Andrea Bučko je absolventkou divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave, ktorá sa však rovnako ako divadlu venuje aj skladaniu hudby, spievaniu i písaniu textov.
V roku 2015 vydala svoj album „POLARITY“, na ktorom spolupracovala s viacerými hudobníkmi, a tiež s dlhoročnou spoluhráčkou – harfistkou Máriou Kmeťkovou. S Máriou Andrea nahrala svoj debutový album „In the middle of…“ (2012, vydavateľstvo Azyl v koprodukcii so Slovenským rozhlasom), ktorý koncertne prezentovali na festivaloch doma i v zahraničí.
Okrem koncertovania s Máriou Kmeťkovou Andrea spolupracuje aj s hudobníkmi Pavlom Berezom (gitara), Pavlom Muchom (violončelo), Danielom Špinerom (klavír), Petrom Zajačkom (gitara) a Borisom Lenkom (akordeón). Títo hudobníci sa tiež objavia ako hostia na Andrejkinom novom albume „Escape“, ktorý vyjde v marci 2018 . Oproti albumu Polarity na novinke Escape nájdeme návrat ku komornému akustickému cíteniu hudby, čomu napovedá aj zloženie hudobníkov podieľajúcich sa na jeho vzniku. Andrea posledný rok skončila svoju takmer dvojročnú rezidenciu v Paríži, kde skomponovala materiál v slovenčine, francúzštine i angličtine.
O svojej tvorbe a hudbe, ktorú počúva, nám Andrea prezradila:
„Počúvanie hudby je pre mňa terapiou a je to samostatná aktivita, na ktorú si musím vyhradiť čas. Popri hudbe sa nedokážem venovať inej aktivite, napr. ak píšem alebo čítam, nikdy k tomu nemám pustenú hudbu. Ak áno, viem, že potom niečo nerobím poriadne…buď nečítam poriadne, alebo poriadne nepočúvam. A to z úcty k hudbe nie je dobré 🙂 Preto v poslednej dobe aj menej hudby počúvam (nanešťastie). Dnes je až desivo jednoduché ohluchnúť voči samému sebe v záplave informácií a dezinformácií v extrémne rušnej dobe, kedy na nič poriadne nie je čas. Vtedy, keď máte pocit, že sa už nepočujete, je dobré stretnúť sa s ľuďmi, ktorí prišli z úplne iných podmienok, inej kultúry, iných zvykov, inej vzdelanosti. A práve čím inakší sú, tým lepšie. Lebo cez nich sa dá krásne spoznať seba.“
„Keď už som mala pocit, že som zabudla počúvať, pritrafil sa mi do života Paríž. Do Paríža som sa dostala jednou šťastnou náhodou, netušiac čo mi osud prinesie. Hneď v prvý deň som spoznala priateľov, s ktorými fungujeme dodnes. Keďže to boli väčšinou výtvarníci, ukázali mi mnohé galérie (i veľmi malé a neznáme) i umeleckú rezidenciu Cité des Arts, kde som neskôr zotrvala. Paríž, a vlastne celkovo cestovanie a spoznávanie nových kultúr, ma naučil vnímať výtvarné umenie i hudbu úplne inak, ako som bola dovtedy zvyknutá. Vlastná hudobná inšpirácia prichádzala z príbehov môjho okolia, z ich prežívania hudby a tanca…v Paríži som začala opäť tancovať, zbavila som sa mnohých zbytočných strachov. Organizovali sme rôzne tanečno – hudobno – maliarske happeningy. Znie to ako možno zbytočný mix, ale v tých chvíľach nešlo o to vytvárať nejaký umelecký celok, ale absolútne sa uvoľniť a nechať inšpirovať inou formou umenia…to menilo, respektíve rozširovalo aj môj hudobný vkus…potom som začala spolupracovať aj s ľuďmi, ktorí sa v Paríži zdržiavali ako politickí utečenci – najvýznamnejšia spolupráca nastala s Mudim – maliarom z Iraku, s ktorým sme urobili aj spoločný projekt…hudba blízkeho východu mi vždy bola veľmi blízka (už ako malá som sa s ňou stretávala často doma, mama rada inklinovala k orientálnym melódiam, plus som tancovala v španielsko – arabskom tanečnom súbore) Mám mnoho kamarátov z arabských krajín i z Turecka…ukázali mi veľa krásnej tradičnej hudby, ktorú som aj chcela zaradiť do dnešného playlistu, ale väčšinou to boli veľmi staré klasické nahrávky, ktoré by už nemali dobrý zvuk. No asi je cítiť, že aj v novodobej komerčnej hudbe sa mi väčšinou páčia skladby a interpreti, ktorí sú tiež ovplyvnení počúvaním východnej hudby. Po Paríži som musela kvôli osobným veciam prísť opäť domov, resp. do Bratislavy a Viedne, ale rozhodla som sa ten čas využiť na nahratie nového CD, ktoré bude inšpirované obdobím Paríža. Na sklonku toho obdobia som sa však zaľúbila do môjho terajšieho priateľa, ktorý je z Viedne a tým pádom rozhodnutie ísť domov bolo ešte o niečo krajšie. Paríž mi chýba, ale Viedeň je tiež veľmi zaujímavá v rámci kultúrneho života a najmä – úplne iná. Počas roka celkom často cestujem medzi Viedňou, Parížom, Bratislavou a momentálne aj Nitrou, kde pripravujem ako spolurežisérka a skladateľka veľký titul Kráska a zviera. Všetky tieto mestá sú tak veľmi iné, ale tak veľa vám vedia odovzdať a ukázať, že ma to inšpiruje aj v mojich iných umeleckých aktivitách…odráža sa to aj na mojom hudobnom vkuse, ktorý je absolútna všehochuť.“
„Hudbu milujem rôznorodú, hlavne aby z nej sršala úprimnosť a aby ma dokázala chytiť za srdce…Kedysi som mala obdobie veľmi melancholickej hudby, počúvala som iba klasiku a hudbu spred roku 2000. Posledný rok som sa však vďaka Viedni trochu odľahčila…vkus ľudí tam je úplne iný ako ľudí vo Francúzsku. Dve úplne iné krajiny, kultúrou, náturou, všetkým…Viedeň ma naučila, že nie každá skladba, ktorá sa mi páči musí mať komplikovanú štruktúru a harmóniu…že v jednoduchosti a pravidelnosti občas naozaj spočíva krása…začala som vnímať , že sa mi páči mnoho elektronickej hudby… v spoznávaní som však na začiatku, preto aj môj playlist zaváňa skôr nostalgickými „starinami“, aj keď snažila som sa vyberať aj viac moderné veci a nie všetko „depky“ alebo folklórne tradičnejšie zoskupenia. Ako malá som milovala kapelu Queen…vtedy by bol môj playlist zostavený zo skladieb z nej…dnes tam vidno viacero súčasných autorov/autoriek a komornejší typ hudby – mnoho ľudí ma upozornilo na speváčky, ktoré mám v playliste, vraj im ich občas pripomínam…takto sa tiež dá dostať k dobrej hudbe 🙂 Teším sa, že po dlhšej pauze mám opäť čas a chuť špárať sa v hudbe…veľa toho, čo sa dialo posledné roky na domácej scéne mi uniklo, lebo do roku 2017 som mala obdobie „málo sledovať internet“…no vidím, že celkom dosť a veľmi milo som prekvapená z toho, koľko zaujímavých umelcov sa urodilo… Po dokončení albumu, keď už konečne nebudem musieť počúvať svoje nahrávky dookola, sa teším na návštevy mnohých koncertov svojich kolegov a popočúvať ich novinky :)“
Z autorského playlistu od Andrejky Bučko máme veľkú radosť. Pomerne dlho sme naň čakali kvôli jej zaneprázdnenosti, o to viac sa tešíme, že sa všetko podarilo. A tiež, že sa nám i vám otvorila aj cez uvedené osobné pocity a myšlienky. Verím, že si jej playlist užijete a možno sa k nemu niekedy vrátite aj v podcaste.
Bibiána Grebeňová Šedivá (foto: Barbora Budínska)
Pripájame kompletný playlist programu:
- Hrana – Keď kvety stromom odpadnú
- Radiohead – Pyramide Song
- Amadou et Mariam – Je pense a toi
- Hindi Zahra- Stand Up
- Soap & Skin – Me and my Devil
- Agnes Obel – Riverside
- Stromae – Cancer
- Madeleine Peyroux – Between The Bars
- Goran Bregovic – Mesecina
- Rudimental – Waiting All Night
- Agnes Obel – Familiar
- Red Hot Chilli Peppers – Road Trippin
- Beatles- Because
- Queen- Is This The World We Created
- Ibrahim Maalouf – Maeva in Wonderland
- Dead Can Dance- Song of the Stars
- Richard Muller – Nohy
- Zuzana Navarová – Naruby
- Kimbra – Settle Down
- Jeff Buckley – So Real
- Ane Brun – To Let Myself Go
- Andrea Bučko – It follows Me
- Nouvelle Vague- In a Manner Of Speaking
- Cinematic Orchestra – Breathe
- Doors- Peace frog
- Talent transport – Ľudová
- Pacora trio – D-Haluška
- Led Zeppelin – Since I´ve Been Loving You
- Kazim Koyuncu & Sevval Sam – Ben Seni Sevdugumi
- Depeche mode – I Feel You
- Nitin Sawhney – Homelands
Vypočujte si komplet program tu:
