Mladý slovenský spevák Mishino vydal zaujímavý album s názvom Piesne o láske sú patetické. V exkluzívnom rozhovore nám porozprával o svojej digitálnej tvorbe, inšpiráciách zo zahraničia aj o tom, prečo pre neho skladanie piesní funguje ako náhrada za psychológa.
Terapia namiesto sci-fi textov
Hoci má Mishino na svojom konte už tri albumy, hudbu nikdy nebral ako priestor na vymýšľanie alternatívnych sci-fi textov. Od svojich trinástich rokov ju vníma predovšetkým ako osobnú terapiu, prostredníctvom ktorej vyjadruje svoje aktuálne trápenia a melanchóliu. Ako sám hovorí, kvôli tomu by len ťažko dokázal napísať nejakú čistú a veselú pesničku. Generácia, do ktorej patrí, vyrastala na rape a tvorí primárne digitálne – v počítači si naťuká programy, basové linky, synťáky a melódie si najprv hmká bez potreby tradičnej gitary.
„Hudbu som vždy bral ako terapiu, ako náhradu za nejaké sedenia u psychológa alebo niečo podobné.“
Splnené sny a spolupráce
Počas svojej cesty sa Mishino dostal k spoluprácam s ďalšími perespektívnymi menami česko-slovenskej scény, ako sú Kamil Hoffmann, Meowlau či Fobia Kid a Gleb, ktorí patrili medzi jeho detské vzory. Okrem spomienok na festivaly ako Grape či Pohoda priznal, že ho v tvorbe najnovšie ovplyvnili aj zážitky z pobytu v Španielsku a počúvanie rozmanitej hudby od priateľov z celého sveta. Do budúcna plánuje nielen aktívnejšie nakrúcať videoklipy, ale aj unikátny projekt tvorby hudby na chate úplne bez mobilov a wi-fi, aby dosiahol maximálnu úprimnosť a čistotu. Viac sa dozviete v našom rozhovore.
Róbert Gregor (foto: NMR)
