Slovenská alternatívna scéna má mnoho podôb, no len málokto na nej pôsobí s takým výrazným zmyslom pre lo-fi estetiku a analógovú autenticitu ako košický hudobník a producent Peter Šafránek, známy pod umeleckým menom Lolokar. V najnovšom videorozhovore nás nechal nahliadnuť do svojej hudobnej kuchyne, kde namiesto moderného softvéru vládnu staré nástroje z druhej ruky a nekompromisná tvorivá sloboda.
Petrova hudobná trajektória je fascinujúca. Jeho korene vyrastajú z košickej punkovej garáže cez fúzie jazzu v projekte Cha Bud! až k charakteristickému DIY zvuku projektu Lolokar, v ktorom počuť hypnotický dub, surové techno, 80s synťáky, gitarové krabičky a obskúrne sample. Práve samplovanie a práca s analógovým hardvérom definujú jeho súčasný, ťažko zaškatuľkovateľný sound.
Lolokar sa netají tým, že moderné digitálne pluginy vníma skôr ako obmedzenie. Inšpiráciu a tie správne frekvencie hľadá v internetových bazároch, kde vyhľadáva staré, často bizarné sovietske synťáky a bubenícke automaty. Tento prístup, niekedy označovaný aj ako „junk music“, dáva jeho skladbám jedinečnú patinu a špinavosť, akú v nablýskaných popových produkciách nenájdete. Napriek tejto undergroundovej filozofii sa mu darí prepájať svety a oslovovať širšie publikum.
V rozhovore sme sa detailne pozreli na pozadie vzniku jeho výrazných singlov. Lolokar poodhalil, ako vznikal spoločný track s mladým talentom Vojtíkom za jediný večer v štúdiu, alebo ako sa rodila popovo ladená skladba „Hnidy“, v ktorej hosťuje speváčka Zuzana Mikulcová. Spomenul tiež spoluprácu s Džumelcom v projekte Dakus Electronic či skladbu „Debouche“, inšpirovanú českým producentom Ventolinom.
Hoci dnes scéna praje najmä rýchlym singlom, Peter Šafránek zostáva verný uceleným konceptom a aktuálne intenzívne pripravuje svoj druhý štúdiový album. Akých hostí naň plánuje pozvať, prečo si zaspomínal na prvú Demovnicu na Rock FM z roku 2001 a ako vyzerá projekt Lolokar naživo, sa dozviete v našom exkluzívnom videorozhovore. Vychutnajte si pohľad do sveta hudobníka, ktorý vracia do slovenskej elektroniky skutočnú remeselnú špinavosť a čaro nechceného.
Róbert Gregor (foto: NMR)
