Nehmotné kultúrne dedičstvo registrované zoznamom UNESCO je ostro sledovanou kategóriou, zvyšuje totiž národnú prestíž a prispieva ku kultúrnemu exportu. K posledným prírastkom patrí rebetika, grécky štýl, o ktorom sme Vás nedávno informovali. Pôvodne išlo o hudbu gréckych obyvateľov, ktorí žili od čias antiky v Malej Ázii. Kozmopolitné prístavy ako Smyrna (dnes turecký Izmir) boli multikulktúrnymi taviacimi kotlíkami.
V globálnom pohľade išlo o podobný prípad ako novodobé prístavné mestá, ktoré vytvárali to najlepšie klíma pre vznik nových hudobných žánrov: New Orleans pre jazz, Buenos Aires pre tango, či Liverpool pre Beatles. Kauza rebetika bola však komplikovanejšia. Vojenská kríza po 2 svetovej vojne viedla k etnickým čistkám a humanitárnej katastrofe, Gréci boli odsunutí a ako utečenci ocitli v pozícii občanov druhej kategórie v chudobných štvrtiach Pirea a Solúna. Rebetika potom prešla podobným vývojom ako blues či tango – od subkultúry cez inšpiratívny trend až po trvalú súčasť kultúrneho dedičstva.
Petr Dorůžka
