Alfa má zrejme letný hit, Tune-Yards a Kali Uchis zverejnili zaujímavé albumy a odporúčame neprehliadnuť aj domáce novinky od Zuzany Mikulcovej, Neon Manchester a Niny Kohout.
Nedávna spolupráca medzi nádejným talianskym hudobníkom známym ako Alfa a ikonou svetovej hudby Manu Chaom iniciovala vznik piesne „A me mi piace“, ktorá spontánne oslavuje radosti života. Skladba tak vytvára hymnu emocionálnej autenticity, ktorá presahuje kultúry a generácie a prepája dva zdanlivo vzdialené hudobné svety. Na jednej strane počujeme Alfov priamy štýl s jeho hovorovou taliančinou a úvahami o každodennom živote; na druhej strane pestrofarebný prejav Manu Chaoa, ktorý prináša nezameniteľný latinskoamerický nádych a nákazlivú energiu. Samotný názov „A me mi piace“ vystihuje podstatu nahrávky: gramaticky nesprávny, ale emocionálne autentický výraz sa stal vyhlásením zámeru. Umelci sa vyjadrujú spontánne a uprednostňujú pravdu pocitu pred formou. Prostredníctvom živých obrazov stredomorských miest, každodenných okamihov a univerzálnych pocitov vytvára skladba slnečnú atmosféru, ktorá prenesie poslucháča na emotívnu cestu medzi Talianskom a Španielskom. Dvojjazyčný text s refrénom hitu „Me gustas tu“ posilňuje celkovú kultúrnu fúziu.
Kalifornské duo Tune-Yards vydáva nový album s názvom „Better Dreaming“. Jeho hlavnou inšpiráciou bola túžba hýbať sa, tvoriť hudbu, ktorá sa dostane do uší a okamžite rozochveje celé telo. Po covid-izolácii a čase strávenom bez turné a živých vystúpení bola túžba po hudbe nepopierateľná. Vplyv na to mala aj skúsenosť s výchovou nového človeka. Trojročné dieťa dua môžete počuť spievať v skladbe „Limelight“. Pieseň sa zrodila zo spoločného rodinného tanca na jednu z piesní Georgea Clintona. Dieťaťu sa demo tak páčilo, že vždy, keď sa dvojica snažila skladbu posunúť ďalej novou verziou alebo úpravou, dožadovalo sa prvej verzie. Nákazlivý, bez námahy vytvorený pôvodný groove tak zostal na albume verný. Najnovši singel „How Big Is The Rainbow“ sa dočkal aj videoklipu.
Na albume „Sincerely“ prináša Kali Uchis zasnený soul 50. rokov na plátno starého Hollywoodu. Je to zároveň jej prvý album kompletne v angličtine a jeho piesne majú skôr uvoľnenú atmosféru. Texty sú plné lásky a romantiky. Kali Uchis v nich rozpráva osobné príbehy o materinskej láske a strate. Niet divu, veď za posledný rok sa jej toho stalo veľa: Kým sa musela vyrovnať so stratou matky, sama sa stala matkou syna. Inými slovami, musela sa vyrovnať s veľmi kontrastnými pocitmi, pričom základom týchto dvoch extrémnych situácií bola láska. Vzhľadom na jej osobnú, súčasnú politickú a humanitárnu krízu majú retro štylizované videoklipy stelesňovať niečo ako ústup do ideálneho sveta 50. rokov, kedy sa svet ešte zdal byť v poriadku.
Zuzana Mikulcová predstavuje novú skladbu „Duša“, v ktorej hosťuje rapper Bene zo zoskupenia Modré hory. Pieseň napísala pred necelými dvoma rokmi a pre autorku má silne osobný význam – je o jej vnútornom dialógu a hypersenzitivite. „Skladba dlhšie ležala v šuflíku – mala som pocit, že jej ešte niečo chýba. Až keď som začala náhodne stretávať Beneho, napadlo mi, že práve jeho rapperský vklad by mohli skladbe dodať to, čo mi na nej chýbalo,“ prezradila speváčka. Po polroku príprav toho správneho dema sa Zuzana odhodlala poslať nahrávku Benemu. „Keď som mu poslala demo, ešte v ten deň mi poslal nástrel textu. Zostala som obarená – ako rýchlo a prirodzene to zapadlo. Veľmi sa z toho teším.“ Na produkcii sa podieľal aj Roland Kánik, s ktorým Mikulcová už spolupracovala. „Duša je o mojej hypersenzitivite, ktorú som si naplno uvedomila len nedávno. Dlho som ju vnímala ako slabosť a dosť som sa za to nemala rada – no postupne s vedomosťami a informáciami sa z nej stala moja asi najsilnejšia stránka. Skladba je o tom procese, o hľadaní súcitu so sebou samou,“ dodáva.
Bratislavská indie-rocková dvojica Neon Manchester predstavuje druhý singel „Didn’t Get Too Far“ – klavírnu skladbu o odlúčení a nevratnosti. Po debutovom singli „Desire“ prichádza s intímnejšou skladbou, v ktorej dominuje klavír, jemné elektronické prvky a citlivá práca s gitarou. Atmosféra skladby vychádza z pocitu odlúčenia a neistoty – z momentov, keď už nie je cesta späť, hoci sa ešte pred chvíľou zdalo, že všetko je v poriadku. Text skladby je stručný, no emotívny, a ponecháva priestor na vlastný výklad. Zvuk skladby je vrstvený a precízne vybalansovaný, pričom si zachováva charakteristickú melancholickú atmosféru projektu. Skladbu sprevádza minimalistický videoklip, ktorý si dvojica natočila, režírovala aj zostrihala sama. Ide o tzv. one-shot video, teda záber nasnímaný bez jediného strihu. Tento formát dodáva vizuálu výnimočnú dynamiku a autenticitu, ktorá podčiarkuje charakter skladby. Dvojica plánuje vydávať nové skladby pravidelne, približne v dvojmesačných intervaloch.
Len niekoľko mesiacov po vydaní svojho debutového albumu Gentle Autopsy prichádza skladateľka, producentka a speváčka Nina Kohout s Mini EP „Autopsy with Strings“, ktoré obsahuje dve skladby z debutového albumu, tentoraz v exkluzívnom aranžmáne so sláčikovým kvartetom. „Nie často sa mi podarí vystúpiť so sláčikmi, no keď sa tak stane a počujem svoju hudbu znieť v nových aranžmánoch, opakovane ma zaplaví pocit, akoby jednotlivé skladby konečne našli cestu domov – do teplých, drevených príbytkov, v ktorých mali odjakživa prebývať. Mini EP „Autopsy with Strings“ vzniklo ako pokus o letmé zachytenie tohto pocitu návratu a prostredníctvom formy živej nahrávky ponúka poslucháčovi možnosť vstúpiť medzi nás – hudobníkov – a do momentu čistej radosti zo vzájomného zdieľania hudby,” približuje Nina. Okrem digitálnej nahrávky dáva Nina divákom možnosť priblížiť sa ešte viac a precítiť atmosféru „live session“ aj prostredníctvom videozáznamu skladby Flavoured & Eaten“.
