VÄRTTINÄ SA VRÁTILA A PODNIETILA NÁS K ZAMYSLENIU

Värttinä – VienaVärttinä – Viena    (Westpark Music 2015)

Až dovtedy, dokiaľ vo svete nezačala žať úspechy skupina Värttinä (Vreteno), si väčšina ľudí nevedela predstaviť ako znie fínsky folklór.

Bolo to niečo neznáme, vzdialené, budilo to dojem, že sa to spolu s fínčinou asi nedá počúvať, že to nie je možné zlúčiť s modernou hudbou. No keď sa v roku 1995 Värttinä objavila na najvyšších priečkach rebríčkov world music s albumom Aitara, nastal šok, obrat. Je to možné! A dokonca je to krásne. Zároveň neošúchané, originálne. Nádherný dievčenský spev, sólový i zborový, nám pripomenul našu slovenskú ľudovú hudbu. Nebol totiž od nej neprekonateľne vzdialený.

Veď folklór z ktorého Värttinä inšpiračne vychádzala pochádzal z Karélie – mal preto v sebe niektoré prvky folklóru slovanského.

Stačili dobré skladby aranžované moderným spôsobom a zrazu znel svetovo. Album Aitara vyšiel aj v Japonsku. V USA sa stal hitom vo vysielaniach vysokoškolských rádií, ktoré v Amerike predstavujú barometer vkusu mladej americkej inteligencie. Keď sme ho v roku 1995 uvádzali v rozhlase, bol prijímaný rôzne, od nadšenia až po vyčítavé odmietanie. Čo mu bolo vyčítané? Nezvyčajnosť, že nemal nič spoločné s anglo-americkou hudbou a u nás bol – neznámy. Napokon bol ovenčený cenou „Best Contemporary World Music Album“, asociácie „nezávislých“ nahrávacích distribútorov.

Pri slove „nezávislých“ sa zastavím. U nás bola a ešte stále je, nezávislá scéna často chápaná v rozpore so skutočnou nezávislosťou.

Väčšina jej vyznávačov ju totiž poníma „závisle“. Závisle výlučne na spojení s anglo-americkou nezávislou scénou, alebo s druhmi hudby, ktorými je typická, alebo so skupinami, ktoré sú touto scénou podobne draftované ako hokejisti v NHL. Týka sa to, samozrejme, nielen scény nezávislej, ale celkovo anglo-americkej, na ktorú je nejeden Slovák prilepený ako mucha na mucholapke. Veľkú časť world music vydávajú pod svojimi značkami nezávislé gramofónové spoločnosti. Čiže svojim spôsobom patrí tiež k nezávislej scéne. No v niečom odlišnej. Nie je jednostranne upriamená na anglo-americké druhy hudby, ktoré zovšedneli. Možno práve preto mnohé albumy world music patrili k najzaujímavejším a zmenili pohľad na hudbu. Patril k nim aj album Aitara, skupiny Värttinä, ktorá koncertovala na festivale Pohoda i na samostatnom koncerte v Bratislave.

Värttinä

9.10. 2015 bol oficiálny dátum vydania nového, v poradí trinásteho albumu Värttinä – Viena.

Všetky tri speváčky dnešnej zostavy skupiny Värttinä sa vrátili na začiatok existencie tejto skupiny ako takej, keď putovala fínskymi dedinami a zbierala motívy pre svoju tvorbu z tradičného speváckeho podania ich najstarších obyvateľov. Minulý rok v lete zbierali hudobný materiál v Karélii, ktorá je rozdelená na východnú – ruskú, západnú – fínsku. V ruskej, prevažne obývanej Fínmi, existujú staré historické oblasti Viena a Aunus, ktoré sú domovom starej fínskej kultúry, avšak ovplyvnenej kultúrou slovanskou. Práve tam zbieral Elias Lönnrot  príbehy pre fínsky národný epos Kalevala. Preto má nový album Värtttinä názov pomenovania oblasti Viena. Výsledkom sú nahrávky piesní v ich pôvodnom, akustickom znení – ženský spev, husle, akordeón, sláčikové nástroje. Dôvodom je i kladenie dôrazu na sentiment. Je to album folkový s výrazným folklórnym zafarbením.

Mimochodom, mohol by byť ideálnym hudobným darčekom pod vianočný stromček.

Znie totiž vianočne – zasnežená krajina, starodávne drevené domčeky, dym nad komínmi, vôňa ihličia. Celé to má príklon k severskému folklóru spôsobom ako ho ponímali Grieg a Sibelius. Na prvé počutie sa to môže zdať zvukovo málo atraktívne, pretože je to akustické hudobné vreteno. No má to iné pozitívum. Värttinä totiž tentoraz udrela viac na city. Žiadne špekulácie a kompromisy v zmysle, ako to urobiť, aby sa to páčilo čo najväčšiemu počtu ľudí, aby to bolo možné predvádzať na štadiónoch. Koniec, dosť, nastupuje intimita, ľudová úprimnosť, samozrejme, inteligentne a fínskym spôsobom! Paráda.

Miroslav Potoček (foto: press Värttinä)