On air
Next
Články

HUDBA V ROKU 2018 – DIALO SA NIEČO MIMORIADNE?

26.12.2018

Trembling BellsKeď som začal písať tento článok, povedal som si, že ho napíšem ako zamyslenie nad dianím v hudbe sveta počas roka 2018, spontánne, možno trošku subjektívne, pocitovo. Nebudem čitateľov zasypávať hromadou údajov, obzvlášť nie číselných. Väčšinou totiž vyjadrujú komerčnú úspešnosť. A o tej sa stále na Slovensku veľa hovorí, neúnosne veľa, často viac ako o samotnej hudbe. No určitým údajom som sa úplne vyhnúť nedokázal. Nebude to však vymenúvanie konkrétnych hudobníkov, skupín, skladieb, albumov. Albumy, ktoré sa nám v NMR najviac páčili, budú prezentované onedlho v našich osobných koncoročných rebríčkoch. Nemyslíme si, že sú výsledkom stopercentnej objektívnosti, taká objektívnosť asi nie je možná. No nie sú ani výsledkom jednostrannosti a preto by mohli byť pre ľudí, ktorí sa zaoberajú hudbou, zaujímavé.

Jeden údaj ma však mimoriadne zaujal. Ak by bol zaručene pravdivý, rovnal by sa epochálne dôležitej zmene. V podstate sa viac týka ešte predchádzajúceho roka 2017, no pravdepodobne mal vplyv aj na hudobné dianie v roku 2018. Nezávislá scéna tromfla počtom predanej hudby jednotlivé veľké vydavateľstvá – „majors“. Samozrejme, nie na Slovensku. Podrobnejšie údaje o tomto stave nájdete napríklad tu: https://fandg.me/independent-label/blog/https://www.digitalmusicnews.com/2017/07/05/buzzangle-music-sales-2017/.  Možno sa tento stav prejavuje aj v tom, že na mnohých veľkých hudobných festivaloch dominujú účinkujúci, ktorých v komerčných rozhlasových a televíznych staniciach vôbec nepočuť, nevidieť.

V tejto súvislosti nás preto veľmi tešia medzinárodné uznania a úspechy festivalu Pohoda, ktorý pokladáme z pohľadu oboznamovania sa slovenskej verejnosti s hudbou sveta naživo za najdôležitejší, bezkonkurenčne najpozitívnejší. V podstate by mala byť ústretovosť k tomuto festivalu stavovskou cťou každého hudobného média na Slovensku, fakticky by bolo potrebné z neho vytvoriť tradičnú hudobnú udalosť roka, ktorou bez pochýb už dlhé roky v podstate je. Slovenská Pohoda totiž už dávno prekonala niekdajší česko-slovenský festival Bratislavská lýra (množstvom umelecky celosvetovo významných účinkujúcich, a to niekoľkonásobne).

A v tomto momente sa dostávame k hudobnému dianiu na Slovensku. Líšilo sa v roku 2018 od diania v minulosti? Jednoznačne áno, líšilo. Dnes na Slovensku existujú stovky hudobníkov a skupín s vlastnou  samostatnou tvorbou. A existujú aj rôzne prinajmenšom povšimnutia hodné hudobné vydavateľstvá, zamerané, jednoducho povedané, na kvalitnú hudbu. Ideálnym príkladom je Slnko Records. Niektoré slovenské skupiny sú umelecky zaujímavé. Bohužiaľ, väčšina našich médií na ne vôbec nereaguje. To je veľká chyba. Zjednodušene povedané, takto sa ďaleko nedostaneme. Povedzme si na rovinu, že to naše typické slovenské hranie sa na vlastnom domácom piesočku, na ktorom nám ide predovšetkým o finančný zisk, napríklad protežovaním „svojich koní“, zväčša tisíce krát uvádzaných skupín a ich starých hitov (Elán), nemá nič spoločné s podporovaním pozitívneho vývoja slovenskej hudby. Samozrejme, dotýka sa to aj zahraničnej hudby. Občas vo mne zaklokoce stúpajúca hladina zlosti, keď každodenne do nekonečna znova a znova počujem vo vysielaniach našich rádií až na dreň ošúchané hity skupín ABBA, Boney M, Bee Gees. Alebo, ak to aj nie sú muzeálne hity, tak je to súčasná takrečeno „výrobná“ komerčná produkcia, neznesiteľná pre ľudí, ktorí majú kultúrnu úroveň aspoň o trošku vyššiu ako opice.

Netreba snáď vysvetľovať, že to všetko má dopad na názory a postoje ľudí, obzvlášť na takých ľudí, ktorí si naladia svoj návykový rozhlasový kanálik a neopustia ho za celý život ani na sekundu. A to žijeme na konci roka 2018, roka pre ktorý bola všade tam, kde sa v hudbe dialo niečo pozitívne, typická žánrová pestrosť spojená s odklonom od komerčnosti, dokonca až do takej miery, že mladí nádejní hudobníci (obzvlášť na Západe), nahrávali svoje skladby doma vo svojich bytoch, zvyčajne v spálni. Občas aj priamo v posteli. Alebo pomocou iPadu ( Vansire – Angel Youth). 

ShookZostáva ešte jedna dôležitá obvyklá otázka. Odohrávalo sa v hudbe sveta roka 2018 niečo mimoriadne? Revolučné? Evolučné? Vznikli výrazne nové hudobné žánre? O ničom takom neviem. No možno sa odohrávalo – schované. Možno niekde v garáži. Alebo v posteli? Možno aj na Slovensku, veď nemusí to byť vždy v New Yorku, môže to byť aj niekde v ruskom Akademgorodoku. Zdá sa však, že na povrchu v celku prevládajú stojaté vody. Ale to sme už neraz v minulosti zažili, napríklad v rokoch 1973 – 1975. A napokon sa všetko obrátilo na dobré.

Keby mal hudobný vývoj podobu čiary, nebola by rovná, nepretržite smerujúca hore. Bola by nepravidelná, kľukatá, raz klesajúca, inokedy stúpajúca, pravdepodobne by vytvárala špirálu. Ktorou fázou teraz táto čiara prechádza? Pripusťme, že klesajúcou. No prudké stúpanie môže nastať rýchlo a neočakávane, napríklad vtedy, keby si väčšina hudobníkov mohla nahrávať svoje skladby na adekvátnej technickej a zvukovej úrovni doma. A to je, ako sme si už povedali, čiastočne skutočnosťou. Následkom môže byť väčšia nezávislosť, entuziazmus a tvorivá sloboda vedúca ku zvýšenej kreatívnosti, z čoho by mohla vzniknúť krásna revolúcia.

Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia som vkladal nádeje do world music. Dúfal som, že vznieti novú iskru, vyvolá markantný rozvoj národných scén, ovplyvní iné druhy hudby, čo sa aj stalo, no iba čiastočne. World music sa v tvorbe slovenských skupín začala výraznejšie prebúdzať neskoro. A príliš sporadicky. Malo sa to stať pred dvadsiatimi rokmi. No u nás vždy zareagujeme na vietor nových hudobných trendov vanúci zo zahraničia so značným oneskorením. A vlastný vietor s takou silou, pred ktorou by sa vo svete sklonili hlavy, sme doteraz nikdy nevytvorili. Znamenajú všetky tieto moje úvahy, že rok 2018 bol úpadkový? Váham, s odpoveďou sa neponáhľam. Presnejšie mi na ňu odpovie budúcnosť. Balastu totiž vznikalo habadej odjakživa. Našťastie vzniká ešte stále aj nová nádherná hudba, je stále pestrá, nemá nič spoločné s uniformnosťou, ktorá u nás na Slovensku už tradične vytŕča v popredí. Preto človeku mimovoľne prebehnú mysľou pojmy ako spartakiáda, budovateľské piesne kapitalistické, pardon, socialistické. Dúfame, že sa nám nádhernú hudbu aspoň čiastočne podarilo na stránke NMR zmapovať. Záverečným zhrnutím hudobnej tvorby roka 2018 budú naše osobné rebríčky najlepších albumov.

Miroslav Potoček  (foto: archív)