On air
Next
Články

VARDAN HOVANISSIAN & EMRE GÜLTEKIN ALBUMOM KARIN ODKAZUJÚ NA ARMÉNSKU GENOCÍDU

29.3.2019
Vardan Hovanissian & Emre Gültekin – KarinVardan Hovanissian & Emre Gültekin – Karin (Muziekpublique 2018)

Album v názve odkazuje na arménsku genocídu a tvorcovia sa neraz rýpu v otvorených ranách, napriek tomu si prajete jediné: aby nikdy nedohral. S tak povzneseným pocitom sa počúva.

Kým s trvalým podaním ruky medzi Arménmi a Turkami je to stále všelijaké, aktuálne skôr nemožné, hudobné priateľstvo len kvitne, hoci ani turecký lutnista Emre Gültekin s arménskym hráčom na duduk Vardan Hovanissianom skepsu ohľadom zmierenia neskrývajú. Približný termín, možno nechtiac alebo s vedomou iróniou, vložili do milostného príbehu piesne Germir Bağları: keď dedinský blázon požiada bohatého pána o dcérinu ruku, ten ho hneď neodmietne, svadbu iba oddiali do doby, než sa na vrchole sopky Erciyes roztopí sneh; čo len tak skoro nebude.

Vardan Hovanissian & Emre GültekinTam kde končí nepravdepodobnosť politickej dohody, začína hudobné premýšľanie o budúcnosti, aj keď to znamená vyrovnať sa s minulosťou – takto už druhýkrát majstrovskí hudobníci a speváci z rozdielnych táborov na akustickom albume premýšľajú. Nie sú na to sami: v autorských a tradičných skladbách, neobmedzených arménsko-turecko-kurdskými hranicami, sa ozývajú hlasy a nástroje mnohých hostí. Prevláda melanchólia a melodická clivota prameniaca z úcty, zdôraznená pomalšími tempami, a pretože obal ponúka preklady príbehov, doceníme zdržanlivú mieru pátosu a srdcervúcnosti. Navrch má hlavne zážitkové muzikantstvo, hoci do skladby Karin a hlasu iránskej speváčky Sepideh Raissadat vložil Hovanissian osobné spomienky: z mesta, dnes známeho pod názvom Erzurum, vyhnali Turci v roku 1915 vyše štyridsať tisíc Arménov a v pochode smrti, smerujúceho do sýrskeho zberného strediska Deir ez-Zor, bol tiež Hovanissianov dedko, patriaci ku dvojstovke preživších.

Sivas ´Lament predstavuje inštrumentálnu drámu v kocke; asi najsmutnejší okamih albumu, kedy duduk doslova plače: v roku 1993, počas tzv. sivaského masakru, uhorelo za nečinného prizerania polície v hoteli zapálenom islamskými tureckými fundamentalistami tridsaťsedem anatolských intelektuálov.

Jiří Moravčík (foto: Jean Luc Goffinet)