Big Blood – Double Days II (Don´t Trust The Ruin 2015)
Už od doby vyhynutia dinosaurov (hudobných), láka tvora, ktorý sám seba pomenoval homo sapiens, napísať, že gitarám už stokrát odzvonilo. Neodzvonilo. Isteže, viac-menej gitaroví Big Blood nehrajú nič zázračné, ani výrazne nové, ani náročné. Naopak, hrajú jednoduché gitarové riffy, no napriek tomu niektoré ich skladby pôsobia silným dojmom. Asi preto, že Big Blood majú jasnú ideu, folkovú, no nie hocijakú, hrajú originálne folkové piesne (avant-folkové, psychedelic folkové, folk rockové), podávané spontánne, zanietene, surovo, po domácky.
Nahrávajú pod značkou svojho vlastného labelu Don´t Trust The Ruin (Dontrustheruin Records), distribuovaného North East Indie. Otvorene sa hlásia k low-tech s minimom kapitálových investícií, čiže k opaku špičkových technológií, proklamujú domácu ručnú prácu a bez škrupúľ píšu na obaloch niektorých svojich platní „home recording, homemade outsider“.
Ak sú outsidermi, tak potom takými, ktorých by bolo možné prirovnať k insitným maliarom. A medzi nimi bol aj slávny Henri Rousseau, ktorý dokázal namaľovať pre Louvre vynikajúce kópie diel starých majstrov a predsa sa priklonil k naivnému maliarstvu, hoci si počas života kvôli tomu užil aj výsmech. Big Blood, čiže dvaja Američania, speváčka Colleen Kinsella a gitarista Caleb Mulkerin, majú tiež čaro určitej naivnosti, no nie takej nevinnej, akou bola naivnosť Henriho. Vznáša sa nad nimi temný duch skupiny Swans. Asi nie náhodou, pretože s touto skupinou nahrávali. (LP The Seer / 2012). Ich skladbám je právom možné vytknúť melodickú a rytmickú stereotypnosť. No je to ten druh stereotypnosti, ktorá vťahuje poslucháča do seba, dostáva do tranzu. Okrem toho z hudby Big Blood cítiť, že nie je vytvorená pre peniaze, ale pre potešenie.
Od roku 2006 vydali 21 albumov. V roku 2015 dva – Double Days I, Double Days II. Objavila sa na nich aj skladba Disintegration (The Cure), ale aj skladba Wild Mountain Thyme, ktorú v minulosti nahrali viaceré skupiny a pesničkári – The Byrds, Joan Baez, Judy Collins, Bob Dylan.
Big Blood nemajú veľkú publicitu. Sú akoby schovaní pred očami širokej verejnosti. No postupne si získali renomé a rešpekt. Niektoré ich nahrávky vychádzajú na farebných vinylových platniach v nízkych nákladoch. Zrejme sa z nich v budúcnosti stanú drahé zberateľské rarity.
Miroslav Potoček
