CHRIS BAIO – OD VAMPIRE WEEKEND K REFLEXNÉMU ELECTROPOPU

Baio - The Names (Glassnote Records , 2015)

Baio-The-NamesZdá sa, že prirodzený „happy“ úsmev bude v tejto napätej dobe čoraz vzácnejší. A odráža sa to, bohužiaľ, aj v hudbe. Preto my, keďže by sme sa najradšej videli v usmievavej utópii, vítame debutový sólový album Chrisa Baia (basového gitaristu americkej skupiny Vampire Weekend) s názvom The Names (nazvaný podľa rovnomenného románu amerického spisovateľa Don DeLilla), v ktorom cítiť decentný ironický humor, nostalgiu, melanchóliu – čo ešte dokážeme vydržať. Zaujalo nás aj výtvarné stvárnenie prednej strany obalu albumu The Names. Ako vidno – z výškovej budovy á la funkcionalizmus Le Corbusiera je možné v konfrontácii s modrou oblohou vytvoriť obraz príjemného dojmu.

Chris Baio navštevoval Columbia University v New Yorku, študoval matematiku a pomery v Rusku. Z jeho hudby je cítiť intelektuálnu rovinu. Na jednej strane má perfektne premyslenú kompozičnú stavbu, avšak jednoduchú, typickú pre elektronický pop, akoby mimovoľne zachytávajúci a odrážajúci kultúrnu atmosféru týchto dní, čiže je značne reflexný, na druhej strane má v sebe intímnosť, ľudskú hrejivosť, najmä v spôsobe spevu, čo nemá ďaleko k hudbe Hot Chip. Nedávno sa presťahoval spolu s Vampire Weekend do Londýna. Zdá sa, že sa to odrazilo v jeho nahrávkach. Znejú viac anglicky, ako americky. Napríklad skladba Sister Of Pearl začína podobne ako slávna Genetic Engineering (1983), anglických Orchestral Manoeuvres in the Dark . Celé to má blízko k hudbe nových romantikov, k synth-popu, keď ešte znel futuristicky. A znie tak doteraz, čo je paradoxné. (I keď je v tom aj indie pop, downtempo, leftfield).

Vonku prší, ale u nás doma je pri počúvaní The Names modrá obloha a nálada „eighties“.

Miroslav Potoček