Theodor Bastard – Vetvi (Theo Records / 2015)
Ruská skupina Theodor Bastard môže pripomínať Dead Can Dance. No nie je ich kópiou.
Spev je ruský, s folklórnym feelingom. Častušky? Aj. Trošku. Miestami. Avšak temné, dramatické. Dark wave? Neofolk? „Da, dorogíe druzjá“. No zároveň electronica, ambient, trip hop, world music.
Theodor Bastard sú ako tajomná polárna žiara. Pôsobia mysticky. Talianska recenzentka sa rozplývala nad krásou ich ruského jazyka. Poľský recenzent zase nad ich prístupom, ktorý neguje hranice, povrchnosť, pýchu a velebí experimentátorskú vášeň, lyriku, hudobnú hĺbku. Nie div, Theodor Bastard pracovali na najnovšom albume „Vetvi“ tri roky a nahrávali ho v štúdiách viacerých krajín. (Kdeže je legendárny „bítlsácky Seržant“, so svojimi 129 nahrávacími dňami, oproti dnešným projektom, postupne nahrávaným niekoľko rokov?). A je to počuť. Dokonalý zvuk, dokonalé aranžmány, výborný spev Yany Veva, exotické hudobné nástroje ako zvukové korenie (ruský roh, tibetský rituálny roh, trúbka z ľudskej kosti, tradičné mongolské husle morin khuur (morin chur), staroveké harfy, starodávne ruské gusle), plus hosť – speváčka unikátnej mongolskej skupiny Namgar. „Cestujeme každoročne na sever Ruska,“ – hovorí kapelník Fedor Svoloch. „ Tam sú naše miesta, ktoré k nám hovoria. Nový album je ako pieseň drsnej severnej prírody“.
História sa opakuje. Voľakedy, v časoch socializmu, sa k nám dostávalo málo hudby zo Západu. Teraz sme sa otočili o 180 stupňov a dostáva sa sem málo hudby z Východu. Škoda, lebo dnešný Východ je iný, ako ten včerajší.
A opäť sme jednostranní. Tradícia. Theodor Bastard existujú od roku 1996, ich diskografia obsahuje 12 albumov, majú ohlas vo svete, no nebolo by prekvapujúce, keby vyšlo najavo, že sme prví, kto o nich na Slovensku niečo napísal.
Miroslav Potoček (foto: press Theodor Bastard)
