ZEBDA – FRČKA DO NOSA HLÚPOSTI

Zebda - Comme Des Cherokees (Barclay, 2014)

zebda

Keď sa vo Francúzsku schyľuje k voľbám a Zebda zdvihne svoj hlas, politici majú poplach. Aj prezident. Taký veľký vplyv má táto hudobná skupina z Toulouse na mienku občanov krajiny galského kohúta. Obzvlášť na francúzskych Arabov. Základní členovia Zebdy sú totiž Arabi. Ako legendárny futbalista Zidane. Šesť miliónov francúzskych Arabov vzýva takmer bezvýhradne Zebdu, no aj značná časť bielych Francúzov. Názory mnohých našincov na arabskú a islamskú problematiku sú ovplyvnené skreslenými informáciami. Hádžu všetkých Arabov do jedného vreca. Kladú ich na roveň islamských teroristov. Pritom speváci alžírskeho hudobného štýlu „rai“ sú najodvážnejší rebeli na našej planéte, majú ich totiž na muške práve islamskí teroristi. Reálne im hrozí guľka do hlavy na ktorú padá nepochopenie z viacerých strán. 

Rai je najvzrušujúcejší hudobný štýl – hudobne aj ideovo. Exotický, orientálny, temperamentný, šarmantný, arabský, zároveň francúzsky i svetový. Plný šansónu, popu, rocku, punku, folku, reggae, ska, rapu, hip-hopu, funku, funky. Jeho hlavní predstavitelia sú pokladaní za najlepších spevákov na svete. (Khaled , Cheb Mami). Výkrik „rai!“, ktorý občas zaznie v ich piesňach, znamená niečo podobné, ako „vyjadril som svoj názor“. A ten názor často nevoňal fanatickým vyznávačov islamu, francúzskym nacionalistom, socialistickej vláde v Alžírsku. V Alžírsku bol vydaný zákaz predaja hudby rai a uskutočnená konfiškácia pasov jej predstaviteľov. Francúzsky minister kultúry Lang, osobne presviedčal alžírsku vládu, aby rai prijala za súčasť domácej kultúry. Čo sa mu napokon podarilo. No v Alžírsku zostal štýl rai stále pod kontrolou vlády. Khaledova pieseň „Utiecť, ale kde?“ prispela v Alžírsku k masovým nepokojom študentov. Islamskí teroristi zastrelili niekoľkých moderne orientovaných umelcov. Ako jedného z prvých, hlavného hudobného producenta rai – Rachida Babu. A to priamo v jeho predajni s hudobnými nosičmi. Snáď už teraz, po sprche týchto informácií, pochopia niektorí, že spájať všetkých Arabov s islamskými teroristami je nelogické a nespravodlivé. Zebda však stojí akoby ešte o niečo vyššie nad ostatnými arabskými skupinami vo Francúzsku. Má totiž niečo, čo ostatné nemajú – zmysel pre humor. Humor nákazlivo prenášajúci sympatie. Z jej členov sa stali ikony undergroundu. Našej rozšírenej predstave o undergrounde však asi nevlezie do hlavy, že by underground mohol byť aj iný, ako zamračený. Zebda nie je obyčajná skupina, je to komunita, taktický kolektív s otvorene bojovnými textami, spoločensky angažovanými, sprevádzanými invenčnou výbušnou hudobnou zmesou, ktorá má korene v inšpirácii anglickou punkovou skupinou The Clash. Jej prvý album L’Arène Des Rumeurs (1992) produkoval Pete Murray (The Pogues, Les Négresses Vertes). Potom zareagovala na vyhlásenie „hluk a smrad“ francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca na adresu arabských obyvateľov žijúcich na predmestiach francúzskych veľkomiest. Podľa tohto jeho vyhlásenia pomenovala svoj druhý album, ktorý ju definitívne preslávil.

V roku 2003 sa členovia skupiny dobrovoľne rozišli, aby sa mohli venovať sólovým projektom. Frontman Zebdy Magyd Cherfi nahral dva albumy, účinkoval v celovečernom hranom filme Škola pre všetkých, napísal zbierku poviedok. Bratia Mouss a Hakim zase nahrávali s najstaršou žijúcou predstaviteľkou alternatívnej hudby Brigitte Fontaine, aj s hviezdou reggae Tiken Jah Fakoly, aj s princom štýlu rai, za ktorého je považovaný vyššie spomenutý Cheb Mami. Nahrali samostatný koncertný dvojalbum. V roku 2012 sa opäť členovia Zebdy spojili pod svojim starým názvom (slangové pomenovanie občanov arabského pôvodu) na albume Second Tour. A teraz? Teraz Zebda prichádza s albumom Comme Des Cherokees. A všeličo je inak. Šarm zostal, aj typický feeling, no na rozdiel od jej najlepších albumov z minulosti, ktoré obsahovali prevažne vplyvy ska a world music, tento je viac funky, funk, disco. Čo dokumentuje ich nový klip k piesni Les Petits Pas v duchu osemdesiatych rokov minulého storočia. A potvrdzuje to i spolupráca so skupinou FFF (Francúzska federácia funku). Možno preto vyznieva, ako keby patril do stredného prúdu. Je namierený na tanečné parkety. Zostáva ešte dôležitá otázka. Kladená často. Aký štýl vlastne Zebda hrá? Rai? Nie. Iba ho čiastočne používa. Podľa mňa hrá … rap! Samozrejme, nie americký, ale francúzsko-arabský. Napokon, Francúzi majú veľmi vyspelú rapovú scénu  – svojráznu. Zjednodušene by som povedal, že Zebda hrá „melodický“ rap. Alebo melodickú world music podfarbenú rapom.

Miroslav Potoček