LISA GERRARD – SÚMRAK KRÁĽOVSTVA NADPOZEMSKEJ HUDBY?

Lisa Gerrard – Twilight Kingdom ( Gerrard Records  2014) 

Lisa GerrardLisu Gerrard som prvý raz počul v roku 1985. Konkrétne na albume Dead Can Dance – Spleen and Ideal. A bol som ohúrený. Vtedy ešte scéna world music v dnešnej podobe neexistovala a preto som nepoznal také spevy, ako korzické, bulharské, tuvianske. Lisa mi preto znela odlišne od všetkého, čo som dovtedy počul. Nie silou hlasu, rozsahom oktáv, ale štýlom spevu a zanieteným, magickým výrazom. (Fuj, slovo magický je desne ošúchané, ale nájdite ideálne ekvivalenty). Duo Dead Can Dance ponúklo takú variantu hudby, akú bežne nebolo slýchať. Mnohí iste vedia, čo mám namysli a preto túto variantu nebudem naširoko opisovať – fúziu klasickej vážnej hudby s hudbou etnickou, folklórnou, stredovekou, ba … možno miestami starovekou … starovekou aspoň v našich predstavách. (Veď, ktohovie, ako naozaj znela v starovekej Mezopotámii, Egypte, Grécku.) Ale je pravdepodobné, že tá náboženská, čarodejnícka, veštecká,  mohla byť magická. Lisa, ako vzdelaná umelkyňa o nej mala znalosti a vedela ich umne, pôsobivo pretransformovať do svojich skladieb. Už koncom osemdesiatych rokov som upozorňoval niektorých mojich kolegov, že jednoznačné začleňovanie Dead Can Dance do gotického rocku, nie je síce úplný nezmysel, ale ani adekvátne nevystihuje celú podstatu ich hudby. Za prirovnanie k world music ma niektorí vysmiali.

Dnes je to už samozrejmosť, publikovaná v článkoch a recenziách v celom svete. Lisu najviac preslávil soundtrack skladateľa Hansa Zimmera k filmu Gladiátor. Ukázal, že jej umelecký vklad ideálne vykreslil starovekú atmosféru. A nebol to vklad s gotickým rockom. Lisa sa teraz objavila na hudobnej scéne s novým albumom Twilight Kingdom. Už ma neohúrila tak, ako kedysi. To by musela prísť s dačím novým ( neprišla) a samozrejme zároveň … ehm, magickým. No magická zostala. Našťastie.  Pre mnohých milovníkov rýchlej, tanečnej hudby, ľudovo nazývanej „nadupaná“, to možno nebude lahôdka. Hoci nadupaná „je“, no v opačnom garde – pomalom, snivom, hĺbavom. Isteže, bola by oprávnená aj výčitka, že 10 skladieb na tomto novom albume splýva dohromady, ako hustá hmla nad Temžou. Ale tajomná hudba – éterická, meditatívna, duchovná – bez dojmu hmly? Klišé? Klišé. Ale kde už dnes nie je aspoň štipka klišé ? Navyše, triumfuje nad ním spev. Lisa totiž ako speváčka stále viac a viac dozrieva. Medzi spolupracovníkmi je uvádzaný aj Russell Crowe. Dosiaľ sa mi však nepodarilo zistiť, v čom konkrétne s Lisou spolupracoval. A aký hudobný štýl Lisa na svojom novom albume vytvára?  Nemá jednoznačné pomenovanie. Väčšinou je uvádzaný pod viacerými hudobnými termínmi súbežne –  new age, ambient, gothic, electronic, folk, world music, neoclassical darkwave. Pamätám časy, keď albumy s náročnejšou hudbou podobného charakteru bodovali nielen v rebríčkoch kritikov, ale i najpredávanejších LP. V ére „seventies“ napríklad Yes – Close To The Edge, alebo Genesis –  A Trick of the Tail. A teraz? Hotová utópia. Znamená to súmrak kráľovstva nadpozemsky krásnej hudby s predponou „art?“

Miroslav Potoček