inšpirované inými autormi – konfrontáciu s vlastnou životnou cestou: sú najmä o materstve a strachu, túžbe po zmene, prípadne o hľadaní spolupatričnosti a šťastia.

Žiadne slnko bez tepla

Názov albumu „Sun Without the Heat“ znie ako vyjadrenie ku klimatickej katastrofe, no jeho význam je ešte väčší. Je inšpirovaný prejavom, ktorý v roku 1857 predniesol bývalý otrok a neskorší bojovník za ľudské práva, politik a publicista Frederick Douglass, ktorý pred bielymi abolicionistami povedal: „Ak chcete zrušiť otroctvo musíte zmeniť sami seba.“ McCalla túto myšlienku posunula ďalej a vo svojej titulnej piesni spieva: „Chceš úrodu bez orby, chceš dážď bez hromu, chceš oceán bez hukotu vody, nemôžeš mať slnko bez tepla“.


Hudobná diaspóra

Leyla McCalla nemala žiadnu koncepciu presvedčivého albumu, no mala hudobný nápad: zahrnúť čo najviac žánrov africkej diaspóry do americkej hudby. Preto na albume cítiť závan brazílskeho hnutia tropicalismo, jazz, americké blues, folk, haitskú hudba twoubadou, afrobeat, ghanský highlife, kalypso i etiópsku hudbu.

Etiópsku hudbu možno počuť v cover verzii piesne etiópskeho speváka Aliho Mohammeda Birru, známeho v sedemdesiatych rokoch. McCalla sa zamilovala do jednej z jeho piesní, no nemala k dispozícii prepis pôvodného textu. Preto si k piesni „Love We Had“ napísala vlastný.

Na albume „Sun without the Heat“ Leyla McCalla opäť dokazuje aké rozsiahle sú jej hudobné obzory, pričom ponúka okrem jemných klavírnych balád i takmer rockové piesne. Podarilo sa jej premeniť všetky životné skúsenosti na vlastný hudobný štýl.

NMR (foto: press, Chris Scheurich)

JEMBAA GROOVE A POZITÍVNE VIBRÁCIE

Srdcom skupiny Jembaa Groove je ghanský hudobný štýl highlife. Podčiarkuje to jej druhý album „Ye Ankasa | We Ourselves“, ktorý stelesňuje nové vnímanie africkej, džezovej i soulovej hudby.


Jadro skupiny Jembaa Groove tvoria spevák, perkusionista Eric Owusu a basgitarista, producent Yannick Nolting. Obaja sa spoznali v roku 2020 na ihrisku v Berlíne vďaka svojim deťom. Neskôr sa rozhodli založiť skupinu, ktorá si o dva roky neskôr za svoj debutový album „Susuma“ vyslúžila medzinárodné uznanie.

Na rozdiel od predchádzajúceho albumu, sa na väčšine nových nahrávkach podieľal londýnsky multiinštrumentalista a producent Kwame Yeboah, vďaka ktorému získala skupina nové inšpirácie. Oživili sa tým spolupráca s Ericom, pretože obaja hudobníci vyrastali v Akkre, kde spolu zdokonaľovali špecifický hudobný štýl nazývaný Sikyi highlife, ktorý bol v Ghane spopularizovaný v 70. rokoch. Eric & Kwame v minulosti hrávali v skupine Kwashibu Area Band, v ktorej pôsobili aj Pat Thomas, Ebo Taylor a legendárny bubeník Tony Allen.

Ostatní hudobníci Jembaa Groove pochádzajú z rôznych kútov sveta. Ich tvorba je zmesou africkej, európskej a latinskoamerickej hudby. Novou posilou je Daniel Allen Obert (Aloe Blacc, Tony Allen) z Kuby, ktorý hrá na trúbku. Tento internacionalizmus prenikajúci cez Ghanu a Londýn do Berlína, formuje štýl skupiny, ktorý Yannick označuje ako „súčasný pohľad na highlife, jazz a soul“.

Tvorivá rozdielnosť

Oči a uši všetkých hudobníkov sú otvorené všetkému, čo sa deje okolo nich… počúvajú veľa hudby, staršej i súčasnej. Je zrejmé, že kapela má slabosť pre americkú retro-estetiku, ktorú možno počuť z nedávneho katalógu Daptone Records a Big Crown Records. Práve tieto vydavateľstvá mali výrazný vplyv na zvuk a spôsob produkcie novej nahrávky.

Vokálne oživenie počuť aj vďaka spevákovi K.O.G zo Sheffieldu a veteránovi highlife scény 70. a 80. rokov menom Gyedu Blay Ambolley. Texty piesní sú väčšinou v jazykoch twi, ga a „pidgin english“.

„Jembaa Groove je o pozitívnych vibráciách. Snažíme sa propagovať pozitivitu, spolupatričnosť a rešpekt. Ale tiež sa snažíme pripomínať ostatným aj sebe, že osud leží v našich rukách a že veci nemožno brať ako samozrejmosť. Ak niečo chcete, choďte za tým, ale rešpektujte ľudí!“

Zvuková pestrosť

Väčšina nového albumu bola koncipovaná a nahraná v Berlíne, s výnimkou piesne „Sweet My Ear“, ktorá vznikla v Ghane. Yannick o nej povedal: „Išlo o návrat k prameňom a zachytenie pôvodných vibrácií, ktoré nám pomôžu informovať o tom, čo Jembaa Groove obnovujú a pretvárajú“. V piesni počuť viac dychov, ktoré dodávajú väčšiu pôsobivosť, pričom jej zachovávajú pohodovú atmosféru.

Majster highlife a jazzový praktik Gyedu-Blay Anbolley dodal svoj hlas do skladby „Agya“, ktorý dopĺňajú Ericové vokálne harmónie. Posledným singlom albumu je skladba „Makoma“, ktorá začína slávnostným vyhlásením ghanského prezidenta a bojovníka za nezávislosť zo 60. rokov Kwameho Nkrumaha, odsudzujúcim kolonializmus v Afrike. Táto téma je dôležitou súčasťou DNA kapely. Popri zvuku jemných gitár spolutvorcu Kwameho Yeboaha v piesni zaznieva aj pôsobivé trúbkové sólo Daniela „El Congo“ Allena.

Jembaa Groove sa dôstojne vyhli „ťažkému druhému albumu“, pretože ich novinka má ghanskú pečať a je hlbokým a oduševneným pohľadom na súčasný jazz, pričom na jednej strane vzdáva hold jeho koreňom, zatiaľ čo na strane druhej posúva jeho hranice.

V posledných dvoch rokoch skupina zožala množstvo úspechov a vystúpila pred náročným publikom po celom svete. Naďalej sa jej darí získavať si fanúšikovskú základňu, podporenú prelomovými vystúpeniami na podujatiach ako BBC 6 Music, SXSW (USA), ESNS a Supersonic Jazz Festival (Holandsko).

Pri pohľade na rok 2024, s potvrdenými koncertnými vystúpeniami a krstom albumu v Londýne, Paríži, Madride a Berlíne a plánovaným koncertným turné, je budúcnosť oduševneného highlife inšpirovaného afro-jazzom v pohybe a šíri sa svetom ako evanjelium. Albumu „Ye Ankasa | We Ourselves“ budeme preto venovať pozornosť aj u nás v rubrike „Album týždňa“.

NMR (foto: press Jembaa Groove)

EDITORSKÝ VÝBER: 15/2024

O zaujímavé novinky sa v posledných dňoch postarali Beth Gibbons, Still Corners, Bonnie Banane, Branko a domáci hudobníci Modré Hory, Duhan, či Nylon Union.


Beth Gibbons, známa zo skupiny Portishead, zverejnila novú pieseň „Reaching Out“ zo svojho pripravovaného sólového albumu „Lives Outgrown“. Skladba je prezentovaná spolu s videom typu „weirdcore“ a Beth sa v ňom rúti digitálnym vesmírom. V interaktívnej verzii môžu diváci ťahaním kurzora otáčať perspektívu, čím majú možnosť vytvárať „pocit snahy osloviť jeden druhého nemožnými spôsobmi,“ uvádza sa v tlačovej správe. Beth nový album oznámila pred pár týždňami prvým singlom „Floating on a Moment“. Album vyjde 17.5.2024 a spolu so speváčkou ho produkoval James Ford a bubeník niekdajších Talk Talk Lee Harris.


Britsko-americká dream popová kapela Still Corners zverejnila svoj šiesty album „Dream Talk“, na ktorom sa nachádza 10 skladieb. Od jesenného pilotného singla „Today is the Day“ až po finále horúcej letnej noci „Turquoise Moon“ vytvorila skupina sústredený zvuk, ktorý je štýlový a zvodný. Speváčka Tessa Murray o novinke povedala: „Genéza mnohých piesní pochádza zo snov. Každú noc som si zapisovala sny, na ktoré som si spomenula. Počas nahrávania som vyťahovala svoju knihu snov, spievala ich cez rôzne zacyklené frázy, ktoré Greg hudobne dotváral. Bola to zábava a to, čo som považovala za akési bláboly, nás nakoniec prekvapilo rôznymi významami a obrazmi.“


V roku 2020 vydala francúzska speváčka Bonnie Banane prvý album „Sexy Planet“, na ktorom tematizovala planétu Zem, ako aj zmyselnosť žien. Nedávno je vyšiel druhý album s názvom „Nini“, ktorého sprievodný klip je zameraný na temnú a excentrickú avantgardu. Názov skladby vychádza zo speváčkinho mena z detstva, no Nini má viac významov: „Je veľa ľudí, ktorí sa volajú Nini. Je to aj reštaurácia, v ktorej som nikdy nebola, kaderník, hotel, salón krásy,“ povedala Bonnie. „Ide jej najmä o to, aby som prijala každého človeka na svete. Počas tvorby albumu som sa dlhší čas cítila otupená, no túžba po spojení a vyjadrení mi napokon dodala silu. Album je akoby môj posledný“, dodáva.


Portugalský producent Branko vytvoril pomník svojmu rodnému mestu Lisabon. Jeho nový album „Soma“ oslavuje horkosladký postoj ku postkoloniálnej rozmanitosti putovným blues, ktorému sa hovorí saudade. Hudobník svoju novinku nahral prvýkrát skoro celú analógovo a postavil ju na inštrumentálkach. S nahrávkami potom vycestoval za hosťujúcimi spevákmi, ktorí mali cit pre zvuk „Nového Lisabonu“. Na albume hosťuje napríklad londýnsky spevák Jay Prince, ktorý má rodinu v Portugalsku. Album sa pýši aj lusofónnymi hviezdami ako June Freedom, Dino d‘ Santiago alebo speváčkou Madredeus Teresou Salgueiro, ktorú poznáme tiež z filmu Wima Wendersa s názvom „Lisabonský príbeh“.


Modré hory v posledných rokoch zložili niekoľko skladieb, ktoré sa nedostali na žiaden album. Dlho ležali v šuplíkoch, v zabudnutých adresároch v rôznych štádiách rozpracovanosti, až sa skupina rozhodla, že ich postupne zverejní. Dnes spúšťa sériu „Bars, čo sme nahrali“ a ako prvú skladbu zverejnili „Infinito“ s hosťujúcim hudobníkom Inphym z Českej republiky, ktorý je zástupcom vydavateľstva „Ty Nikdy“. Šestnásť rokov po vydaní svojho debutového albumu sa skupina vrátila ku svojmu starému mottu, že refrény sú pre slabých a prinášajú dve a pol minúty čistého rapu. Skladbu nahrávala tradične u Rolanda Kánika v Sonic Cat Studiu. Roland sa taktiež postaral o výsledný mix. Pieseň „Infinito“ vznikla koncom roku 2021 počas nahrávania posledného albumu „Čudne slávni“. Modré hory v nasledujúcich mesiacoch sľubujú ďalšie skladby a taktiež oznamujú, že začínajú pracovať na novom plnohodnotnom albume.


Slovenský producent DUHAN, v spolupráci s Nylon Union, zverejnil singel s názvom „Holding Nothing“. Ide o prvú skladbu z Duhanových spoluprác z EP „Overcome“, ktoré hudobník plánuje vydať na jeseň tohto roka. Novinka presahuje žánre elektronickej tanečnej hudby. Jej zvuk je založený na pulzujúcich elektronických beatoch posadených do atmosférického temného synthpopu okoreneného ostrými gitarovými riffmi a zasnenými vokálmi frontmana skupiny Nylon Union Richarda Imricha. Ten po napísaní vokálnych častí interpretuje text ako tiché uistenie dvoch nelokálne prepojených duší. Tanečná skladba sa tak stáva kontempláciou, ktorá postupne naberá energiu až do oslobodzujúcej explózie refrénu, v ktorom môžete zachytiť otázku: „Čo znamená držať nič?“.

THEA GILMORE: NARODENÁ AKO ARMÁDA JEDNEJ ŽENY

Sebareflexívny, emancipovaný, láske straniaci a miestami kritický album je podľa britskej pesničkárky They Gilmore v mnohých ohľadoch presne takým, aký chcela nahrať. Do názvu vložila iba svoje meno, pretože pojednáva o znovuzrodenej žene.


Thea Gilmore ľahko zo seba sype melódie, ktoré si budete pospevovať. Nikdy sa netlačila tam, kam nemala, rozhodne nie do mainstreamových hitparád, a za svoju ju popri britských folkerov brali aj náročnejší poslucháči Boba Dylana alebo Sandy Denny.

Má za sebou dvadsaťpäťročnú kariéru a dvadsať väčšinou úspešných albumov. Ako vysúvací rebrík mierila k nebu a kto vie, ako by to dopadlo, nebyť ťažkých životných rán. V roku 2021 sa totiž radikálne odstrihla od svojho omnoho staršieho manžela Nigela Stoniera. Už vraj od hudobníka, ktorého si vzala v šestnástich a má s ním dve deti, nemohla ďalej znášať manipulácie a psychické zneužívanie.

S potrebou nevydávať nič pod svojím menom, vtedy pod identitou Afterlight natočila osobný, ostro ladený album, na ktorom sa s nepríjemnou situáciou otvorene vyrovnala a za minulosťou urobila hrubú čiaru. Vo svojom štúdiu vtedy prvýkrát vo veľkej miere použila elektroniku, ktorá u nej ostala aj na novinke.

„Keď prestanete experimentovať, umierate, kráčate pospiatky, a mne naozaj záleží na tom, aby som nerobila stále dookola rovnakú platňu,“ zverila sa Thea Gilmore magazínu Americana UK a doložila to úvodnou skladbou „Nice Normal Woman“. Nechala sa inšpirovať hláškou z filmu „All About Eve“, v ktorom herečka Betta Davis žiada režiséra, aby jej napísal úlohu o milej normálnej žene, ktorá práve zastrelila manžela.


Spev strieda s monológmi a nebojí sa ani rapu. Všetko si nahrala a produkovala sama, odhodlaná začať v štyridsiatich piatich rokoch od začiatku. Nápaditý vizuál a obal vytvorila v spolupráci s dizajnérom Andym Goffom a fotografom Carstenom Windhorstom. Umiestnili naň nahé figuríny, zvýrazňujúce sexuálne a ženské témy.

„Myslím, že každý, kto má akúkoľvek empatiu k ľudstvu, by sa mal považovať za feministu. To nie je o bojovnosti alebo agresii, ale o slušnosti a ľudskosti,“ uviedla Thea a v skladbe „Bones“ bývalému manželovi odkázala: „Môžeš ma zlomiť, ak chceš, ale vo mne stále horí oheň.“


Možnosť znovu sa stať svojou pani a nekompromisne dávať najavo svoje postoje, pretože veria svojim inštinktom, priviedla Theu k výzve, ktorú by sme od nej predtým nečakali. Tak, ako to vie, napísala chytľavý rádiový hit, milostnú pesničku, aby si ju mohol dav so srdcom na dlani zaspievať.

„Pre dievča ako ja to nie je ľahké. Som chodiaci slovník a mám maturitu. Ale čo, tu to je,“ počujeme od They v skladbe s názvom aj refrénom „That’s Love Motherfucker“. „Necháp ma zle, nejaké trhliny vidím, ale stále som bojovníčka. Narodená ako armáda jednej ženy. A keď už je všetko stratené, stále mám ešte vztýčený prostredník,“ spieva Thea v poslednej a najdlhšej skladbe The Bright Service a v poznámkach na obale dodala: v tomto nepokojnom svete až tak zameranom na konflikty, je našou povinnosťou hľadať záblesky svetla a postarať sa, aby sa zväčšovali.


Skladba „She Speaks In Colours“ má pre Theu osobný význam. Zložila ju pre ojedinelý projekt 21st Century Folk. Ambiciózna iniciatíva rádia BBC 2 si vzala za cieľ zachytiť dnešný život na severovýchode Anglicka prizmou piesní napísaných niekoľkými autormi podľa skutočných príbehov obyčajných ľudí.

Thea si vybrala šestnásťročnú dievčinu Ellen „v modrých džínsoch, červenými vlasmi a veľkým srdcom“, ktorá po zjedení ochutených lupienkov nečakane zomrela v dôsledku anafylaktického šoku. Matka Delyth na jej pamiatku následne založila charitatívnu organizáciu Ellen’s Gift of Hope, aby podporila ďalšie deti v regióne čeliacej podobným zdravotným problémom.

„Nemyslím si, že som kedy ako skladateľka cítila takú zodpovednosť. Bolo mi cťou počúvať, ako Delyth a jej rodina spomínajú na Ellen. Bolo mi cťou pokúsiť sa naplniť Ellenin život v piesni. Všetci budú navždy so mnou,“ povedala Thea.

Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press Thea Gilmore) Článok bol pôvodne napísané pre Český rozhlas Ostrava

ĽAHKÁ MÚZA OSLÁVI ŠTYRIDSAŤ ROKOV NA SCÉNE NOVÝM ALBUMOM

Štyri desaťročia a stále sú aktívni. Ich tvorba prešla nejednou zmenou, no popri tom zostali rozpoznateľní a nezameniteľní. Vnímaní viac v zahraničí než doma na Slovensku sa stali jednou z našich najoriginálnejších kapiel. Ľahká Múza oslávi štyridsiate výročie štúdiovou nahrávkou „Piesne ticha“.


Pôsobiť v rámci nezávislej scény nie je na Slovensku vôbec jednoduché. Ak to však robíte s vášňou, máte svetu čo ponúknuť a svojich poslucháčov viete dostatočne osloviť, potom okolo seba vytvoríte komunitu verných priaznivcov z celého sveta. Štartová pozícia skupiny Ľahká Múza sa začala datovať v roku 1984 v Strážovských vrchoch v štvorčlennom obsadení. V kapele prebiehali personálne zmeny a hudobný vývoj, od 1990 z nej zostala len dvojica 677 (autorské kompozície, texty, gitara) a Gudrun (vokály) pričom v kapele hosťovali viacerí basgitaristi a od roku 2014 je ďalším stálym členom basgitaristka iNOVA.

Paradoxne začínali v českej undergroundovej scéne, ale neskôr sa presadili aj v zahraničí, keďže tam od roku 2000 hrávali viac než na Slovensku. Okrem koncertovania sa venujú aj nahrávaniu albumov. Začiatky kapely zachytávajú dve MC kazety „Schizofónia“ a „Nevinnosť“, vydané v 1990 a 1991 v pražskom vydavateľstve Black Point.

Pestrá diskografia

V roku 1992 vyšiel ikonický album „Tieň bolesti“, charakteristický spojením industriálno-elektronických a minimalistických hudobných postupov a originálnym vokálnym prejavom. Kombinácia deklamačného prednesu a až operných vokálov Gudrun sa stala jedným z poznávacích znamení Ľahkej Múzy. Diskografia skupiny sa neskôr rozrástla o ďalšie albumy ako „Chvenie absolútna“, „Sen ohraničeného života“, „Cesty svetla plynú temnotou“, „V záblesku večnosti“, „Byť tvojím zrkadlom“ i o hudobné koncertné DVD.

Ľahká Múza si prešla veľkým vývojom, jednotlivé albumy zachytávajú oscilácie medzi gitarovými a syntetizátorovými plochami, jednoduchými či orchestrálnymi rytmikami a rôznorodými hudobnými atmosférami. Aká cesta ich sprevádzala počas tých štyridsiatich rokov na scéne, približuje speváčka Gudrun: „Kapela stojí na svojich základoch celý ten čas, ale vždy experimentovala s novými témami. A možno práve preto tá cesta viedla územiami nikoho. Občas osamelá, často dobrodružná a rozhodne nie nudná. Dala nášmu životu iskru a šmrnc. Lebo hudba a život sú u nás bytostne spletené do jedného celku.“


Piesne ticha

Po jedenástich rokoch od vydania predchádzajúceho albumu prichádza kapela s novou štúdiovou nahrávkou „Piesne ticha“, ktorá vychádza vo vydavateľstve Hevhetia v edícii Hev-Het tune. Tento košický label s dvadsaťdvaročnou históriou orientovaný na jazzovú, experimentálnu a vážnu hudbu plánoval vydanie už na rok 2021, ale okolnosti okolo pandémie aj posunutý vznik nahrávky nakoniec odsunuli vydanie deviateho albumu symbolicky na rok 2024, kedy Ľahká Múza oslavuje štyridsať rokov svojej existencie. Vizuálnu stránku albumu si kapela navrhla sama, tak ako všetky predchádzajúce albumy a dopĺňa výtvarnú líniu od „Tieňa bolesti“.

Nový album obsahuje desať skladieb, z toho tri z nich sú inštrumentálne – kompozície „Martajo“ a „Lenavilo“ venovali obaja lídri svojim už zosnulým rodičom. Jednou z hlavných hudobných tém albumu bude aj inšpirácia slovenskými trávnicami (ženské ľudové spevy). Textované skladby sú oproti predchádzajúcemu albumu obnaženejšie v hudobnom výraze, výrazne rytmické a bohaté na hlasové inverzie nových „elektronických“ trávnic. Táto časť posúva novú tvorbu k novým žánrovým hraniciam.


Moderné technológie

Ponúka sa otázka, kam posunuli hudobné technológie tvorbu kapely od jej začiatkov až po nový album Piesne ticha: „Za celú tú dobu som bol doslova prieskumníkom tvorby zvuku v spolupráci s efektovými procesormi či syntetizátormi, ale najdôležitejšia technológia je stále v hlave umelca. Predstavivosť je základ všetkého. Bez nej sa všetko, akokoľvek dokonalé, stáva už len nudným opakovaním,“ odpovedal gitarista 677.

Pri príležitosti štyridsiateho výročia Ľahkej Múzy a vydania nového albumu Piesne ticha sa skupina predstaví počas svojho „40 & Piesne ticha tour“ zatiaľ v ôsmich kluboch a dvoch festivaloch, kde zahrá nový koncertný program. Na koncertoch sa chcú stretnúť so svojimi priaznivcami a zároveň dať priestor svojim generačným súputníkom, ako aj mladým umelcom z alternatívnej scény.

Nosný koncert k novému albumu aj v sprievode performerky Leandry prebehne 20. mája 2024 v bratislavskej A4 v rámci edície Nu Sound Of…Hudobným hosťom bude elektronická formácia Kvaskova.

MPP + NMR (foto: press Ľahká Múza)

Turné:

27.04.2024 – Záhrada, Banská Bystrica + hosť Kvasková
https://tootoot.fm/sk/events/65cd0bb8a2ec3d130402478c
04.05.2024 – Stromoradie, Prešov + CHVM
https://tootoot.fm/sk/events/660e67191b234e07b80e6b96
20.05.2024 – A4, Bratislava + Leandra / + hosť Kvasková
https://tootoot.fm/sk/events/6605b0c61b234e0f3428358a
festival audio-experimentálneho umenia 4-6.07.2024 – Hradby samoty, Kaštieľ Jablonica pri Senici
https://www.hradbysamoty.org/tickets
festival 30.8.-31.8.2024 – Schwarts , Kassel (Nemecko)
28.9.2024 – ArtCafé, Banská Štiavnica
18.10.2024 – Dom umenia Arteska, Detva

120 MINÚT S HUDBOU NÁŠHO HOSŤA: ĽUBOŠ DZÚRIK (CHVM)

Ľuboš Dzúrik sa narodil 9.4.1964 v Trenčíne a dnes oslavuje 60. ročné narodeniny. Vyštudoval geodéziu a kartografiu a od roku 1990 podniká v tomto odbore. Vo svojej firme pracuje na príprave podkladov pre cesty, mosty a diaľnice. Okrem toho je kapelníkom a jedným zo zakladateľov undergroundovej skupiny Chór vážskych muzikantov (CHVM).

Luboš Dzúrik

V osemdesiatych rokoch kapela CHVM pravidelne koncertovala v  legendárnom bratislavskom klube Primaf na večeroch Jazzovej sekcie. Tieto akcie boli v tom čase pod drobnohľadom štátnej bezpečnosti. Predávala a distribuovala sa tam „zakázaná hudba“.

Ľuboš Dzúrik v roku 1985 založil label Fukkavica records, ktorý najskôr mapoval trenčiansku nezávislú scénu a neskôr distribuoval nahrávky undergroundovych kapiel po celom Československu. Toto vydavateľstvo dodnes existuje, ale už len ako dvorné vydavateľstvo ķapely CHVM. Riadi sa heslom „Copyleft“ a zo zásady svoje produkty nepredáva, ale rozdáva. Pred týždňom vydavateľstvo Fukkavica records vydalo zatiaľ posledný, v poradí pätnásty album CHVM s názvom „Chliev“.


CHVM boli vzorom pre mnohé domáce skupiny. Jednou z nich boli aj Bez ladu a skladu. 

Členovia skupiny CHVM stáli v roku 1981 pri zrode festivalu Gympelrock, ktorý existuje dodnes. Spolupracovali aj pri vzniku festivalu Pohoda a dodnes ho aktívne podporujú.  Firmy niektorých členov ako GEO3 Trenčín a Neodomus sú stálymi partnermi festivalu.

Ľuboš Dzúrik napísal dve knihy. V roku 2010 „Cesta od boľševika k nezávislosti“ a v roku 2012 „Underpunk“. Spolu s Petrom Kopsom v roku 2015 nahrali album svojho bočného projektu „Modré auto-Dé javu“.


V auguste tohto roku mal v Trenčíne premiéru hodinový film režiséra Petra Kotrhu s názvom CHVM 40 rokov v podzemí. 

Onedlho ho snáď uvidíme v slovenskej a českej televízii. Kapela odohrala stovky koncertov hlavne so skupinami českého undergroundu. Vrcholom bol ich spoločný dvojkoncert s ķapelou Stranglers na Pohode 2010. Stranglers sú pre CHVM celoživotným vzorom. 

Ľuboš tiež píše články o hudbe do časopisu Nový Populár. Jeho ďalšie záľuby mu bohužiaľ ukončila diagnóza skleróza multiplex. Ostala mu už len štvorkolka, jazdy po prírode a fotenie. Predtým rád lyžoval, hral bedminton a prevádzkoval aj cyklistiku.

Do programu pre New Model Rádio namiešal zopár piesní od svojich obľúbených interpretov. Príjemné počúvanie!

Róbert Gregor (foto: archív Ľuboš Dzúrik)

Playlist programu:

  1. Stranglers – No More Heroes
  2. Plastic People Of The Universe – Podivuhodný mandarín
  3. The Clash – London Calling
  4. Bez ladu a skladu – Genový inžinier
  5. Sex Pistols – Holiday In The Sun
  6. Chór vážskych muzikantov – Peklo
  7. Adam And The Ants – Kings Of The Wild Frontiers
  8. Ľahká Múza – Pozerám na stenu
  9. Rush – Tom Sawyer
  10. Mejla Hlavsa – Šílenství
  11. Led Zeppelin – Whole Lotta Love
  12. Knack – My Sharona
  13. Vydrapená bužírka punk system – Športu zmar
  14. Slobodná Európa – Podvod
  15. Deep Purple – Highway Star
  16. Karpatské chrbáty – Omascený chleba
  17. Alice Cooper – Schools Out
  18. Sdružení rodičú a přátel ropy – Intošky
  19. Vrbovskí Víťazi – Radosť z vykonanej
  20. Pulnoc – Muchomúrky bílé
  21. Captain Beefheart – Bat Chain Puller
  22. Psí vojáci – Žiletky
  23. Frank Zappa – Stairway to Heaven
  24. Madness – One Step Beyond
  25. MCH trio – Vítr
  26. BBP – Labute z Valdic
  27. Ještë jsme se nedohodli – Nevim, neznám, neslišel sem
  28. Deja vu – Modré auto – hrdzavý stroj
  29. Garáž – Muchomúrky bílé

Vypočujte si program tu:

SINKANE: MILOSTNÝ LIST ČERNOŠSKEJ HUDBE

Ahmed Gallab, známy ako Sinkane, nahral svoj ôsmy štúdiový album „We Belong“, ktorý podobne ako jeho predchádzajúce nahrávky odoláva žánrovému zaradeniu.


Po siedmich štúdiových albumoch by mal každý hudobník vedieť o ich tvorbe všetko podstatné. Sinkane sa napriek tomu zapísal na magisterské štúdium kompozície na univerzite SUNY Purchase v New Yorku. Kurz zdokonalil jeho skladateľské a producentské schopnosti, pretože každý týždeň priniesol svojmu učiteľovi skladbu svojich obľúbencov, akými sú David Bowie, Herbie Hancock a John Coltrane a spoločne si vypočuli noty nanovo. Umožnilo mu to pochopiť, ako funguje hudba i on sám. Výsledky tohto procesu spoznávania sú zjavné na jeho najdynamickejšom a najkonzistnejšom albume „We Belong“, ktorý je zameraný na komunitu a spoluprácu.

Spomínaný zmysel pre komunitu je zjavný najmä z textov, ktoré vznikli v spolupráci s džezovou hudobníčkou Amandou Khiri. Spolu si ich odovzdávali prostredníctvom internetu, využívajúc úryvky najmä od autorov Audre Lorde, Toni Morrison, a Ishmaela Reeda. Zamerali sa pritom na útržky poézie, obsahujúce zmysel pre boj a oslavu čiernej identity.

„Všetci sme rovnako dôležití. Toto posolstvo je pre mňa podstatné, pretože veľa ľudí nám chce povedať, že nie sme. Preto som sa ponoril do viacerých kultúr a rôznej hudby. Uzemnilo ma to, pomohlo mi to nájsť samého seba a pochopil som kam patrím,“ povedal Sinkane.

Nový album jeho autor opisuje ako milostný list černošskej hudbe. Počuť na ňom zmes štýlov, v ktorom sa miešajú prvky newyorskej scény 70. a 80. rokov (jeho súčasného domova) s rytmami rodného Sudánu.


Žánrová pestrosť

Sinkane hrá pop, funk i elektronickú hudbu. Nájdete v nej aj prvky newyorského punku 70. a 80. rokov premiešané s fundamentálnou dušou rytmov rodného Sudánu. Na albume „We Belong“ hudobník pritom nestagnuje. Prostredníctvom svojich textov cestuje epochami, vyžaruje emócie a ponúka recept na uzdravenie.

Každá skladba pulzuje energiou rôznych období: „Everything Is Everything“ je nasiaknutá gospelom, z „Rise Above“ cítiť zasnené afro-beaty, 70. roky sálajú z funkovej „We Belong“, v „Another Day“ počuť vplyv Sly Stonea a Stevie Wondera a príbeh o černošskej hudbe a černochoch. Pieseň „Home“ s hosťujúcou speváčkou Hollie Cook príjemne pulzuje vďaka jemným reggae rytmom.


Ťažké časy

Titulná skladba stelesňuje hudobníkovu snahu o funkovú dokonalosť a evokuje predstavy o Princeovi v jeho najextrovertnejšej podobe. Pieseň je svižná a jej synth-funkové tóny evokujúce 80. roky majú blízko k dokonalosti. V nesprávnych rukách by mohla pôsobiť dosť retro, no Sinkane tentoraz našiel lyrickú krásu v diele anglického básnika Alexandra Popea. Text piesne je o nekonečnom hľadaní spoločenstva a útočiska v našom najväčšom zdroji, ktorý spočíva v spolupráci. Je to gospelová óda na nekonečnú cestu, ktorú nazývame „ťažké časy“.

Text napísal Sinkane po prečítaní verša z básne s názvom „An Essay on Criticism“: „Mýliť sa je ľudské, odpúšťať božské. Aké je to krásne? (Errare Humane Est). Všetci robíme chyby a to je v poriadku. Len z toho nebuďte dementní, dobre?“ V piesni zažiarila hosťujúca speváčka Stout, ktorá sa na albume objavila tiež v ďalších dvoch skladbách.

Posledné dni boli na zaujímavé albumy pomerne pestré. Dočkali sme sa noviniek od Vampire Weekend, Khruangbin, De-Phazz a ďalších, no v rubrike „Album týždňa“ tentoraz dostane najväčší priestor práve tento titul. Radi vám ho predstavíme tiež v našom vysielaní na platforme Mixcloud.

NMR (foto: press Sinkane)

ZUZANA MIKULCOVÁ VENOVALA PESNIČKU CYKLISTIKE

Slovenská speváčka Zuzana Mikulcová zverejnila pieseň s názvom „Cyklove“. Spája v nej svoje dve najväčšie vášne: cyklistiku a hudbu. Novinka vychádza pár dní pred jej odchodom na šesťtýždňový cyklovýlet naprieč Európou.


Zuzana Mikulcová zbiera inšpiráciu aj na bicykli. „Táto pieseň prišla ku mne tak automaticky. Zložila som ju minulý rok v lete, a keď som objavila tento klavírny motív, celé to tak do seba zapadlo,“ vysvetľuje Zuzana. Cyklistike sa venuje už dlhšie a je pre ňu symbolom dobrodružstva. Sama hovorí, že ju veľmi bavia cyklovýlety s priateľom Dominikom, ktoré nazvali Cyklove. Podľa nich pomenovala svoju novinku.

Zuzane je bicykel od detstva veľmi blízky, počas detstva v Rimavskej Sobote na ňom trávila veľa času. Aktívne sa začala venovať cestnej cyklistike krátko potom, ako sa zoznámila s priateľom Dominikom Janovským. Spolu začali vymýšľať výlety na dlhšie vzdialenosti a neskôr ich aj začali dokumentovať vo videu.

„Naše cesty po európskych krajinách dokumentujeme formou videa pod hlavičkou nášho projektu Cyklove – boli sme takto napríklad v Chorvátsku, Taliansku, Maďarsku a o pár dní nás čaká zatiaľ najväčší výlet,“ dopĺňa.

Počas výletu do Talianska sa rozhodli spustiť zbierku pre iniciatívu Rimavská pomáha Ukrajine a ľudia, ktorí ich cestu sledovali, mohli zbierku podporiť. Podarilo sa im vyzbierať 1200 € a vďaka nej mohla organizácia pokračovať vo svojej činnosti počas ďalších mesiacov.


Od Benátok po Porto

Najbližšie dvojicu čaká 40-dňový cyklovýlet. Začínajú ho v piatok, 12. apríla v Benátkach, odkiaľ sa na bicykloch budú presúvať po južnom európskom pobreží smerom do portugalského Porta, ktoré je ich cieľovou stanicou. „Ide o náš najdlhší výlet. Pripravujem sa naň s rešpektom a radosťou zároveň. V spolupráci s Cyklokoalíciou sme rozšírili charitatívny rozmer výletu – podporíme jeden z ich projektov s názvom Bicyklovanie neobmedzené vekom. Vyzbierané peniažky tak poputujú na údržbu a opravu rikší, v ktorých po mestách dobrovoľníci vozia seniorov. Je to krásny projekt, ktorý si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť a podporu.“

Intenzívny závan leta

Pieseň reflektuje Zuzanin hudobný posun. Podľa jej slov sa vo svojej tvorbe cíti posledné mesiace veľmi slobodne a dôkazom je aj táto pieseň.

„Je dôležité hľadať svoj hlas v tvorbe a dôverovať svojim myšlienkam a nápadom. Myslím, že sa mi to čím ďalej, tým viac darí. Vyplýva to nielen z partnerského života, ale aj z hudobnej spolupráce.“

Na piesni spolupracovala s Rolandom Kánikom a nahrala ju v štúdiu Sonic Cat Studio. “S Rolandom sa mi veľmi dobre pracuje, rešpektuje moje nápady, a to je pre mňa kľúčové.” Master verziu pripravilo štúdio High Five Mastering. O vizuálnu stránku videoklipu sa postaral jej priateľ, Dominik Janovský a nakrútili ho spolu na bratislavských cyklochodníkoch. Cargo bicykel, na ktorom sa Zuzana vo videoklipe vezie, jej zapožičala organizácia Cyklokoalícia, ktorá sa venuje zlepšeniu cyklodopravy a podmienok pre cyklistov.

Eva Fačková a NMR (foto: Dominik Janovský)

EDITORSKÝ VÝBER: 14/2024

Medzi redakčnými správami tentoraz nájdete informácie o albumoch skupín Vampire Weekend a The Black Keys, videoklipe Mdou Moctar, Latin Grammy, i domácich skupinách Berlin Manson a Hudba z Marsu.


Na piatom albume „Only God Was Above Us“ sa americká skupina Vampire Weekend vydáva na mytologickú cestu za starými zvukmi a miestami, s cieľom nájsť niečo nové. Ezra Koenig a jeho spoluhráči Chrises Baio a Tomson hľadia do minulosti, aby našli viac otázok ako odpovedí. Hlavným záujmom skupiny je história a to, kde sa v nej umiestniť. Vampire Weekend zároveň nahrali otvorený sebareferenčný album, v ktorom počuť koláž pre skupinu charakteristických štýlov a texty posiate rôznymi narážkami.


Americké rockové duo The Black Keys zverejnilo dvanásty štúdiový album nazvaný „Ohio Players“, ktorého názov odkazuje na legendárnu funkovú skupinu z Akronu, známu zo sedemdesiatych rokov. Na polovici nových piesní sa podieľal Beck, na troch skladbách spolupracoval Noel Gallagher a hip-hopovým korením prispeli tiež Juicy J, Lil Noid a Dan The Automator. Všetko naznačuje tomu, že sa duu sa tentoraz podarilo nahrať svoje vrcholné dielo.


Mdou Moctar je spoločne so skupinami ako napríklad Tinariwen, či Imarhan predstaviteľom Tuarégov. Jeho hudba vytvára pocit identity, na ktorú odkazuje tiež nová skladba „Imouhar“. Jej názov v jazyku Tamašek znamená „brat“ alebo „kamarát“, ale môže ísť aj o kolektívny výraz pre všetkých Tuarégov. Pre hudobníka je zachovanie svojho jazyka jedným z najdôležitejších aspektov jeho práce: „Ľudia u nás hovoria len po francúzsky. Začínajú zabúdať na svoj vlastný jazyk. Máme pocit, že o sto rokov už nikto nebude hovoriť po tamašsky,“ hovorí Mahamadou Souleymane známy ako Mdou Moctar. Videoklip k novinke „Imouhar“ je pomerne jednoduchý, no jeho obsah je zameraný na sociálno-politické krivdy, ktorým sú Tuaregovia, podobne ako aj ďalší obyvatelia Nigeru, naďalej vystavovaní.


Latin Grammy Awards zavádzajú dve nové kategórie, vrátane kategórie pre súčasné mexické štýly. Oznámenie akadémie prišlo po tom, čo sa na minuloročný ceremoniál zniesla kritika. Corridos tumbados, tradičné mexické balady s gitarou, basou a trúbkami skombinované s trapom, boli totiž minulý rok celosvetovo úspešné a bolo prekvapujúce, že sa v nomináciách objavili len dve piesne. Peso Pluma, hviezda tohto žánru, bol zastúpený len ako hosť v jednej z nich, čo znamenalo, že nemal šancu získať vlastnú cenu. Napriek tomu bol zastúpený v rebríčku Billboard Hot 100 s 21 skladbami a na Spotify sa umiestnil na 5. mieste ako medzinárodne najstreamovanejší interpret roka.


Slovenské trio Berlin Manson vydalo svoj nový album „Poor but Sexy“ v experimentálnom vydavateľstve Weltschmerzen. Trio vzniklo ako takzvaná bytová kapela v temných dobách coronových lockdownov. Nedostatok kultúrneho vyžitia si zakladatelia Patrik Nagy a Adam Dragun kompenzovali tvorbou novej a originálnej hudby, do ktorej Patrik poskytol D.I.Y. zhotovené elektronické beaty so živou hrou na gitaru a Adam svoje texty plné irónie a kritiky pomerov na scéne a v spoločnosti. Na aktuálnej novinke počuť aj spoluprácu s hosťami ako Katarzia, Edúv Syn, Fvck Kvlt, Temný Rudo, Dušan Vlk či Paris.


Hudba z Marsu roztrúbila Sirény a v novom videoklipe Marťania zatriasli stenami trnavskej industriálnej pamiatky. Skupina rada berie divákov na výlety k ikonám slovenskej architektúry ako Pútnická kaplnka sv. Rozálie (Final Song), kláštor Katarínka (Som tu a žijem), kúpalisko Mičurin (Je to ona), Zimný prístav (Tombola live). Tentokrát prenikla do industriálnej legendy, ktorou je trnavský cukrovar. V rybárskom prestrojení hľadá stratený vesmírny modul a používa pritom rafinovanú vesmírnu technológiu. Problémy jej však robia dvaja akční vartáši – Bobo (otec bubeníka Sigiho) a Michal (Štofo). Či bude misia votrelcov aj napriek tomu úspešná, sa dozviete v závere videoklipu.

TOLSTOYS: FUJARA I DRUMBĽA A HLAVNE VEĽA LÁSKY

Presťahovali sa zo Slovenska do Berlína, prijali dvoch nových členov – Nemku a Novozélanďana – a ešte pred nahrávaním nového albumu si stanovili jeho základné princípy: úprimnosť, žiadne triky či opravy v postprodukcii a žiaden digitál. Skupina Tolstoys všetko toto dodržala a nahrala svoj masterpiece album „No Limit To Love“, v ktorom sa láska snúbi so psychedéliou.


Predstavte si, že by na legendárnom festivale Woodstock vystúpila vtedy ešte neexistujúca skupina Portishead spoločne s Erykah Badu. Ako by ich piesne asi zneli?. Odpoveď je jednoduchá, vypočujte si novinku od Tolstoys, ktorej bernou mincou je fúzia hippies, triphopu, kúziel, slovanských koreňov a radosti z prítomného okamihu.

„Tento album je veľmi špeciálny. Snažili sme sa v ňom vrátiť ku koreňom – zbaviť sa akýchkoľvek nánosov trendov doby a tvoriť naozaj čisté a úprimné skladby, ktoré sú aj inštrumentálne tradične kapelové. Nahrávali sme oldschool spôsobom cez veľký analógový mixpult desk, nepoužili sme žiadne produkčné a postprodukčné novodobé ‘triky‘, album je vyprodukovaný v princípoch starého dobrého Ricka Rubina – skôr redukovať ako produkovať, príliš nekomplikovať a nechať piesne žiť v takej forme, ako boli napísané a nahraté,“ opísala svoj nový album kapela Tolstoys.

Na albume No Limit To Love oproti predošlým dvom nahrávkam (Botanika & Mirror Me) nezaznie ani jedno slovo v slovenčine, ale aj napriek tomu sa Tolstoys podaril nahrať ich „najslovenskejší“ album.

„Slovenská a slovanská hudba a tradície boli a sú pre nás veľkou inšpiráciou. Z celej našej tvorby je práve No Limit To Love našim najslovenskejším dielom. Angličtina v našom prípade nie je pokus o odvedenie pozornosti, ale skôr úprimná snaha umožniť širšiemu publiku prepojiť sa s naším kultúrnym dedičstvom. Na nahrávke znie fujara aj drumbľa a na koncertoch používame ozembuch, ktorý sme si sami vyrobili. Snažíme sa inšpirovať od našich predkov a šíriť našu hudbu v zahraničí. Neznamená to však, že by sme zabudli alebo skrývali, odkiaľ sme. Práve naopak, život v zahraničí a spolupráca s medzinárodnými hudobníkmi nám ukazuje, koľko krásna východoeurópske dedičstvo ponúka,“ prezradila Ela Tolstova.


Tretí radový album nahrala skupina v berlínskom štúdiu Dreamhouse s producentom Drew Dealom, ktorý sa medzičasom stal aj súčasťou kapely. Členovia Tolstoys do štúdia nedochádzali, ale skoro dva mesiace v ňom nepretržite žili a tvorili. Táto skúsenosť ich ešte viac zblížila, čo sa prejavilo aj na samotnej nahrávke, ktorej hlavné posolstvo je šírenie lásky.

„Láska a hudba sú naše najdôležitejšie hodnoty. Cítime, že našou úlohou v tomto čase a priestore je šírenie lásky. Vyrástli sme vo svete hrubej kože a skrývania pocitov, ktoré boli častokrát vnímané ako slabosť. Mám pocit, že spoločným znakom hudobníkov našej generácie, je vracať sa k láske a úprimnosti. Ľudia v našom veku sa stále viac otvárajú, riešia, čo cítia, snažia sa pomáhať svojej komunite, neboja sa ľúbiť alebo byť zraniteľní. Toto posolstvo sa snažíme priniesť aj na našich koncertoch, skutočne sa s ľuďmi prepájať. Snažíme sa dať publiku safe space – priestor nadýchnuť sa a zabudnúť na horkosť, ktorá sa od všadiaľ vkráda do našich všedných dní,“ prezradila Ela Tolstova.


Pilotným singlom albumu „No Limit To Love“, ktorého názov sa zrodil počas turistiky v Slovenskom Raji, je skladba „Time In Space“. Klip k piesni na 16 mm kameru točil kameraman Tim Fisher a režíroval Olaf Spitta, ktorý sa inšpiroval videoklipmi Beatles.

„Tešíme sa, že sa pieseň Time In Space ľuďom páči. Vznikla veľmi rýchlo, bola to naozaj len chvíľka, moment, v ktorom sme sa naplno chápali – ako keby naše mysle boli navzájom poprepájané. Cítili sme, že toto bude práve tá pieseň, ktorá najviac nesie posolstvo albumu, preto sme ju aj zvolili za titulnú. Scenár klipu bol veľmi voľný, vlastne sme len išli kempovať do lesa. Veľmi sa tešíme z finálneho výsledku a farieb filmu,“ priblížila realizáciu videoklipu Ela Tolstova.

Marek Kučera a NMR (foto: Caroline Mackintosh)

TRANSGLOBAL WORLD MUSIC CHART: APRÍL 2024

Na prvom mieste Transglobal World Music Chart sa v apríli usadila portugalská speváčka Lina s albumom „Fado Camões“.


Portugalská speváčka a skladateľka Lina má nezameniteľný expresívny hlas a jej vznešená hudba je založená na štýle fado. Nový album „Fado Camões“ vyšiel 19. januára 2024 v nemeckom vydavateľstve Galileo Music. Tento titul je jedinečnou kompozíciou založenou na klasickej poézii najslávnejšieho portugalského básnika Luísa Vaza de Camõesa a nadväzuje na kritikmi oceňovaný album „Lina_Raül Refree“, ktorý oslavoval piesne taktiež portugalskej speváčky menom Amália.

Poradie najúspešnejších albumov apríl 2024:

  1. Lina · Fado Camões · Galileo Music Communication [2]
  2. Aziza Brahim · Mawja · Glitterbeat [1]
  3. Maria Mazzotta · Onde · Zero Nove Nove [12]
  4. Sahra Halgan · Hiddo Dhawr · Danaya Music [6]
  5. Aynur · Rabe · Dreyer Gaido [-]
  6. Tarek Abdallah & Adel Shams El Din · Ousoul · Buda Musique [10]
  7. Natascha Rogers · Onaida · Nø Førmat! [13]
  8. Les Amazones d’Afrique · Musow Dance · Real World [-]
  9. Otava Yo · Loud and Clear · ARC Music [16]
  10. Amsterdam Klezmer Band · Bomba Pop · Vetnasj [-]
  1. Ana Lua Caiano · Vou Ficar Neste Quadrado · Glitterbeat [-]
  2. Shakti · This Moment · Abstract Logix [3]
  3. Mari Boine & Bugge Wesseltoft · Amame · By Norse Music [4]
  4. Yīn Yīn · Mount Matsu · Glitterbeat [28]
  5. Ary Lobo · Ary Lobo 1958-1966 · Analog Africa [7]
  6. Cara de Espelho · Cara de Espelho · Locomotiva Azul [35]
  7. Maliheh Moradi & Ehsan Matoori · Our Sorrow · ARC Music [-]
  8. Nancy Vieira · Gente · Galileo Music Communication [-]
  9. Bombino · Sahel · Partisan [5]
  10. Ëda Diaz · Suave Bruta · Airfono [24]
  1. Sutari · #kołysankidlaświata · Audio Cave [-]
  2. Ramzi Aburedwan & Dal’Ouna Ensemble · Oyoun Al Kalam · Riverboat / World Music Network [37]
  3. Gao Hong & Ignacio Lusardi Monteverde · Alondra · ARC Music [11]
  4. Mama Sissoko · Live · Mieruba [9]
  5. Alma Pannonia · Transylvanian Dances · Bebe Rebe [26]
  6. V.A. · Congo Funk! Sound Madness from the Shores of the Mighty Congo River (Kinshasa / Brazzaville 1969-1982) · Analog Africa [-]
  7. Cabra · Cabra, Vol.1 · Segell Microscopi [-]
  8. Ann O’aro · Bleu · Buda Musique [33]
  9. V.A. · Merengue Típico, Nueva Generación! · Les Disques Bongo Joe [34]
  10. Hysterrae · Hysterrae · Linfa [19]
  1. Núria Rovira Salat · Amor de Flores · Tchaï [-]
  2. Bixiga 70 · Vapor · Glitterbeat [22]
  3. Petroloukas Halkias & Vasilis Kostas · The Soul of Epirus Vol. II · Artway / Technotropon [8]
  4. Cheikh Efrita · Cheikh Efrita · Monograph [38]
  5. Eskorzo · Historias de Amor y Otras Mierdas · Calaverita / Maracuyeah! [25]
  6. Mohammad Syfkhan · I Am Kurdish · Nyahh [23]
  7. Kavita Shah · Cape Verdean Blues · Folkalist [-]
  8. Schnieke · Hediye · Asphalt Tango [-]
  9. La Sève · Chlorophylle · King Tao [18]
  10. Almir Mešković & Daniel Lazar · Family Beyond Blood · ALDA [14]

NMR (foto: press Lina)


Zakladujúci členovia a administrátori Transglobal World Music Chart:

Ángel Romero (US), Araceli Tzigane (ES), Juan Antonio Vázquez (ES),

Súčasní aktívni členovia:

Gil Medovoy (US), Chris Heim (US), Ciro De Rosa (IT), Scott Stevens (US), Hendrick T S Foh (MY), Cliff Furnald (US), Rob Weisberg (US), Toni Polo (FR/ES), Nicolás Falcoff (AR), Masakazu Kitanaka (JP), Jordi Demésenllà (ES), Rafael Mieses (DO/US), Luís Rei (PT), Jean Trouillet (DE), Evangeline Kim (US), Willi Klopottek (LU/DE), Alejandro López (ES), Jon Kertzer (US), Ken Stowar (CA), Jiří Moravčík (CZ), Mu Qian (CN), Gil Rouvio (IL), Bouna Ndiaye (SN/US), Kutay Derin Kuğay (TR), Robert Gregor (SK), Yatrika Shah-Rais (IR/US), Armen Manukyan (AM), Rolf Beydemüller (DE), François Bensignor (FR), Eleni Ziliaskopoulou (GR), Marija Vitas (RS), Jaïr Tchong (BE), Enrique Blanc (MX), Tiago Lucas Garcia (BR), Zekeriya S. Şen (TR), Benjamín Muñiz (PR), Daryana Antipova (RU), Mika Kauhanen (FI), Luisa Piñeros (CO), Toni Pennacchia (US), Chen Hanzi (CN), Takuya “Salam” Unagami (JP), Janaína Ávila (BR), Roger Short (UK), Ankur Malhotra (IN), Alexis Herrería (MX), Rosângela Britto (BR), Ula Nowak (PL), Liana Cisneros (PE), Banning Eyre (US), Magda Tejchma (PL), Seth Jordan (AU), Tony Hillier (AU), Charlie Crooijmans (NL), Nigel Wood (IE), Dore Stein (US), Roger Holdsworth (AU), Madan Rao (IN)

Viac na: https://www.transglobalwmc.com/

JONO HEYES: VČELY A MED AKO DEKORÁCIA

Spevák, skladateľ a gitarista Jono Heyes sa narodil na Južnom ostrove Nového Zélandu, pre ktorý s obľubou používa maorský názov Aotearoa.


Jeho prvou spojkou do Česka sa stala počas svojho novozélandského výletu sliezska speváčka Beata Bocek, ktorá hosťovala na jeho albume „9 Pilgrims“ (2017). Heyes žil príležitostne v Česku v cirkusovej maringotke, a na jeseň 2021 zorganizoval nahrávací týždeň v bývalom mlyne v južných Čechách, kam prizval štýlovo pestrú zbierku muzikantov: Petr Tichý na basu, Anna Štefanová na husle, Pavel Nowak na perku na trúbku, Edouard Heilbronn z Francúzska na gitaru a švédska speváčka Julia Stringer. Rovnako významným spolutvorcom bol Jerry Boys pri mixážnom pulte, anglický zvukový majster, ktorý začínal v štúdiu Abbey Road v Londýne, do histórie vstúpil vďaka albumu Buena Vista Social Club a je držiteľom 4 cien Grammy. Práve jeho partnerstvo s Jonom je jedným z kľúčov k albumu. Improvizované štúdio nemalo zvukovo oddelenú „režijnú“ miestnosť, mlyn na to skrátka nebol stavaný. Jerry so slúchadlami na ušiach riadil zvuk s muzikantmi v tej istej miestnosti, ktorá navyše obsahovala drevené schodisko aj tlmiace panely s včelím dizajnom. Žiadne prepážky, všetci si videli do očí, čo je najlepší recept na organický zvuk.

Album „Beehive“ vznikol spolu so sériou klipov počas týždňa

Z predchádzajúcich riadkov je zrejmé, že Jono Heyes má nielen víziu, ale aj sériu premyslených ťahov dopredu. Album, ktorého názov v slovenčine znie „Včelí úľ“, má ľahko ekologický podtext. Včely a med tvoria ale len nevtieravú dekoráciu hutného základu, v ktorom horúca téma terajšej world music, teda prepájanie globálnych kultúr, prebieha skôr v myšlienkovej rovine než ako schematická fúzia. Príklad: pilotnú skladbu „Cantar La Guitarra“ uvádza Jono citátom od flamencového gitaristu Paca de Luciu.

„Ruky nájdu spôsob, ako hrať to, čo si srdce žiada.“

Nečakajte ale pokus o flamenco. Jono síce spieva španielsky, z jeho hlasu počujeme skôr jemnú pichľavosť klasického reggae, zatiaľ čo rytmus basy a klavíra znie ako guajira z kubánskeho vidieka, čo ešte dokresľuje trúbka Trevora Colemana.


Miešanie štýlov

Heyes mieša globálne štýly aj nástroje a poslucháčov pritom rafinovane klame telom. Skladba „For Toumani“ je venovaná majstrovi západoafrickej kory, ktorý Heyesa natoľko očaril, že po ňom pomenoval svojho syna. Otvára ju však vokálna forma juhoindického rytmu konnakol, ktorá síce prejde do typicky západoafrického soundu, namiesto kory však hrá klavír a Jonov spev znie ako z nejakého kreolského ostrova v Karibiku či Indickom oceáne. Inými slovami, album má široký záber s presne mierenými referenciami bez toho, aby si autor pomáhal lacno rozpoznateľnými klišé. Jeho hudba sa nesnaží zapáčiť sa, vašu pozornosť upúta tým, že pracuje so stavebnými kameňmi známych tvarov, ktoré skladá do nečakaných súvislostí.

Záverečná skladba „Satya“, ako indikuje názov (“podstata” vo sanskrite), nás zavedie do Indie bez toho, aby zaznel jediný indický nástroj. Indické farby vznikajú hráčskou invenciou a uprostred sedemminútovej plochy naraz v inštrumentálnom pletive ticho zažiaria hlas bez slov, akoby z úplne inakšieho sveta.

Nenápadným vrcholom albumu je „Land of the Greenstone“, venovaná Novému Zélandu, spievaná acapella len s bubnom. Kameň greenstone, česky nefrit, povestný sýto zelenou farbou, má v duchovnom živote Maorov dôležitú úlohu. Skladbu možno brať ako konfesiu hudobníka, ktorý svoje britské korene nadviazal na kultúru pôvodných obyvateľov ostrova.


Rozličné témy

Hudobné témy so slovnými príbehmi na pomedzí reality a fantázie Heyes majstrovsky prepájal na už spomínanom albume „9 Pilgrims“ s bookletom plným éterických náznakov aj presných citácií z Lennona, Martina Luthera Kinga či Biblie. Nasledujúci album „Monsieur Rayon’s Gramophone“ (2020) bol postavený na vymyslenom príbehu vynálezcu, ktorý by mohol byť francúzskou obdobou Járy da Cimrmana, situovaným do napoleonských vojen.

Posledný projekt „Beehive“ ide v kombinácii hudby a príbehov najďalej. Súbežne vydaná knižka má oproti štandardnému CD bookletu dvojnásobný formát, Heyes ju ponúka na platforme Bandcamp. Na 80 stranách je 9 príbehov, ku každej piesni jeden. Všetky sa určite prihodili buď v našom, alebo v nejakom paralelnom vesmíre.

Nájdeme v nej spomienku na novozélandský Womad vrátane stretnutia s Taraf de Haidouks aj so spomínaným Toumani Diabatom, a s kaskádami tónov, sršiacimi z 21 strún jeho kory. „Každý z jeho prstov bol ako vetva posvätného stromu. Jeho najvyššie zelené listy sa nežne vzpínajú k slnku aj do temnej hĺbky nočnej oblohy.“ Alebo jedna čisto surrealistická, v ktorej podobne ako u Jorge Luis Borgesa sledujeme niekoľko nadväzujúcich príbehov navzájom zapuzdrených na spôsob teleskopu. Vo jej finále lúšti Jono za pomoci tancujúceho pavúka flamencový rytmus compas a dochádza k svojmu životnému krédu: „Človek by mal brať stopára, pretože jeden nikdy nevie. Napríklad sú to prezlečení anjeli.“

Petr Dorůžka (preklad NMR ) viac článkov od autora nájdete na: http://www.doruzka.com/ (foto: press Jono Heyes)

GOD AND EVE: TAKÝ PEKNÝ, VEĽKÝ ALBUM

Netradične na Veľký piatok sa slovenská kapela God and Eve rozhodla vydať svoju novinku „Taký pekný, veľký“. Ide o prvý dlhý štúdiový album skladateľov Evy Sajanovej a Richarda Grimma, ktorí vo svojej tvorbe radi stierajú žánrové hranice.


Taký pekný, veľký je pestrým mixom nápadov, zvukov a nálad. Od psychedelického popu sa cez hlučné gitary a vrstvené spevy dostanete až k bizarným husľovým duelom. Eva Sajanová preskakuje z angličtiny do slovenčiny, jej texty sú hravé, trochu zvláštne, občas temné aj vtipné.

Dobrým príkladom rozmanitosti nahrávky je singel „Cirkus“. Pieseň o tigroch začína vyhrávkou na preparovanom klavíri a postupne graduje do tvrdého post-rockového gitarového záveru. V skladbe sa ozvú aj husle, na ktoré ale Eva Sajanová ani Richard Grimm podľa vlastných slov nevedia hrať. Ďalšie zverejnené single sú o niečo popovejšie a priamočiarejšie.

“Myslím, že tým, ako nám ten album trvalo tak dlho dokončiť, je na ňom dosť vidno nejaké moje dospievanie – že ešte v roku 2021 som to brala celé o dosť vážnejšie, a je to tam cítiť. Minimálne v tom, že predtým som písala všetko v angličtine, lebo tak to predsa robili aj všetky moje obľúbené kapely. Teraz je to celé už iba taká sranda,” hovorí Eva. Richardové dospievanie tam až tak cítiť nie je, pretože bol od Evy vždy starší a pokojnejší: “Je možné, že sa touto nahrávkou na dobro lúčime s angličtinou.”


Album „Taký pekný, veľký“ obsahuje 9 skladieb a vychádza 29. marca na značke Slnko Records. Dostupný bude na žltom 180 gramovom vinyle a tiež na CD aj streamoch. O výrazný vizuál k novinke sa postarala mladá dizajnérka a ilustrátorka Žofia Fodorová.

God and Eve sa začínajú po pauze pripravovať na živé koncerty, novú koncertnú zostavu okrem Evy a Richarda doplní Christopher Pauliny na base. Najbližšie sa predstavia napríklad na festivaloch BRaK, Beseda u Bigbítu, či Tužina Gro(o)ve.

Alexander Čerevka a NMR (foto: Imrich Pisarovič)

SHAZALAKAZOO: INOVÁCIA BALKÁNSKYCH TRADÍCIÍ

Skupinu ShazaLaKazoo založili koncom 90. rokov srbskí hudobníci Milana Djurič a Uros Petkovič. Spojila ich ambícia prekračovať hudobné hranice, v ktorej sa prelínajú balkánske tradície, cigánske melódie a elektronické rytmy. Piesne na novom albume „Chorba“ nie sú žiadnou výnimkou.


Viacerým hudobníkom z Balkánu sa v 90. tych rokoch podarilo preraziť v Nemecku. Patrí medzi nich aj skupina ShazaLaKazoo, ktorá podpísala zmluvu s vydavateľstvom Asphalt Tango. Jej hudobný štýl je obohatený o latinsko-americké rytmy a vplyvy siahajúce od Afriky až po Blízky východ. Táto hudba podnietila vzniknúť nový žáner, ktorý charakterizujú balkánske rytmy, silné melódie i rôznorodá tanečná hudba.

Niektoré piesne a remixy priniesli skupine medzinárodné uznanie rezonujejúce u rôznorodého spektra poslucháčov, od nadšencov elektronickej hudby až po oddaných milovníkov world music. Koncerty na festivaloch po celom svete zanechali v kariére skupiny významné stopy a nemalé publikum je dychtivé po ďalšom vývoji jej hudobného príbehu.

Diskografia obsahuje štyri štúdiové albumy: „Speaking Balkanian“ (2010), „Karton City Boom“ (2011), „Monobrow“ (2014) a „Metanational“ (2016) a niekoľko EP, singlov a remixov.

Rozličné sposlupráce

Kariéra ShazaLaKazoo je postavená na viacerých spoluprácach s umelcami nielen z Balkánu, ale aj spoza jeho hraníc. Kreatívne partnerstvá rozšírili ich hudobné obzory a upevnili ich pozíciu priekopníkov v oblasti žánrového mixovania.

Kľúčový moment na ich umelckej ceste sa odohral počas vzniku tretieho albumu, keď sa neoddeliteľnou súčasťou kapely stal trubkár Milos Nikolic. Živým vystúpeniam i štúdiovým nahrávkam dodal nový rozmer.


Výživná polievka

K skupine sa po vydaní štvrtého albumu pripojila grécka speváčka a huslistka Aimilia Varanaki, ktorá sa stala charizmatickou frontmankou. Nový album „Chorba“ naznačuje otvorenie novej kapitoly, ktorá je obohatená o pôsobivý spev. ShazaLaKazoo naďalej redefinujú svoje hudobne hranice a pokračujú v tvorbe vlastného štýlu.

Nové piesne vznikli vďaka rôznym kulinárskym tradíciám. Ich výnimočnosť spočíva v schopnosti premeniť každodenné, často skromné ingrediencie – niekedy len hŕstku základných surovín a vodu – na bohatú a chutnú hostinu, ktorá poteší všetkých zúčastnených.

Tento alchymistický proces si vyžaduje čas a trpezlivosť, pretože ingrediencie sa varia a spájajú, pričom aj z obyčajného jedla sa môže stať niečo výnimočné. Môže to byť viac ako len obyčajný pokrm, ktorý vytvára živé umelecké svedectvo.


Kulinársky proces

Ako sme už naznačili, piaty album „Chorba“ je pomenovaný podľa tradičnej rumunskej polievky. Jeho nahrávky stelesňujú pokračovanie hudobnej cesty, ktoré si podobne ako ich kulinársky náprotivok vyžadovali čas a trpezlivosť. Odrážajú kulinársky proces, keďže kapela pri tvorbe svojich piesní kreatívne spája zmes zvukov a pomôcok, pričom svoje inšpirácie čerpá z rozmanitých zdrojov. Zatiaľ čo jeden je kulinárskym pôžitkom, druhý je hudobnou hostinou.

Nové nahrávky skupiny ShazaLaKazoo sme z uvedených dôvodov zaradili do rubriky „Album týždňa“ a priebežne vám ich budeme servírovať v našom vysielaní na platforme Mixcloud.

NMR (foto: press ShazaLaKazoo)

CENY ANDĚL COCA-COLA 2023

Česká hudobná akadémia rozhodla o najlepších hudobných nahrávkach uplynulého roka. V Cenách Anděl Coca-Cola 2023, ktoré sa udeľovali 30. marca v priestoroch pražského O2 univerza a v priamom prenose na ČT1, bolo ocenených celkom pätnásť nahrávok a projektov. Najlepší album nahrali podľa Českej hudobnej akadémie November 2nd, do Siene slávy bol uvedený Jiří Korn. Ocenenie získala aj slovenská skupina Hex.


Hranickej kapele November 2nd sa víťazstvom v Cenách Anděl Coca-Cola 2023 podarilo zavŕšiť úspešný comeback na scénu. Eponymný album plný rockovej energie, soulového cítenia i súčasného prístupu k produkcii skupina nahrala po dvanástich rokoch. Natáčala ho prevažne v pražskom štúdiu producenta Borisa Carloffa, ale jednotlivé piesne prešli tiež štúdiami v Memphise, Nashville aj Los Angeles.

„Kapele, ktorej ústrednú dvojicu tvorí speváčka Saša Langošová a gitarista Roman Helcl, sa podarilo to, o čom českí hudobníci často skôr snívajú – natočiť album, ktorý znie a hrá svetovo. Je to rýdzo muzikantská a perfektne dotiahnutá platňa,“ komentuje výsledky hlasovania predseda Českej hudobnej akadémie Honza Vedral.

„November 2nd patrili spoločne s Viktorom Sheenom vďaka trom nomináciám k favoritom tohtoročných hudobných cien. Nakoniec ale žiadna nahrávka výsledkom nedominovala.

Tridsaťtriročný ročník Cien Anděl bol v tomto ohľade jedným z najfarebnejších v histórii. Výsledky hlasovania akadémie ukázali, koľko skvelých nahrávok na českej hudobnej scéne vzniká,“ dopĺňa Vedral.


Premiéru mala kategória Spoločný projekt, ktorej historicky prvými víťazmi sa stali Viktor Sheen a Calin s albumom „Roadtrip“, ktorý sa v roku 2023 stal bezprecedentným fenoménom streamingových služieb. Ako Skladba roka bola ocenená ústredná pieseň „Údolí včel“ z deviateho albumu Anny K. a Sólovou interpretkou roka Česká hudobná akadémia zvolila Pam Rabbit za jej album „I Love the Internet“. Sólovým interpretom sa stal David Koller a skupina J.A.R., ktorí titulnú skladbu albumu „Jezus Kristus Neexistus?“ v rámci ceremoniálu zahrali aj naživo.

Cenu Anděl za Objav si odniesla Tereza Balonová, ktorá zaujala albumom „Lampiony“, a okrem ikonickej sošky od Jaroslava Rónu získala aj mediálnu kampaň v hodnote pol milióna korún od Európy 2, ktorá bola už tradične, spoločne s Českou televíziou, hlavným mediálnym partnerom Cien Anděl. Najlepší klip, režiséra Ľuboša Vackeho, vznikol k skladbe „Traps In My Feed“ elektronického producenta dné.


V žánrových cenách uspela Anna Vaverková v kategórii Alternatíva a elektronika, folkový album roka natočila Marie Puttnerová, jazzová trojica David Dorůžka, Robert Fischmann a Martin Novák, rockovej thrashmetalovej Exorcizphobia, rapovej MC Gey a v kategórii Klasika akadémie vyzdvihla britského skladateľa Benjamina Brittena. V kategórii Slovenský album bodovali klasiku slovenskej scény Hex s desiatou platňou „Kde je tu láska?“

Aj v tomto roku vyhlásil titulárny partner Cien Anděl, spoločnosť Coca-Cola, multižánrovú cenu popularity s názvom Coca-Cola Cena fanúšikov, ktorej víťazom sa stal spevák Marcell a získal tak finančnú podporu vo výške stotisíc korún a zásobu nápojov z portfólia Coca-Cola do skúšobne na rok zadarmo.

Do siene slávy bol uvedený Jiří Korn, ktorý už vyše päťdesiat rokov patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti českej populárnej hudby. A tiež medzi tie najuniverzálnejšie.


„Vždy bol o krok pred ostatnými. Keď sa v Česku ešte hrával bigbít, s kapelou Rebels už spieval west coastové melódie, keď všetci skúšali po jeho vzore kalifornský pop, už so svojou basou sadil blues rock. V sedemdesiatych rokoch ako člen Olympiku naštartoval pop rock, v rokoch osemdesiatych ako jeden z prvých skúšal aktuálne prvky soulu a dokonca stál pri začiatkoch českého hip hopu, ktorého predstavitelia ho napokon dodnes vyzývajú,“ zaznelo v sprievodnom medailónku. „Na jeho konte sú desiatky hitov, ale aj nezabudnuteľné filmové úlohy. Odtlačok jeho vplyvu nájdeme snáď u každého súčasného českého speváka. A aj vo svojich sedemdesiatštyroch rokoch stále prekvapuje energiou a vypredáva haly.“

„O víťazoch tento rok pod dohľadom notára rozhodovalo 487 akademikov,“ uviedla Petra Žikovská, riaditeľka ČNS IFPI, ktorá Ceny Anděl vyhlasuje. Večer moderovali Ivana „Fancy“ Kulhánková a Honza Dědek.

Tohtoročný line-up zostavili usporiadatelia z radov nominovaných umelcov av priebehu večera sa tak predstavil aj rad ocenených hudobníkov. Okrem J.A.R. naživo zahrali noví držitelia Anjelov November 2nd, Anna K. alebo MC Gey, ďalej potom nominovaní Sofian Medjmedj a Ben Cristovao, Jeleň, Annet X a NobodyListen, Marcell alebo Adam Plachetka, Ondrej Havelka a jeho Melody Makers.

„Tohtoročné odovzdávanie pre nás bolo v mnohých ohľadoch veľkou výzvou. Presunuli sme sa do väčšieho priestoru O2 universa, vďaka ktorému sme si mohli dovoliť privítať na ceremoniáli viac hostí, a to aj z radov verejnosti, zároveň sme mohli dať väčší priechod kreatívnym nápadom a všeobecne vizuálnemu poňatiu, ktoré ide so súčasnou hudbou ruka v ruke,“ uvádza producentka Cien Anděl Lucka Hájková a dopĺňa: „Sme si vedomí toho, že bez podpory našich partnerov by takáto akcia v tomto rozsahu nebola realizovateľná a my im týmto veľmi ďakujeme.“

Titulárnym partnerom Cen Anděl bola spoločnosť Coca-Cola, hlavnými mediálnymi partnermi Česká televízia a Európa 2, ďalšími partnermi Intergram, OSA a Hlavné mesto Praha.

Ceny Anděl udeľuje každoročne od roku 1991 hudobná akadémia, ktorá je zložená z odborníkov – hudobníkov, producentov, dramaturgov, novinárov a ďalších osobností českej hudobnej scény. Od roku 1995 je vyhlasovateľom Cen Anjel ČNS IFPI. Usporiadateľom je už siedmy rok spoločnosť LUFF PRODUCTION.


Výsledky Cien Anděl Coca-Cola 2023

Sieň slávy
Jiří Korn

Album
November 2nd – November 2nd

Skladba
Anna K. – Údolí včel (autor T. Vartecký)

Skupina
J.A.R. – Jezus Kristus Neexistus?

Sólová interpretka
Pam Rabbit – I Love the Internet

Sólový interpret
David Koller – LP XXIII

Objav
Tereza Balonová – Lampiony

Spoločný projekt
Calin & Viktor Sheen – Roadtrip

Videoklip
dné – Traps In My Feed (feat. FVLCRVM)
(režie L. Vacke)

Slovenský album
Hex – Kde je tu láska?

Alternativa a elektronika
Anna Vaverková – Pozdravy z polepšovny

Folk
Marie Puttnerová – Laila Tov

Jazz
David Dorůžka, Robert Fischmann, Martin Novák – Gilgul

Klasika
Martinů Voices, Lukáš Vasilek – Britten

Rap
MC Gey – O tatínkovi, který usnul

Rock
Exorcizphobia – Spiritual Exodus

Nikol Klevcovová a NMR (foto: press)

EDITORSKÝ VÝBER: 13/2024

Priblížime vám albumy, ktoré zverejnili High Llamas, Ride a London Afrobeat Collective a nové videoklipy speváčky menom Natalia Lafourcade a domáceho hudobníka Toella.


Írsky producent Sean O’Hagan vedie od roku 1990 skupinu High Llamas, ktorej hudbu inšpirovali Beach Boys, Ennio Morricone, Antonio Carlos Jobim i avantgardná elektronika. Počas svojej kariéry spolupracoval so skupinou Steraolab i mnohými ďalšími hudobníkmi, no nezabránilo to vydaniu nového albumu High Llamas nazvaného „Hey Panda“. Tento titul je otvorený skúmaniu súčasnej hudby a jeho melódie odrážajú, ako sa definície časom menia. Na novinke Sean spolupracoval s anglický pop artovým hudobníkom Fryarsom a v jeho nahrávkach počuť optimizmus inšpirovaný radosťou i smútkom ako aj rôznorodé súčasné hádanky.


Natalia Lafaourcade zverejnila videoklip k piesni „María la Curandera“, ktorá evokuje hymnu za samoliečbu. Skladba je pripomienkou, že posilnením svojej intuície a za pomoci matky prírody môžete aktivovať liečivé schopnosti a pomôcť sa tak uzdraviť. Pieseň je inšpirovaná mexickou šamankou Maríou Sabinou, ktorá v polovici 20. storočia predstavila svetu svoje „magické huby“. Malá mexická dedinka Hualta de Jimenez sa vtedy stala pútnickým miestom hippies i vedcov. Klip má mystickú atmosféru. Účinkuje v ňom skupina tajomných žien, ktorá sa napokon odhalí a zaháji kolektívny liečebný proces. Vyžaruje z neho expresia, tanec, tranz a otvorená myseľ.


Britská shoegazová skupina Ride vydáva album s názvom „Interplay“, ktorý nadväzuje na platne „Weather Diaries“ z roku 2017 a „This Is Not a Safe Place“ z roku 2019, ktoré vznikli po znovuzrodení kapely. „Tvorba nového albumu trvala dlho, pretože prešli sme mnohými vzostupmi a pádmi,“ uviedol vo vyhlásení spevák skupiny Andy Bell. „Napokon sme prešli týmto procesom a ako kapela sme v dobrej forme. Cítime sa byť schopní zbaviť sa minulosti a sme pripravení osláviť svoje talenty, ktoré nás vždy spájali.“ Spoločne s albumom ohlásila skupina aj veľké svetové koncertné turné.


Z názvu London Afrobeat Collective je zrejmé, odkiaľ osemčlenná kapela pochádza a čo hrá. Fanúšikov starého dobrého afrobeatu možno zaujme, že do prevažne mužskej hudby tentoraz v úlohe líderky vstúpila žena, čo by bolo v ére Fela Kutiho takmer nemysliteľné. V Demokratickej republike Kongo narodená, v Argentíne vychovaná a v Londýne žijúca energická speváčka Juanita Euka si na nejaké predsudky ale veľmi nepotrpí a ostatní členovia kapely pochádzajúci z Británie, Talianska, Francúzska alebo Nového Zélandu evidentne tiež nie. Urobia, čo im rozkáže a album „Esengo“ sa potom dobre počúva. A tanečné pazúry do vás zatne svojou neviazanosťou najmä afrobeat, no svojho sa dočkajú aj rockeri, džezmani a do bodu varu sa dostanú aj fanúšikovia latinsko-americkej hudby či funky.


Slovenský hudobník Toello zverejnil novinku „Changes“, o ktorej prezradil: „Je zo prvý track z môjho EP Still Life, ktoré vyjde 19.4.2024. Je to ľahká skladba inšpirovaná mojim životom, ktorý v posledných rokoch prešiel veľkými zmenami. Myslím, že ľudia od pandémie zažili veľa zmien, či už dobrých alebo zlých. Téma zmien nie je v hudbe vôbec nová, ba naopak, je obohratá, no je stále štedrá čo sa inšpirácie týka, a preto som sa rozhodol prispieť do tejto nekonečnej studne aj ja. Inšpirovala ma tiež skladba Changes od Davida Bowieho, ktorú spomínam aj v jednom z veršov. Dúfam, že v ľuďoch prebudí zvedavosť o nové veci a zažehná strach z neznámeho. Napokon večná pravda je to, že človek je väzňom svojho života iba vtedy, keď má každý deň rovnaký. Budem rád ak si moji poslucháči vytvoria nové spomienky, ktorým bude táto skladba soundtrackom. Novinka tiež napovedá, ako budú znieť nové nahrávky, ktoré niečím evokujú minulosť, no tvária sa novo. Som spokojný s tým, ako nostalgicky znejú. O zvuk som sa poprvýkrát postaral úplne sám. Od produkcie, mix až po master. To čo počujete je to, čo urobili moje ruky a uši.“

ORANGE BLOSSOM: MANŽELSTVO VIACERÝCH KULTÚR

Francúzska skupina Orange Blossom je exotickým hybridom. Jej hudobníci pochádzajú z rôznych prostredí a kultúr, čo počuť na albume „Spells From The Drunken Sirens“.


Hlavná speváčka Leila Bounous je tajomná francúzska Alžírčanka a zároveň žena so sugestívnym hlasom. Hudobne vzdelaný huslista PJ Chabot je pôvodom Francúz. Bol punkerom so zdravou neúctou k technike. Perkusionista Mathias Vaguenez vyrastal vo Francúzsku, no jeho duša patrí hudobníkom zo západnej Afriky. Bubeník, aranžér a programátor Carlos Robles Arenas je pôvodom Mexičan so zmyslom pre hudobné dobrodružstvá.

Orange Blossom vytvárajú hudbu, ktorá odkazuje na minulosť i budúcnosť, pričom búra kultúrne a jazykové hranice. Ich piesne sú amalgámom elektro-beatov, západoafrických polyrytmov, arabských melódií i rocku. Sú pretkané arabskými textami, umocnené sláčikovými nástrojmi a podfarbené elektronikou s Leftfieldovským nádychom. Je to sladko voňajúca, pouličná tanečná hudba s výrazom nádeje a jednoty.

Melodickú inšpiráciu hľadá skupina v severnej Afrike a Oriente. Od podobných premnožených tanečných fúzií sa Orange Blossom odlišujú nielen vyhranenými textami, ale aj zaujímavými aranžérskymi nápadmi s využitím samplov, dychových i akustických nástrojov, vrátane bretónskeho bombardu alebo nežného akordéonu.


Nový album po desiatich rokoch

Desať rokov po predchádzajúcom albume „Under the Shade of Violets“ sa skupina pripomína titulom „Spells From The Drunken Sirens“. Je to jej štvrtý album s elegantnou atmosférou, v ktorého nahrávkach sa arabské, perzské a portugalské texty miešajú s uhrančivým tranzom nespútanej krásy.

Carlos Robles Arenas o tvorivej prestávke prezradil: „S posledným albumom sme strávili veľa času na turné. Potom som cestoval, napríklad do Turecka, kde som začal pripravovať pôdu pre Zaklínadlá z opitých sirén. Keď som sa vrátil do Nantes, spolupracoval som na projekte Machines de l’île. Obdobie Covidu potom na dva roky prerušilo našu činnosť. Tvorba nového albumu trvala dlho, pretože človek potrebuje čas na to, aby sa inšpiroval a ponoril do hudobných tradícií rôznych krajín. Treba ich pochopiť, naučiť sa a preniknúť do nich.“


Piesne venované ženám

Ženy predstavujú pre skupinu niečo ako revolúciu a nové miesto človeka. Ženy boli po stáročia submisívne a je úžasné, že dnes môžu prehovoriť. Keď ich nepočúvame, ubližujeme sami sebe. Carlos je za feminizmus. Tento album podporuje boj žien za väčšiu rovnosť.

„Ak sa nám podarí žiť spoločne so ženami, posunieme sa k lepšej spoločnosti a budeme schopní čeliť sociálnej nespravodlivosti“, povedal Carlos.

Obal novinky „Under the Shade of Violets“ predstavuje manželstvo viacerých kultúr – mexickej a orientálnej, arabskej. Skupina na ňom spolupracovala s filipínskym fotografom a bretónskym umelcom, ktorých zaujal hudobný crossover, podobne ako jazyková pestrosť albumu.

NMR (foto: Ernest Mandmap, press)

BILLY BARMAN PREDSTAVUJÚ GALÉRIU DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

Nový album kapely Billy Barman je zrkadlom doby, ktorú žijeme. Obsahuje jedenásť skladieb vrátane aktuálneho singla „Hory medzi nami“, ktorý je o pochybnostiach vo vzťahu. Jeho videoklip je plný erotických scén.


Na začiatku boli personálne zmeny. Do kapely prišla mladá a talentovaná basgitaristka Laura Jašková, ktorá svojim prístupom ovplyvnila okrem iného aj doposiaľ zaužívaný proces skladania nových skladieb.

„Vďaka Laure sa zmenil celkový prístup pôvodných členov ku kapele. Inšpirovala nás. Samotnej tvorbe sme tentokrát venovali omnoho viac času, nasadenia i energie. Počas nahrávania sa objavili aj fázy, keď sa nám nedarilo, váhali sme, ktorou cestou sa vydať. Nešlo to vôbec hladko. Výsledok však stojí za to. Myslím si, že sa nám podaril nahrať náš najlepší album,“ neskrýva nadšenie Jozef Vrabel, ktorého doplnil Juraj Podmanický: „Názov albumu najviac vystihuje ducha nových skladieb, ako aj dobu, v ktorej piesne vznikali. Môžeme smelo skonštatovať, že žijeme veľmi divné časy – jedna kríza strieda druhú, pandémia, vojna u susedov, sociálne siete – ľuďom z toho trošku hrabe, niektorí potom hovoria a robia veľmi zvláštne veci. Nové skladby sú vlastne o takýchto ľuďoch. Každá je akoby mikropríbehom, ktorého hlavný hrdina s niečím bojuje.“

Barmani zo svojho piateho albumu zverejnili už viacero singlov

Sú medzi nimi piesne ako Zero, Vyhovoriť sa na tmu, Karamel a Takáto si/Väzni predstáv. Ten najnovší, o odcudzení a pochybnostiach nielen ľudí vo vzťahu, nesie názov Hory medzi nami.

„Je to jedna z prvých skladieb, na ktorých sme začali pracovať. Táto pieseň mala veľmi dlho pracovný názov Galéria duševného zdravia. Skica vznikla ešte v roku 2020 tesne po festivale Grape, na ktorom vznikla aj rovnomenná hláška „Galéria duševného zdravia”. Napokon tento motív z textu ustúpil a použili sme ho ako názov albumu. Toto je ten prípad skladby, kedy to nejde úplne hladko. Viackrát sme ju odložili a potom skúšali dokončiť. S finálnou verziou nám veľmi pomohol producent Marek Rakovický,“ prezradili Jozef Vrabel.

Vizuál k aktuálnemu singlu Hory medzi nami zverila kapela do rúk režiséra Juraja Mráza a ten sa svojej úlohy chopil vo veľkom štýle. Spolu s kameramanom Oliverom Záhlavom natočil videoklip plný dotykov a jemnej erotiky. Nie je však len o sexe, ale aj o slobode, o otvorenosti bez nálepkovania a láske, ktorá má mnoho podôb a prejavov.


„Môcť milovať, koho chceme, je v dnešnej dobe, bohužiaľ, ešte stále výsada heterosexuálne orientovaných ľudí. Akékoľvek iné „zriadenia lásky” sú často osočované, odmietané či dokonca zakázané. Mojou snahou je rôzne koncepty lásky a sexu normalizovať a ukázať krásu, ktorú v sebe skrývajú. Snažil som sa v klipe sústredím na momenty, ktoré sú často tabuizované,“ vyslovil režisér Juraj Mráz.

„Pôvodný scenár mal pracovný názov “Hotel Sloboda”. Za dverami tohto hotela malo byť všetko dovolené. Myslím, že sme dali von „very soft” verziu. Všetko, na čo sme my a režisér chceli poukázať, sa podarilo do klipu dostať,“ teší sa Juraj Podmanický.

Videoklip sa nakrúcal v Bratislave v Dome kultúry Ružinov

Jeho zaujímavosťou je, že v ňom nehrajú profesionálni herci, ale známi a priatelia realizačného tímu. Jednu z postáv stvárnil priamo aj režisér klipu.

„Počas castingu sme bojovali hlavne s mužskými postavami. Zväčša sa ľudia zľakli nahoty a intimity pred kamerou. Už vtedy sme si s Ďurom Podmanickým robili srandu, že keď nikoho nezoženieme, budem hrať ja. A tak sa nakoniec aj stalo. Musím ale povedať, že som sa pritom dobre zabavil, som bývalý tanečník a práca pred kamerou je mi blízka. Viac ľudí sa ma pýtalo, či mi nevadí, že v klipe hrám homosexuálnu postavu a prichádzam s iným mužom do intímneho kontaktu. Ja mám svoju orientáciu jasne vyriešenú a hranie takejto postavy ju nemá prečo narušiť. Pohľad na seba je paradoxne veľmi odosobnený. Vnímam to ako postavu, ktorá je odo mňa odtrhnutá. Na kamere je moje telo, ale nie som to ja,“ priblížil svoj herecký part režisér Juraj Mráz.


Svojský obal

„O krásny obal nového albumu sa postaral Damián Pastirčák a Lousy Auber. Vymysleli, že hlavný artwork bude postavený na detailnom portréte Magdalény Suchánkovej a miniatúrach jednotlivých členov kapely. „Magda je nádherná žena, ktorá má výrazné črty a nám piatim prieskumníkom sa po nej dobre štveralo,“ dodal s humorom Juraj Podmanický.

Barmani album Galéria duševného zdravia predstavia aj na rovnomennom turné, počas ktorého odohrajú 13 koncertov – desať na Slovensku a tri v Čechách. Ten prvý sa uskutoční už 29. marca v Martine. Hosťom turné bude The Curly Simon, ktorý hosťuje aj v spomínanej piesni Takáto si/Väzni predstav. Turné vyvrcholí koncertom v Bratislave, kde sa nový album aj pokrstí.

Marek Kučera a NMR (foto: Lousy Auber, Juraj Mráz)

LA YEGROS – CESTA K JASNÉMU CIEĽU

Argentínska speváčka La Yegros vydáva štvrtý album „HAZ“, na ktorom predstavuje emotívne piesne, reflektujúce na súčasnú turbulentnú dobu.


Mariana Yegros, ktorá vystupuje so svojou skupinou pod názvom La Yegros, pochádza z Buenos Aires. V posledných rokoch žila striedavo v Buenos Aires a v Paríži. V roku 2013 vyvolala vo svete rozruch s debutovým albumom „Viene De Mi“. V jeho nahrávkach inteligentne skĺbila latinskoamerický pop s elektronickou cumbiou a ďalšími hudobnými žánrami, typickými nielen pre Latinskú Ameriku.

Názov nového albumu „HAZ“ má pre speváčku hlboký význam, symbolizuje totiž cestu vpred ako maják v tme. Je odvodený od španielskeho slovesa „Hacer“, ktoré stelesňuje odhodlanie robiť rozhodnutia uprostred neistoty. Slovo „Haz“ znamená tiež čiaru, ktorá vyznačuje cestu k jasnému a pevnému cieľu.

„Názov albumu vystihuje momenty uprostred pandémie, ktoré sme všetci zažívali. V mojom prípade to bolo aj veľa zmetku počas tvorby albumu. Nakoniec sa mi podarilo nájsť cestu a svetlo,“ prezradila speváčka.


Hudobné korene a významní spolupracovníci

Album „HAZ“ vychádza z juhoamerických tradičných piesní a evokuje cestu po vrcholoch a údoliach ľudských skúseností. La Yegros o ňom povedala: „Tento album je prierezom emócií a udalostí, z ktorých niektoré sú osobné, iné imaginárne a ďalšie rozprávané v tretej osobe. Počas jeho tvorby som mala pocity, ktoré ma ponorili do rôznych stavov ako je láska, zlomené srdce, smútok, nadšenie, neistota, oslava, temnota, odpor, šialenstvo, bolesť, radosť, a dokonca aj túžba zomrieť a znovu sa narodiť. Je oslavou všetkého medzi tým.“

Pri nahrávaní albumu sa La Yegros obklopila spolupracovníkmi, ktorí ju v posledných desiatich rokoch podporovali. Je medzi nimi producent Gaby Kerpel (King Coya), ktorý v minulosti zaujal publikum svojim novátorským prístupom.

Nemalý podiel na albume má tiež Daniel Martín, ktorý dokáže zložiť zasnené melódie a hymny, ktoré sa dajú spievať. O spolupráci prezradil: „Sme nerozluční a vzájomne sa dopĺňame. Snažili sme sa vymýšľať fascinujúcu zmes, v ktorej sa akustické nástroje stretávajú so samplami a elektronikou.“

Okrem toho La Yegros spolupracovala s ďalšími dvoma hudobníkmi: Kolumbijčanom Eblisom Alvarezom zo skupiny Meridian Brothers a ghanským umelcom K.O.G, ktorého silný hlas a afrobeatové vplyvy si speváčka veľmi obľúbila.

Vo všetkých desiatich skladbách speváčka hladko spojila rôznorodé hudobné vplyvy a ponúka v nich dojemný pohľad na lásku, stratu a sebapoznanie. V nových skladbách počuť funkové gitary, andské flauty, melancholický akordeón, dynamické bicie i tuarégske blues. Niektoré piesne sú navyše obohatené o dychové nástroje, tanečnú hudbu i fagoty komorného orchestra.

Hudba La Yegros je často označovaná ako folklór 2.0. Znie nežne i nadšene, pričom stelesňuje ódu na lásku a rozporuplné pocity, ktoré ju sprevádzajú. Z tohoto dôvodu vám titul „Haz“ radi predstavíme v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud.

Róbert Gregor (foto: press La Yegros)

EDITORSKÝ VÝBER: 12/2024

Tento týždeň nás potešil nový album skupiny Jesus and Mary Chain i ďalšie novinky, ktoré zverejnili Emilíana Torrini, Il Civetto a domáci hudobníci JuSt a Tolstoys.


Škótska skupina Jesus and Mary Chain vydala svoj ôsmy štúdiový album s názvom „Glasgow Eyes“. Je to jej prvá nahrávka od jej albumu „Damage and Joy“, ktorý vyšiel pred siedmymi rokmi. Novinka vznikla pri príležitosti 40. výročia vzniku skupiny. Jim Reid o nej povedal: „Nečakajte, že prehodíme výhybku na džez. Ľudia by mali očakávať našu typickú nahrávku, a tou nový album určite je. Náš tvorivý prístup je rovnaký ako v roku 1984, jednoducho vyrazili sme do štúdia bez konkrétnych predstáv. Mali sme niekoľko piesní a nechali sme tomu voľný priebeh. Neexistujú žiadne pravidlá, jednoducho robíme to, čo nás napadne. A je v tom telepatia – s bratom sme také zvláštne nie celkom identické dvojčatá, ktoré si navzájom dokončujú vety.“


Emilíana Torrini je speváčka z Islandu s talianskymi koreňmi, ktorej sa v roku 2008 rokmi podarilo vo svete preraziť piesňou „Jungle Drum“. Milostný život jej zosnulej matky jej poskytol veľa inšpirácií k novému albumu, pretože bude zostavený z desiatok milostných listov, ktorým Geraldine Flower alias „Miss Flower“ zamotala mužom hlavu. Prostredníctvom skladby „Let’s Keep Dancing“ dáva speváčka nahliadnuť do rozmanitého hudobného sveta, ako napríklad aj do karibských rytmov, ktoré evokujú akýsi soundtrack k poslednému tancu počas rozlúčkového večera.


Nemecká skupina Il Civetto odložila experimenty s world music do šuplíka. Trinásť piesní na štvrtom albume „Liebe auf Eis“ vzniklo v legendárnych Hansa Studios, v ktorých sa stále vznáša duch Davida Bowieho. Skladby sú servírované pomerne popovo a je v nich málo priestoru pre inštrumentálne experimenty. Niektoré piesne ako „Alles was ich hab“ svištia okolo ako taxík, ktorý prechádza okolo zákazníka bez smartfónu. Do skladby „Boys Do Cry“ kapela zakomponovala časť refrénu jedného z hitov skupiny The Cure. Nové texty sú väčšinou o nekonečných letných berlínskych nociach.


Žilinský spevák Juraj Strásky alias JuSt zverejnil skladbu s názvom „Ako z francúzskych filmov“, ktorá je o túžbe prežiť život tak, aby stál aspoň za jeden zaujímavý film. Je to parafráza na báseň „The movie“ od Jima Morrisona. „Nie je to celkom nová skladba. Úvodnú melódiu som zložil ešte v čase, keď som sa naučil hrať prvé akordy na gitaru. Dlho som k piesni nemal text, až kým neprišiel prvý verš. Táto pieseň je ako červené víno…“ a už to išlo samo. Nedávno som tú pieseň zahral Petrovi Vaňoučkovi, ktorý sa ponúkol, že k nej napíše aranžmány pre sláčikové kvarteto. Keď sme sa pustili do nahrávania, bol som nadšený a vedel som, že musíme k nej natočiť videoklip, že si to tá pieseň zaslúži“, opisuje vznik piesne a videoklipu JuSt. Skladba sa nachádza na novom albume s názvom „V posteli“, ktorý hudobník pripravoval s prestávkami dva roky. Nachádza sa na ňom 11 autorských piesní so slovenskými textami a spolupracovalo na ňom viacero hudobníkov, čo predznamenáva žánrovú pestrosť – od pomalých akustických balád až po indie pop.


Tolstoys v Berlíne pripravujú svoj tretí štúdiový album. Ten vyjde začiatkom apríla a bude obsahovať 12 skladieb vrátane emotívneho singlu „Do You Remember“, v ktorom si jej autori zaspomínali na začiatok svojho 8-ročného vzťahu. „Vidím nás, vidieť sa prvýkrát. Buskujem na Laurínskej ulici. Zastaví sa pri mne mladý muž s kontrabasom. Nepoznám ho. Začne so mnou hrať. Čo hrá, sa mi páči, a to ešte ani netuším ako veľmi,“ opísala speváčka Ela moment, keď prvýkrát stretla Michala Smetanu – vyštudovaného doktora a hudobníka. „Keď tú pieseň dnes počujem, pripomína mi našu prvú spoločnú jar. Nesmelo sme randili, brali všetko pomaly a spoznávali sme jeden druhého. Nevynára sa mi konkrétna situácia, skôr len spleť farieb, slnka a pocitu, že máme všetok čas na svete a krásnu, dlhú lásku pred sebou, ktorá trvá dodnes,“ teší sa spoluator skladby Michal.

NMR (foto: Caroline Mackintosh)

NOVÁ HUDBA: MAREC 2024

Ak nesledujete naše online vysielanie, tak prinášame stručný prehľad toho najdôležitejšieho z marcovej hudobnej ponuky na stremovacích službách.


Z albumov nás tento mesiac najviac zaujali tituly, ktoré zverejnili The Jesus and Mary Chain, Liam Gallagher & John Squire, Yard Act, Amsterdam Klezmer Band, Dina Ögon, Caravan Palace, Delgres, Nadine Shah, Les Amazones d’Afrique, Newen Afrobeat, Jemba Groove, ShazaLaKazoo, Lass, Adama Yalomba, Sam Lee, Residente, Everything Everything, Il Civetto, Liam Bailey, alebo domáci Medial Banana.

Mimoriadne bohatá bola aj singlová ponuka, v ktorej dominovali najmä novinky, ktorými nás potešili Nick Cave And The Bad Seeds, Emiliana Torrini, Barry Adamson, Cigarettes After Sex, Mdou Moctar, La Yegros, Molly Lewis a mnohí ďalší.

Z domácej scény najviac zerezonovali Billy Barman & The Curly Simon, Tamara Kramar, JuSt, ÔK, alebo česká speváčka Bára Zmeková.

Viac sa dozviete, keď si vypočujete náš mesačný sumár na Spotify, prípadne YouTube Music. Príjemné počúvanie a nezabúdajte na to, že spoznávanie novej hudby vám môže pomôcť rozšíriť všeobecný kultúrny rozhľad.

Róbert Gregor

JANA KIRSCHNER POKRSTILA NOVÝ ALBUM OBYČAJNOSTI

Speváčka, skladateľka a textárka Jana Kirschner vydala očakávaný album s názvom „Obyčajnosti“. Album pokrstil Matúš Vallo zo skupiny Para, s ktorou Janu spája dlhoročné priateľstvo a spolupráca. Fanúšikom na krste v Bratislave Janka naživo predstavila tri nové skladby a nalákala ich tak na jarné turné, ktoré štartuje v apríli.


Jana Kirschner v posledných rokoch nezaháľala. Napísala niekoľko skvelých titulných piesní k filmom či seriálom a nahrala aj detské CD „Pesničky pre Jonatána“. Album „Obyčajnosti“ vnikol počas niekoľkých mesiacov pandémie. Je oslavou každodenných dní, vecí a rituálov, ktoré v melódiách Jany Kirschner ožívajú a rozprávajú pestrým hudobným jazykom. Autorkou všetkých 11-tich piesní aj textov je Jana Kirschner.

„V živote som sa zrazu dostala do bodu, kedy všetko stíchlo. Nielen ulice Londýna, ale aj svet, ktorý som poznala. Nebolo kam lietať, ponáhľať sa a robiť si plány do budúcna. To ticho prinieslo so sebou veľa nových vecí, no okrem iného aj pocit, že konečne mám čas si v živote trochu upratať. A tak som okrem ranného behu, začala aj písať. Niekedy, keď všetci okolo mňa spali, inokedy som si našla pár minút aj počas dňa. Z nedostatku času som si spravila pracovnú metódu a vymyslela som si „15 minút“. To v praxi znamenalo, že niektoré texty som naozaj nemala čas najprv písať a potom spievať. Vznikli tak akési spontánne výpovede, denníkového charakteru, niekedy ma prekvapili, aj pobavili svojou nekompromisnou pravdivosťou,“ prezradila Jana Kirschner.

Rovnako spontánne ako skladby vznikli, boli aj nahraté. Slobodné, farebné, organické. Bez plánu a bez mapy.

„Pri nahrávaní sme chceli byť slobodní, bolo to vo vzduchu, nanosili sme do Eddieho štúdia všetky nástroje, čo sme našli a čo sme nemali, sme si požičali a jednoducho sme začali hrať. Nepremýšľali sme o tom, aké to má byť, ani aké to bude. Išli sme po melódii, no hlavne sme z toho museli mať radosť. Pesničky majú svoj výrazný rukopis a napriek mnohým folklórnym melódiám, ide neomylne o moderný zvuk, ktorý odvážne a úplne slobodne prekračuje hranice,“ vysvetlila Jana.

A nielen hranice hudobné. Album sa totiž nahrával v Londýne a jeho producentom je speváčkin partner Eddie Stevens. Okrem neho na album nahrávali bicie nástroje Matthew Kelly, gitary Benjamin Bouton a basovú gitaru Kevin Toublant, ktorí aktuálne koncertujú s legendárnou Roisin Murphy.


„Album je celý v slovenčine a ponúka nahliadnutie do každodenných radostí aj starostí na veci a témy, s ktorými sa mnohí z nás dokážu stotožniť. Práve preto názov Obyčajnosti. Je to album, ktorý sa na nič netvári ani nehrá, a práve vo svojej obyčajnosti je vlastne neobyčajný. Jeho drevený, akustický sound pozýva poslucháča na prechádzku mimo vychodených trás. Najviac ma baví hrať sa so slovami. Slovenčina mi prirástla k srdcu a cítim, že mi konečne nič nebráni písať tak, ako mi to ide v hlave. Je to krásny jazyk a po rokoch s ľahkosťou viem, aké slová kde uložiť, čo ako bude znieť. A už to jednoducho plynie samo,“ zverila sa Jana Kirschner.

Novinku Jana predstavila v debate v bratislavskom kníhkupectve Martinus s Martinom Pycom Rauschom, ktorý je jej dlhoročným fanúšikom. Obyčajnosti pokrstil Matúš Vallo zo skupiny Para. Na najnovšom hudobnom počine bratislavskej kapely sa totiž Jana Kirschner zhostila úlohy producentky.

„My v Pare milujeme hudbu, je to pre nás zábava a hoby. Ale ozajstná muzikantka, pre ktorú hudba je život, je Janka. Som hrdý, že môžem držať v ruke jej nový album Obyčajnosti, s krásnymi pesničkami a s krásnymi textami, ktoré hovoria o živote. A to je tá najvzácnejšia vec v umení, otvoriť sa a ukázať časť svojho života a hovoriť o tom, čo cítim. Som fascinovaný týmto albumom a som šťastný, že vznikol. Jana je naša obrovská hviezda, naozajstný umelec a človek,“ nešetril chválou Matúš Vallo, ktorý album pokrstil potleskom všetkých v sále.
Album otvára epická pieseň Prológ, ktorá je akýmsi pohľadom z výšky na krajinu okolo. Hneď za ním však prichádza A po nás potopa, skladba, ktorá svoju otvorenosťou ponúka poslucháčovi intímne nahliadnutie do dlhoročného vzťahu.

Jana Kirschner

„Každá pesnička má svoj príbeh a svoju atmosféru. Túžba po domove je jedným z najsilnejších momentov, je to pre mňa niečo, čo na tomto albume zohralo obrovskú úlohu. Niekedy mám pocit, že aj keď som nemohla cestovať, v tých pesničkách som vlastne utekala domov. Som šťastná, že album konečne vychádza a dúfam, že na ten ďalší moji fanúšikovia nebudú musieť dlho čakať. Napokon koncept mám už v hlave,“ hovorí Jana Kirschner. Art work na cover albumu speváčka vymyslela spolu so svojimi dcérami.

„Fotky do bookletu nafotila Matilda aj Eddie a všade je cítiť celú rodinu. Spolu pracujeme aj žijeme a ja už dávno nie som iba JANA KIRSCHNER. Som síce umelkyňa, ale aj matka. Od začiatku som chcela, aby aj toto bolo na albume cítiť. Chcela som byť otvorená a svoja a bez tejto časti puzzle by to nefungovalo. Vďaka mojim dcéram je album Obyčajnosti taký aký je. Som matka, dospelá žena a neľutujem ani minútu z tejto cesty,“ uzatvára speváčka.

Nora Krchňáková a NMR (foto: Viktor Cicko)


JANA KIRSCHNER – OBYČAJNOSTI TOUR 2024

03.04. Banská Bystrica, Záhrada CNK
04.04. Lučenec, Synagóga
05.04. Košice, Tabačka
06.04. Žilina, Nová Synagóga
07.04. Praha, Lucerna Music Bar
09.04. Brno, Fléda
11.04. Bratislava, Stará Tržnica
12.04. Bratislava, Stará Tržnica