FFS (FRANZ FERDINAND & SPARKS) – RARITA RARÍT

FFS (Franz Ferdinand & Sparks) - FFS (Domino Records, 2015)

FFS - Cd coverÚsmevná spolupráca, sympatická, pretože to sa často nestáva, aby spolupracovali na spoločnom albume dve kapely dvoch rozdielnych generácií a ešte k tomu škótska s americkou – Franz Ferdinand a Sparks. Raritný projekt a ešte ho aj bude možné vidieť na Slovensku – na festivale Bažant Pohoda 2015.

Najprv však treba napísať aspoň pár slov o Sparks, pretože i keď je to legenda, a nie hocijaká, predsa len, dnešným mladším ročníkom asi veľa nehovorí. Ja si pamätám jej hitparádové začiatky, hrával som jej skladby na diskotékach od roku 1974. Okamžite po prvom vypočutí ma zaujala. Vlastne to ani nebola kapela, ale v podstate duo, bratia, spevák Russell Mael a hráč na klávesové nástroje Ron Mael. Predznamenala – podobne ako Roxy Music – new wave. Spočiatku hrala rock s divadelným výrazom, operne parodickým, kabaretným (fúziu art popu s glam rockom), štýl spoluvytváral aj spevák Russell s veľmi príjemným hlasom a originálnym speváckym prejavom. Éru seventies si bez neho neviem predstaviť. A nielen hudbou Sparks zaujali, ale aj imidžom. Kto by si nevšimol a nezapamätal Rona, ktorý väčšinou bez pohnutia sedel za klávesmi s imidžom oscilujúcim medzi Chaplinom a Hitlerom, s očami vypleštenými, alebo  prevrátenými dohora. Navyše, Sparks nikdy nezostali stáť na jednom mieste, vedeli si zachovať svoj štýl a pritom experimentovať, inovovať. Veď koncom sedemdesiatych rokov už hrali niečo iné – elektronický pop. Ich album N° 1 in Heaven predstavoval v roku 1979 absolútnu špičku novej vlny elektronického disco popu, trošku predbehol dobu, možno i preto, že ho produkoval Giorgio Moroder. Niektoré skladby z neho rád počúvam dodnes, najmä My Other Voice. Tá ma dojíma, priam chytá za srdce – učebnica dobrého synthpopu.

No a teraz už znova počúvam FFS. Jasné, je to tam, našťastie, Russell, jeho hlas, šmrnc Sparks, oznamovací tón new wave.  Áno, hodia sa spolu s Franz Ferdinand. Má to iskru, šťavu, výbušnú, takže iskry nezhasnú. Piesne majú melódie takmer na úrovni niekdajších Sparks v najlepšom vydaní. Ak to všetko bude takto znieť aj na najväčšom domácom festivale, tak … neísť, hotový hriech. Zatiaľ si môžete vychutnať ich nahrávky v rámci našej rubriky album týždňa.

Miroslav Potoček