ADDYS MERCEDES – NIČ LÁKAVÉ PRE SNOBOV

addys mercedesADDYS MERCEDES – LOCOMOTORA A CUBA   (MEDIA LUNA / 2014)

 Na hudbe Kuby a niektorých ďalších latinských krajín je zaujímavé okrem iného i to, že vždy sa v nej objavia hudobníci, ktorí vo svojej tvorbe vychádzajú z vlastných zdrojov, individuálnych a predovšetkým národných. Ich výpoveď býva niekedy tak silno príťažlivá, že zaujmú špičkových hudobných producentov z USA a západnej Európy. Doslova ich k tomu prinútia svojou hudbou. Pritom mnohí z nich nie sú absolventmi žiadnej hudobnej školy , nemajú vysokoškolské vzdelanie, ani stredoškolské. Vyškolila ich ulica.

Lenže ulica brazílska, alebo kubánska má iný prístup k hudbe, ako ulica slovenská. Tu ( na Slovensku) je pouličný muzikant nedôveryhodný. Väčšina okoloidúcich totiž predpokladá, že je diletant, alebo neúspešný, čiže nie dosť dobrý, a preto hrá na ulici. Takéto ponímanie však nie je hanbou hudobníka, ktorý hrá na ulici, pretože môže byť napriek tomu vynikajúci, ale je hanbou okoloidúcich, známkou ich neschopnosti rozoznať dobré umenie od zlého, ale i známkou snobstva. Speváčka Addys Mercedes vyrastala v skromných pomeroch na kubánskom vidieku. Bez televízora. Poznala radosť z prostých vecí, ktorú často sprevádzala nostalgia a hlboká melanchólia, typická pre kubánsku dušu. Spievala na ulici. A napokon sa dostala až do nemeckého Essenu, kde o ňu prejavili záujem producentské kruhy. Jej nový album – Locomotora A Cuba – stavia mosty medzi kultúrami. Nebazíruje výlučne na kubánskych tradíciách, ako Buena Vista Social Club. Naopak, pripája k tradícii mnoho netradičných prvkov.

Napríklad niektoré skladby sú rytmicky podobne ladené, ako skladby Brazílčanky Flavie Coelho. Pulzuje v nich reggae, no je tak pospletané s rôznymi kubánskymi a latinskými štýlmi, že pôsobí ako reggae nečisté. Ale je zaujímavé, pôsobivé. Na albume Locomotora A Cuba sa nachádzajú aj balady a tie vyznievajú tiež originálne. Addys sa v textoch piesní zameriava na príkry kontrast medzi bohatými a chudobnými. Hovorí: „Na Kube prevláda medzi ľuďmi súdržnosť. Susedia si pomáhajú, všetci sú ako veľká rodina. Ľudské teplo je samozrejmosťou“. Aj prístup Addis k nahrávaniu je rodinný. Hrá s ňou jej dcéra Lia na husle, jej životný partner na gitary, adoptívny strýko na ukulele a tres.  Album Locomotora A Cuba pravdepodobne nebude komerčným trhákom. Bez propagandy vrcholného šoubiznisu ním ani byť nemôže. No úprimne hudbymilovný človek to možno pochopí a rozhodne sa sám podľa seba, či ho bude počúvať, alebo nie. A tým ľuďom, ktorým záleží na popularite, asi treba odkázať, že Addys má už v Nemecku svoje publikum.

 Miroslav Potoček