On air
Next
Články

ČO SME POČÚVALI PRED 40 ROKMI + NAJLEPŠIE ALBUMY 1978

28.2.2018

DevoObčas si zaspomíname, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi, tridsiatimi, štyridsiatimi. Je to obzretie za hudbou, ktorú sme počúvali v minulosti, obzretie dokumentované našim osobným rebríčkom najlepších albumov.

Dnes to bude rebríček najlepších albumov roka 1978. Keď sa spätne na rok 1978 pozeráme ako na rok obmedzených možností dostať sa v časoch socializmu k aktuálnym nahrávkam zo Západu, tak musíme konštatovať, že sme sa vtedy celkom dobre držali. V podstate sme sa rôznymi cestičkami (kúpou, výmenou, vypožičiavaním) dostali takmer ku všetkým najdôležitejším albumom. Nebol to rok bohatý na veľké množstvo vynikajúcich albumov, no napriek tomu bol výnimočný. Čím?

Punk rocková smršť v predchádzajúcom punkovom roku 1977 pováľala všetko neprirodzené, nabubrené, pompézne. Priniesla zo sebou novú estetiku sprevádzanú výzvou: „Urob si sám!“. Dlhé sóla? Preč! Prílišná zložitosť? Preč! Dokonalosť? Preč! Kult hviezd? Preč! Ako hrať? Dôležitejšie ako hrať, bolo – čo hrať!  Prvoradá bola myšlienka, idea. Zlož si sám pesničku, zaspievaj, zahraj, nahraj, vydaj na platni, predávaj. Bol to priam kacírsky, anarchistický postup, antagonistický voči  šoubiznisu riadenému veľkými gramofónovými firmami, tzv. major record labels.

Nech už majú ľudia na punk rock akýkoľvek názor, nemožno mu uprieť vplyv na rozmach nezávislej scény + alternatívnej hudby. Odpustime „pankáčom“ ich nenávistné poznámky ku všetkému čo nebolo punk rockové (často sprevádzané slovom „sračka“), odpustime im nespravodlivé stínanie hláv, ako to bolo takmer vždy počas revolúcií, veď „sračkou“ pre nich boli aj vynikajúci Jethro Tull. Dôležitejší bol totiž podstatný následok punk rocku, nástup tzv.new wave, ktorú by sme pri troche benevolentnosti mohli označiť za umeleckejšiu formu punk rocku. A práve new wave začala v roku 1978 komerčne i umelecky výrazne zasahovať do hudobného diania. Znela novo, futuristicky, niekedy aj uletene a bláznivo. Ako napríklad hudba americkej skupiny Devo. A to sa nám páčilo. No malo to aj negatíva. Začínali sme sa vzďaľovať od väčšiny našich rovesníkov, ktorí vyrastali na hudbe druhej polovice „sixties“ a prvej polovice „seventies“. Nemali pre hudbu Devo a iných podobných kapiel pochopenie. Nazývali ju zradou a pridŕžali sa naďalej hard rocku, blues rocku, jazz rocku, pomp rocku. I keď treba napísať, že v tom čase sme nemohli ani my obísť napríklad vynikajúcich hard rockových Thin Lizzy, alebo podľa nášho ponímania dodnes najkrajší album na pomedzí art popu, art rocku a progressive electronic, album The Alan Parsons Project – Pyramid.  No prvenstvo mal a stále má album elektronickej hudby par excellence – Kraftwerk – The Man-Machine.

Rok 1978 bol pekný. Mal to, čo chýbalo hudbe posledných rokov – nádych novosti. Takto vyzerá dnes pri pohľade na albumy, ktoré sa nám vtedy najviac páčili. Teší nás, že mnohé z nich sú doteraz znovu vydávané v reedíciách a objavujú sa v rebríčkov najlepších albumov všetkých čias.

(Nakoniec, pod rebríčkom albumov, sú pripojené adekvátne videoklipy).

Miroslav Potoček

1. Kraftwerk – The Man-Machine

2. The Alan Parsons Project – Pyramid

3. Devo – Q: Are We Not Men? A: We Are Devo!

4. Blondie – Parallel Lines

5. Talking Heads – More Songs About Buildings And Food

6. Godley & Creme – L

7. The Boomtown Rats – A Tonic For The Troops

8. Patti Smith Group – Easter

9. Dire Straits – Dire Straits

10. Jean Michel Jarre – Équinoxe

11. Queen – Jazz

12. Thin Lizzy – Live And Dangerous

13. Magazine – Real Life

14. Al Stewart – Time Passages

15. Television – Adventure

16. Wire – Chairs Missing

17. Modern Lovers* – Live

18. Tom Waits – Blue Valentine

19. Taeko Ohnuki – Mignonne

20. The Police – Outlandos d’Amour

21. Manfred Mann’s Earth Band – Watch

22. Brian Eno – Music for Films

23. Wolfgang Riechmann – Wunderbar

24. Nina Hagen Band – Nina Hagen Band

25. Harold Budd – The Pavilion of Dreams