On air
Next
Články

ANNA VON HAUSSWOLFF – ORGANOVÁ MÁGIA ZO SEVERNÉHO POLÁRNEHO KRUHU

4.12.2015

Anna von Hausswolff - The MiraculousAnna von Hausswolff – The Miraculous   (Pomperipossa Records 2015)

Bergmanova Siedma pečať, stredovek, gotický chrám, ďaleký európsky sever, to všetko by mohlo poľahky vyvstať v mysli poslucháča pri počúvaní albumu The Miraculous. A na chrbte mu možno nabehnú zimomriavky, vyvolané bázňou z desivo tajomne znejúcej hudby. Po stránke hudobnej prídu na myseľ Jarboe, Swans, Dead Can Dance, Coil, Diamanda Galás, chvíľami Philip Glass i gothic rock, doom metal, art pop, ambient, drone. Autorkou tohto nekonvenčného diela je švédska speváčka, skladateľka, klaviristka, organistka Anna Michaela Ebba Electra von Hausswolff, pôvodne študentka architektúry, ktorá si získala vo svete hudby rešpekt debutovým albumom Spievanie z hrobu ( Singing From The Grave / 2010).

Album The Miraculous čiastočne nahrávala vo švédskom mestečku Piteå, vzdialenom sto míľ od severného polárneho kruhu, na kolosálnom organe Acusticum, ktorý v roku 2012 skonštruoval nemecký organista Gerald  Woehl. 9000 píšťal mu zabezpečuje miesto medzi najväčšími organmi na svete. Jeho súčasťou je aj zvonkohra, vibrafón, čelesta, bicie nástroje a píšťaly umiestnené vo vodnom kúpeli.

Ľud sa kedysi v kostolných laviciach triasol pred mohutným zvukom organu. Dodnes mu nemožno uprieť silný účinok na vnímanie človeka. A k tomu texty piesní, ktoré Anna chvíľami spieva extatickým spôsobom: Pochádzal zo západu slnka / prišiel z mora / prišiel z tieňa …“. Do toho občas zaznejú gitary so zvukom v štýle Morriconeho westernových skladieb (čo je už dlhé roky v hudbe  priam móda), vygradované až k ponurému metalovému duneniu. Pôsobí to ako mágia. Mágia nie je len o príbehoch, je to tiež o mieste, o prírodných krásach. Je to kombinácia životného prostredia a histórie. Keď tieto aspekty skombinujete, môže to vyvolávať magický pocit – vysvetľuje Anna.

Čo nakoniec zostane v človeku po vypočutí tohto albumu? Melódie to asi nebudú, tie sú akoby neurčité, rozplývajú sa, no zostane pocit. Aký? To je síce individuálne, no prinajmenšom skladbu Pomperipossa si snáď väčšina poslucháčov bude chcieť ešte znova vypočuť.

Miroslav Potoček