GUANO PADANO – AMERICANA (PONDEROSA MUSIC & ART 2014)
Dobrý, zlý a škaredý. To nie je len slávny Leoneho film, ale aj traja Taliani – hudobná skupina Guano Padano.
Ospevovaná, avšak, ako to už u nás býva tradíciou, neznáma, ako väčšina skupín, ktoré nie sú postrkované do popredia propagandou anglo-americkej hudobnej scény. Kto sa chce dostať k širokému spektru zaujímavej hudby, mal by sa odhodlať urobiť zásadnú zmenu v spôsobe jej vyhľadávania – vyhnúť sa informačným kanalizačným potrubiam, ktoré vždy končia pri tom istom, pri hudobnej nádielke anglo-americkej scény. Nič nemám proti nej, ale non stop jedlo z jednej kuchyne zvykne liezť hore krkom.
Čo tak vyskúšať namiesto anglického slova music, španielske música, francúzske musique, alebo talianske musica, ktoré vás dovedie na cesty, ktoré končia v Ríme, možno práve pri skupine Guano Padano. I keď nepredstavuje typickú taliansku hudbu. Naopak, viac americkú. No na taliansky spôsob. Podobne, ako skladby k talianskym filmovým spaghetti westernom, ktoré sú jej inšpiračným zdrojom – zväčša inštrumentálne, impresionistické, romantické. Guano Padano sú síce len traja, no v ich nahrávkach to nebadať. Využívajú širokú škálu výrazových prostriedkov a tá je podmienená množstvom rôznych hudobných nástrojov.
V podstate sú surf rockovou skupinou.
Hrajú na gitary v surfovom štýle á la Dick Dale, ktorý bol v ére „sixties“ používaný v spaghetti westernoch. Alessandro Stefana hrá na gitary – akustické, elektrické, havajské, na bendžo, raagini (digitálnu elektronickú tanpuru), omnichord, stylofón. Danilo Gallo na gitary, kontrabas, pianíno, vibrafón, organ. Zeno De Rossi na bubny, tamburíny.
Ich najnovší, tretí album Americana je inšpirovaný podzemným protifašistickým literárnym hnutím, ktoré bolo v Taliansku aktívne v rokoch 1930 – 1940. Americká literatúra – Hemingway, Steinbeck – bola vtedy prísne zakázaná, takisto aj americké filmy, westerny. Lákali ako zakázané ovocie. Vznikal k nim túžobný, romantický vzťah. Aj preto potom po druhej svetovej vojne začali na začiatku sixties Taliani nakrúcať svoju verziu westernov, vtedy odlišných od westernov amerických zábermi kamerou, hudbou a neraz aj sociálnym podtextom.
Guano Padano na toto obdobie nadväzujú a jeho myšlienky uplatňujú vo svojich skladbách pod záštitou Joey Burnsa (Calexico) a Mike Pattona (Faith No More). Skúste si vypočuť a pozrieť dva videoklipy ku skladbám Guano Padano pod týmto článkom. Možno moje slová náležite dokreslia.
Miro Potoček (foto: press Guano Padano)
