Skupina Antibalas sa novým albumom „Hourglass“ vracia k svojim inštrumentálnym koreňom. Témy ako patriarchát, klimatické zmeny, militarizmus, neskorý kapitalizmus, oligarchia, biely etnonacionalizmus a genocída pôvodných Američanov vyjadruje prostredníctvom melódie a rytmu.
Hudobné zoskupenie známe ako Antibalas (španielsky výraz pre nepriestrelný) vymyslel Martín Perna v Mexiku, no kapela vznikla v Brooklyne na jeseň 1997. Svoje prvé vystúpenie mala v máji 1998 v Harleme na hudobnom a poetickom večeri, ktorý zorganizovala umelkyňa Xaviera Simmons.
Pár mesiacov po vzniku skupiny sa jej zakladatelia Perna a Roth pri prechádzke po južnej časti štvrte Williamsburg stretli s Amayom, ktorý v tom čase vlastnil butik a umelecký priestor, kde organizoval módne prehliadky. Bol rodákom z Lagosu a nadšencom afrobeatu, ktorý sa prišiel pozrieť na ich koncert. O pár týždňov mu zavolali, aby zaskočil za perkusionistu na koncerte v Cooler (NYC) a krátko nato sa pripojil ku kapele. Za pár mesiacov začal komponovať a interpretovať texty a v priebehu nasledujúcich rokov sa vypracoval na pozíciu hlavného speváka.
Začínajúca skupina sa prvý rok vyhýbala komerčným priestorom a vystupovala výlučne v alternatívnych loftoch, komunitných trhoch, parkoch a umeleckých priestoroch. V roku 2000 im vyšiel prvý album „Liberation Afrobeat Vol. 1”, ktorý bol neskôr znovu vydaný spoločnosťou Ninja Tune. Toho leta začali koncertovať v zahraničí na festivaloch ako Glastonbury, Montreux, Newport Jazz a ďalších renomovaných rockových, jazzových a world music festivaloch. Ich druhý album „Talkatif“ vyšiel už priamo v Ninja Tune. Neskôr sa kapela udomácnila vo vydavateľstve Daptone, pre ktoré nahráva dodnes.
Príbeh nového albumu
Nové nahrávky začali vznikať na začiatku roka 2020, keď kapela končila ročné svetové turné na podporu svojho albumu „Fu-Chronicles“, v čase pandémie nominovaného na cenu Grammy. Po mesiacoch neistoty sa kapela opäť zišla v Brooklyne na jeseň 2021, aby sa zreorganizovala a začala pracovať na nových skladbách. O dva týždne neskôr ich predstavila na jazzových, rockových a hudobných festivaloch v Severnej Amerike, Európe a severnej Afrike.
O rok neskôr sa Antibalas zišli na dva dni nahrávania s 8-násobným držiteľom ceny Grammy, inžinierom Joelom Hamiltonom (Bomba Estereo) v štúdiu G v Greenpointe, pár blokov severne od miesta zrodu kapely. Nahrávky, ktoré boli nahrané naživo s niekoľkými hosťujúcimi hudobníkmi, nahral jedenásťčlenný turné súbor.
„Používame rytmus a melódiu, aby sme preložili emócie a svoje nahrávky tým urobili univerzálne prístupnými.“
Kolektívna spolupráca
Nový album „Hourglass“ čerpá z kompozícií, ktoré napísali viacerí súčasní a emeritní členovia skupiny. Začína sa žalostným a extatickým sólom na tenor saxofóne, potom sa ponorí do intenzívneho 12/8 groovu. V piesni „Lo-Life“ skupina zdôrazňuje svoju schopnosť swingovať ako Machito alebo ghanskí lídri tanečných kapiel zo 70. rokov, ako napríklad Gyedu Blay-Ambolley. Ďalšie skladby ako „Solace“, „Escape“ a „La Ceiba“ vyvolávajú s brooklynským prízvukom ozveny klasického afrobeatového zvuku z Lagosu. „Oasis“, finále albumu, je krokom do psychedelickej neznámej budúcnosti s hlbokým pocitom oslobodzujúceho funku, ktorý má kapela vo svojich koreňoch.
„som hrdý na to, že tento album je vrcholom našej kariéry. Nahrali sme ho za dva dni a je majstrovským dielom svetovej úrovne,“ povedal Marcos García.
Dychová sekcia Antibalas v minulosti účinkovala na albumoch Angelique Kidjo a Marka Ronsona, ktoré získali cenu Grammy, a na desiatkach ďalších albumov, soundtrackov a živých vystúpeniach s umelcami ako The Roots, My Morning Jacket, TV on the Radio, Santigold, Jovanotti, Nneka, Alabama Shakes, The String Cheese Incident a mnohými ďalšími.
Bývalí členovia spolupracovali s The Dap Kings, Markom Ronsonom, The Black Keys, The Arks, Menahan Street Band, The El Michels Affair, Arcade Fire, Iron and Wine, Bat For Lashes alebo Imogen Heap.
Všetko sú to dôvody na to, aby sme sa pri albume „Hourglass“ pristavili podrobnejšie v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud.
NMR (foto: Siorne John)
