HUDOBNÁ A MENTÁLNA REVOLÚCIA V KONGU POKRAČUJE. VĎAKA ALBUMU KIN SONIC OD JUPITERA

Jupiter & Okwess - Kin SonicNa vydarenom druhom albume Jupitera, samozvaného generála povstalcov konžskej hudby, sa k nemu pridali spevák Damon Albarn a huslista Warren Ellis.

Spevák a skladateľ Jean-Pierr Bokondji alias Jupiter trvá vo svojej krajine na dvojfázovej revolúcii: najprv hudobnej, potom mentálnej. V druhom prípade postupuje pomalšie, cez texty, ktoré musia konžských politikov ale poriadne štvať, zatiaľ čo v prvej už dosiahol najvyššej méty: s napätím ho počúva skoro celý svet, Jupiterom ku všetkému bláznivo roztancovaný. Štyristopäťdesiat etník, tisíce vplyvov a neúrekom rytmov – čo skladba, to iný groove. Nezabudnime tiež, že z Konga vzišiel jeden z najinfekčnejších novodobých panafrických štýlov, „rumba congolese“. K tomu pridajte mladosť strávenú v Európe, lásku k americkému funky a vyjde z toho pre Jupitera slušná zásobáreň inšpirácie. Ak si navyše pozriete slávny dokumentárny film Jupiter ‚s Dance, uvidíte, ako snáď na každom rohu hlavného mesta Kinshasy hrá nejaká kapela celkom odlišnú hudbu – tradičnú alebo jej blízke Jupiter Okwesštýly ako afrobeat, rock, funky, hip hop a reggae.

Už chápete, prečo sa „nejšialenejšiemu mestu v Afrike“ hovorí Music City? A prečo Jupiter nemá o jednotlivé časti svojej strhujúcej hudobnej skladačky núdzu?

„Každá skladba albumu predstavuje jeho vlastný kus života, myšlienok, skúseností, reflexie a osobnej jedinečnosti. Jupiter neprestáva v prieskume doteraz utajeného hudobného dedičstva a umiestňuje ho do modernej zvukovej krajiny, „napísal do sleevenote nového albumu Kin Sonic britský novinár Andy Morgan.

Jupiter sa narodil v roku 1963 do rodiny privilegovaného diplomata. Do sedemnástich rokov žil v Tanzánii a východnom Berlíne, potom sa vzoprel otcovi, ktorý o kariére hudobníka nechcel ani počuť a ocitol sa na ulici Kinshasy. V umeleckej štvrti Lembata, kde s trúfalou trpezlivosťou začal so skupinou Okwess (Jedlo) uskutočňovať svoju hudobnú víziu, žije dodnes a časť zárobku albumu Kin Sonic venoval nadácii podporujúcej bezdomovcov. V roku 2006 Jupitera objavili v Kinshase francúzski dokumentaristi Renaud Barret a Florent de la Tullaye (o pár rokov neskôr prichádzajúci s ďalším drahokamom, skupinou vozíčkárov Staff Benda Bilili). Francúzov nasledoval Damon Albarn s Africa Expressom a Jupiterov debutový album Hotel Universe s ich podporou prenikol na medzinárodnú scénu.

 

 

Kin Sonic v textoch znovu spochybňuje všeobecne servírovanú históriu Demokratickej republiky Kongo, jednej z najchudobnejších a najnebezpečnejších krajín planéty a motívy ľudí, ktorí jej vládnu. Pre svoje bohaté nerastné bohatstvo trpí Kongo obrovskou korupciou, do východných častí sa normálny človek neodváži a nie je to tak dávno, čo sa krajinou prehnala nesmierne drastická občianska vojna. Horúci ironický Jupiterov smiech v skladbe Bengai Yo o „kráľovskej hostine pre všetkých“ hovorí preto za všetko. Producent Marc-Antoine Moreau (Amadou & Mariam, Songhoy Blues) pomohol Jupiterovi definovať novú konžskú tanečnú hudbu: založenú na základoch rumby, okorenenú však rockovými gitarami, Ellisovými temne znejúcimi husľami, klávesmi a valivou rytmikou, ktorej intenzitu riadi neprekonateľne úderný Montana.

 

 

Jupiter sa uviedol aj ako autor skladby Le Temps Passé o náročnej výchove detí v drsnej realite mesta Kinshasa. Recitáciou úryvku z knihy Bandoki (The Sorcerers) konžského spisovateľa a filozofa Zamenga Batukezangie,  do ktorej vstupuje aj francúzska herečka Sandrine Bonnaire. Obal albumu Kin Sonic je dielom Jupiterového dlhoročného priateľa Roberta Del Naja z Massive Attack. Zlaté oči vraj znamenajú múdrosť a dve srdcia empatiu, kým u lietadiel si môžete vybrať: cestovanie alebo hrozbu vojny.

Jiří Moravčík (foto: Micky Clement)