Suistamon Sähkö – Suistamon Sähkö (Kihtinäjärvi Records, 2015)
Len nedávno sme uverejnili článok o novom albume skupiny Värttinä a do Fínska sa vraciame opäť.
Presnejšie do Karélie. Z tohto malého fliačika zeme medzi Fínskom a Ruskom, vyvrelo už zopár pozoruhodných hudobných prameňov (Hedningarna, Värttinä, Garmarna). A severský hudobný zázrak chvalabohu nekončí. Štafetu preberá fínska skupina Suistamon Sähkö. Tej vyšiel koncom minulého roka debutový, rovnomenný album. Zaujal ma na prvé počutie. Strhujúci zážitok od prvej skladby po poslednú, desiatu. (Záležitosť nie každodenná.)
Je to divoká jazda uháňajúceho záprahu sobov zasneženou krajinou. Gerda zachraňuje Kaia z pazúrov rafinovanej kráľovnej.
Po úteku všetci od radosti spievajú a do úmoru tancujú. Aj tak by som snáď 
mohol opísať crossover fínskeho folklóru, folku, trance, techna, rapu a ktovie, čoho ešte, bravúrne zahraného, zaspievaného, zaranžovaného. Ide doslova a do písmena o hudobnú alchýmiu starého, nového a požičaného. Čo skladba, to perla. A príbeh inšpirovaný ľudovou poéziou a miestnymi reáliami (napríklad oslava vodného mlynu v dedine Suistamo). Zo všetkých členov zoskupenia spomeniem skladateľku, speváčku, akordeonistku Anne-Mari Kivimäki. S akordeónom precestovala celý svet. Účinkovala v rôznych hudobných zoskupeniach a spolupodieľala sa na mnohých kultúrnych projektoch, súvisiacich s podporou a rozvojom ľudovej hudby, tanca i divadla.
Na ochutnávku ponúkam skladbu Kotiin (Domov), skupiny Suistamon Sähkö a skladbu Sipiläs projektu Puhti, v ktorom hrá a spieva takisto Anne-Mari Kivimäki. Jeden môj priateľ, ktorého láska k hudobnej tvorbe skupiny Värttinä priviedla až k študovaniu Fínčiny, teraz zrejme zbystrí pozornosť. A možno nielen on.
Ladislav Mlčúch (foto: press)
