V tomto týždni nás so svojimi novinkami zaujali Ella Eyre, Manu Chao, Stella & The Longos, Tata Bojs a nová nahrávka od Milana Lasicu.
Ella Eyre, vlastným menom Ella Mary McMahon, vyrastala v západnom Londýne, v komplexnej spleti kultúr, ktoré ovplyvnili jej eklektický pohľad na hudbu. Spočiatku sa venovala vrcholovému športu a chcela byť plavkyňou, no osud ju nakoniec priviedol k jej skutočnému poslaniu herečky, modelky a predovšetkým speváčky. Prvý úspech získala v roku 2013, keď sa jej nezameniteľný hlas v skladbe „Waiting All Night“ britskej kapely Rudimental náhle dostal do centra záujmu. Skladba vysoko bodovala v britských hitparádach a Ella sa zrazu stala hlasom novej generácie popu a drum’n’bassu. Názov jej nového albumu „Everything, in Time“ hovorí za všetko, pretože jej prvý sólový album vyšiel pred 10 rokmi. Odvtedy podstúpila operáciu hlasiviek, prežila viacero vzostupov a pádov a mnoho zmien. „Najdôležitejšou lekciou, ktorú som sa naučila, je, že všetko sa stane vo svojom čase a príde, keď príde. Je naozaj dôležité užívať si tento proces, nájsť radosť, nájsť šťastie, kým čakáte, až všetko príde,“ povedala speváčka.
Manu Chao zverejnil videoklip k piesni „La Couleur du temps“, ktorý nájdete na jeho novom rovnomennom EP. Nachádzajú sa na ňom tiež dva nové remixy a niekdajší duet s duom Amadou & Mariam s názvom „Senegal Fast Food“, ktorý poznáte z nášho vysielania. V piesni „La Couleur du temps“ Manu spieva príbeh šialencov oslepených zo všetkých strán, ktorí snívajú v stoji so zaťatými päsťami a ktorí zatvárajú oči, aby zabudli svoj príbeh. Nikoho to nezaujíma, no bolo načase, aby dorazili na koniec svojej cesty. V piesni Manu spieva: „Poznám farbu času, poznám ulicu detí, poznám ulice zimy, poznám svet hore nohami, poznám vôňu peňazí, poznám šialenstvo ľudí, poznám tvoju matku lepšie ako tvojho otca. Kto stvoril dážď, svetlo…?“
Berlínska sedemčlenná skupina Stella & The Longos je známa svojimi energickými vystúpeniami a sebavedomým posolstvom. Ich nový album „Amour Propre“ je ako stvorený na tancovanie. Jeho názov v preklade znamená „sebaláska“ a jednotlivé piesne vynikajú klubovými zvukmi syntetizátorov a evokovaním retro vibrácií 80. rokov. V kombinácii s rytmami francúzskeho Karibiku hudba pripomína žáner Zouk, ktorý bol v 80. rokoch veľmi populárny. Výsledkom je štýl, ktorý je intímny i tanečný a vďaka dychovým nástrojom a perkusiám aj veľmi organický. Speváčka Stella Zekrii má nemecko-alžírske korene a pochádza z parížskeho predmestia. Jej piesne sú o hľadaní vlastného tempa a lepšieho života.
Tata Bojs zverejnili singel s názvom „Tretí osoba“. Milan Cais o nej povedal, že je to svižná a celkom jednoduchá pieseň s výrazným gitarovým riffom. Prišla kapele ako dobrý adept do predvianočného času pokoja, ktorý však málokedy časom pokoja skutočne je. „Novinka je svižná a celkom jednoduchá pieseň s výrazným gitarovým riffom. Prišla nám ako dobrý adept do predvianočného času pokoja, ktorý však málokedy časom pokoja skutočne je. Bude to vlastne už 5. prezradená pesnička z albumu. Avšak polovica tajomstiev ešte stále ostáva.“ Autor textu Mardoša dodal: „Zrejme je to naša doposiaľ úplne najosobnejšia pesnička! Pretože v nej prechádzame z jednej osoby do druhej, respektíve z prvej do tretej. Jednou z tém nášho nového albumu je komunikácia či jej absencia, ktorú tu rozprávač rieši určitým odosobnením. V podstate je to priamočiara milostná pesnička, avšak sama sa svojej priamočiarosti bráni.“
Pred dvoma rokmi bola zverejnená prvá pieseň z albumu Milana Lasicu s názvom „Básnenie“, ktorú nahral necelé dva mesiace pred svojím náhlym skonom. Druhý singel dostal názov „Čo dal nám deň“ a to, že vyšiel práve 10. decembra, nie je náhoda, pretože autor piesne by sa v ten deň dožil 97 rokov. A práve jemu a jeho dcére Zuzke je novinka venovaná. Lasica ju naspieval ako predposlednú z 11 piesní a trvalo mu to neuveriteľných šesť minút. Po dokončení s úsmevom poznamenal: „Však som to doma aj trénoval.“ O hudbu sa opäť postarali Robert Pospiš a Martin Sillay, ktorí sa Lasicovi snažili vytvoriť osobitý hudobný svet – svet, v ktorom naplno vynikne jeho rozprávačské majstrovstvo. Lasica si bol celý čas vedomý, že nahráva album, aký vo svojej kariére ešte neurobil, a s humorom sebe vlastným to aj okomentoval: „Netušil som, že sa na staré kolená takto preorientujem.“
