Maskovaný marocký elektroproducent Abdellah M. Hassaka, ktorý si hovorí Guedra Guedra na novom albume „Mutant“ ponúka oslnivú zmes vizionárskej elektroniky a hudobných tradícií z Afriky.
Elektronickú hudbu poznajú snáď všetci, teda prinajmenšom tí, čo na ňu radi tancujú. Hlavne im z toho vychádza presvedčenie, že za týmto účelom je primárne tvorená a stroje v novodobých hudobných rituáloch iba nahrádzajú hlavne bicie nástroje. Pre západných tanečníkov je najdôležitejší rytmus a pokiaľ sa do neho zapletú exotické melódie, tým lepšie. A to je pre Guedru Guedru problém, pretože ich tvorcovia podľa neho čerpajú z bezodného internetového archívu nielen bez uvedenia pôvodu, ale z veľkej časti ich tiež znehodnocujú, pretože ignorujú, že v minulosti slúžili na duchovné alebo slávnostné účely, nemajúce so zábavou, na ktorú ju premenila tanečná scéna, nič spoločné.
Navrátenie pôvodného zmyslu
Guedra Guedra africkým tradíciám vracia pôvodný zmysel a jeho dekolonizácia, ako svoje úsilie nazýva, spočíva v tom, že ich z doterajšej zvukovej dekorácie alebo doplnku na pozadí mení na centrálny bod svojho albumu „Mutant“. Guedra Guedra tým vraj spochybňuje spôsob, akým západná elektronická hudba často zaobchádza s africkými vplyvmi a dekolonizáciu považuje za osobné uctenie kultúrnych koreňov. Zároveň signalizuje ich mutáciu z niečoho starobylého na niečo súčasné.
„Pre mňa marocká a všeobecne severoafrická elektronická hudba nie je len trend. Ide o kultúrne hnutie a výsledok toho, keď sa saharská púšť stretne s tanečným parketom, dedičstvo stretne s technológiami a rytmus sa stane metódou odporu,“ vysvetlil Guedra Guedra.
Tradície v inej rovine
Ľudové tradície sú niečím, čo nás spája v úplne inej rovine. Oveľa hlbšie, než je súčasné umenie, pretože cez tradície môžeme vidieť minulosť prežitú našimi predkami. A pokiaľ nám tradičné artefakty niekto vezme alebo dokonca z pozície kolonizátora pre svoju potechu ukradne, stávame sa bezradnými a prichádzame o svoju minulosť, tvrdí egyptská filmová dokumentaristka a spisovateľka Jihan El-Tahri.
Rovnako ako Guedra Gudra sa počas pátrania v archívoch snaží nedbať na dejinný obraz vložený do neho kolonizátormi a zo čriepkov skladá ten reálny. Bez nostalgie a s myšlienkou na budúcnosť, inak sa vraj Afričania nikdy nedočkajú vysvetlenia, či boli zvedení z cesty alebo sa na nej stratili.
„Ten, čo rozdeľoval a panoval, roztrhol náš vznešený kontinent. Sever postavil proti Juhu, ľud proti ľudu. Ako sa také krviprelievanie mohlo stať normou? Kedy ľudstvo stratilo kompas?“ recituje Jihan El-Tahri v skladbe „Tribes with Flags“ a akcentuje tým Guedrov zámer upozorniť na fakt, že pred príchodom kolonizátorov v Afrike žiadne hranice neexistovali a kultúrne bol kontinent prepletený oveľa viac ako dnes.
Guedra Guedra album poskladal z terénnych nahrávok, archívnych samplov a analógové syntetizátory prepojil s tradičnými akustickými nástrojmi z rôznych častí Afriky. V Tanzánii sa zameral na polyfónne spevy Masajov, v Guinei na rytmy nahrádzajúce ľudskú reč a doma v Maroku na komunitného ducha tranzových rituálov a tradičnú hudbu z Vysokého Atlasu. Spojil tak arabsko-berberský Sever s černošským Juhom a slovám panafrikanizmus a afrofuturizmus vtlačil čerstvý význam.
Podľa Guedry Guedry nie je v afrických tradíciách rytmus iba pulzom, predstavuje vraj kartografiu života a vyjadruje sociálnu zložitosť a dynamiku spoločnosti. „Rytmus má dimenziu duchovnej existencie,“ hovorí Guedra Guedra a z toho dôvodu nemá jeho elektronická hudba parametre tanečnej zábavy, aj keď udržať telo dá pri jej počúvaní niekedy poriadnu prácu.
Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press Guedra Guedra)
