Album „Silver City Ride“ pôvodne vyšiel v roku 2016 v limitovanom náklade 400 kusov vinylových platní, čo z neho urobilo zberateľskú raritu. Jeho ústrednými postavami sú britská legenda Marc Almond a nemecký elektronický projekt Starcluster, za ktorým stoja Roland Sebastian Faber a Marc Schaffer. Po desiatich rokoch sme sa dočkali reedície, ktorá je obohatená o bonusové nahrávky.
Spomeniete si na „Tainted Love“? Táto pesnička v Almondovom speváckom podaní bola v roku 1981 hitom číslo jeden v sedemnástich európskych krajinách. Poznáte, však? Kto by nepoznal. A pritom sa na Marcovej prvotine, čiže na albume „Non-Stop Erotic Cabaret“ (1981), ktorý nahral s dnes už zosnulým Daveom Ballom ako duo Soft Cell, nachádza viacero výborných skladieb. Tento album patril a stále patrí k pilierom britského synth popu. Ak to niekomu pripadá nemoderné, príliš nostalgické, nevadí, dôležitejšie ako modernosť je niečo iné, originalita, nápadité skladby a Almondov famózny spev, v zhode s názvom prvého albumu Soft Cell – kabaretný, šansónový, eroticky podfarbený. Jeho zamatový hlas je schopný tichej jemnosti i frenetického forte fortissima, aj všakovakých špirál a kľučiek.
Duo Soft Cell neskôr nahralo niekoľko ďalších dobrých albumov, no v roku 1984 prerušilo svoju aktivitu. Fanúšikovia sa akéhosi návratu dočkali až v roku 2002 v podobe albumu „Cruelty Without Beauty“ a následného koncertného turné. V posledných štyroch rokoch sa ešte duo pripomenulo albumami „Happiness Not Included“ a „Happiness Now Completed“, ktoré už veľkú dieru do sveta, žiaľ, neurobili.
Almondová sólová kariéra
Marc sa po prerušení činnosti Soft Cell nestratil, nahrával vlastné albumy, no ešte predtým nahral jeden z najoriginálnejších titulov histórie britskej nezávislej scény, dvojalbum Marc And The Mambas s názvom „Torment And Toreros“. Bol to jeho vedľajší projekt s osobnosťami nemalého umeleckého významu – Matt Johnson (The The), Annie Hogan (spolupracovala s Barry Adamsonom, Paulom Wellerom), Martin McCarrick (This Mortal Coil, Dead Can Dance). Bol to priam šialene nekomerčný projekt, základný kameň britského undergroundového kabaretu, ktorý sám Almond nazval samovražedným, nahrávaný pre nezávislý label Some Bizarre. Na ňom sa naplno prejavilo jeho očarenie šansónom a belgickým šansoniérom Jacquesom Brelom. Neskôr mu venoval celý jeden samostatný album „Jacques“ (1989).
Almond v podstate patril spolu s Depeche Mode a Yazoo k prvým veľkým hviezdam, ktoré vzišli z nezávislej scény (viac ako 30 miliónov predaných nahrávok to potvrdzuje). Pritom koncertoval aj na malých, rýdzo umeleckých podujatiach, napríklad na podujatiach zosnulého, dnes už slávneho výtvarníka Andyho Warhola, alebo v roku 1993 v Rusku, dokonca až na Sibíri, neraz úplne bez zosilňovačov.
Staré stroje ako Moog či Jupiter majú vlastnú osobnosť a teplo, ktoré z moderných počítačových nahrávok necítiť, povedal Marc Almond.
Starcluster
Starcluster nie je klasická kapela v zmysle hitparádového úspechu. Je to skôr umelecký projekt, ktorý sa snaží zachovať a rozvíjať zvuk zlatého veku syntetizátorov. Pre umelcov ako Marc Almond predstavoval ideálnych partnerov, pretože dokázali vytvoriť autentický, kvalitný a „drahý“ elektronický zvuk, ktorý dnes už málokto vie napodobniť.
V hudobných kruhoch sú Starcluster známi ako „puristi“ analógového zvuku a retrofuturizmu. V komunite fanúšikov syntetizátorov sú vysoko cenení za to, že pri svojej tvorbe nepoužívajú moderné softvérové plug-iny (virtuálne nástroje v počítači), ale výhradne originálne historické syntetizátory zo 70. a 80. rokov. Ich štúdio v nemeckom Porýní je plné legendárnych hudobných nástrojov ako Oberheim OB-Xa, Minimoog a Roland Jupiter-8ARP 2600.
Nadšenie pre elektronický zvuk
Zoznámenie Marca Almonda so Starcluster nebolo výsledkom náhodného stretnutia v štúdiu, ale skôr prirodzeným vyústením vzájomného umeleckého rešpektu a Almondovej záľuby v nezávislej elektronickej scéne. Kľúčovou postavou bol Roland Sebastian Faber. Ten sa pohyboval v kruhoch európskej elektronickej elity, ktorá mala blízko k umelcom ako John Foxx či Stephen Duffy, s ktorými Almond v minulosti spolupracoval alebo sa s nimi priatelil.
Prvý kontakt nastal prostredníctvom skladby „Smoke & Mirrors“ a spolupráca sa začala už v roku 2008. Marc, ktorý bol v tom čase známy tým, že rád hosťoval na zaujímavých nezávislých projektoch, keď počul produkciu Starcluster, bol ohromený ich vernosťou k analógovému zvuku. Neskôr v rozhovoroch spomínal, že ho okamžite upútalo, ako autenticky dokázali zrekonštruovať zvuk osemdesiatych rokov, ktorý mu pripomínal jeho začiatky v Soft Cell, ale zároveň znel sviežo a moderne. Pôvodne malo ísť len o jednorazovú záležitosť, no medzi umelcami vznikla taká dobrá tvorivá chémia, že sa rozhodli pokračovať.
Kvôli Almondovým iným záväzkom sa však proces nahrávania natiahol na niekoľko rokov, až kým v roku 2016 nedokončili celý album „Silver City Ride“. Kvôli počiatočnej exkluzivite sa fanúšikovia dočkali až v tomto roku veľkej rozšírenej reedície pod názvom „Silver City“, ktorá obsahuje aj bonusové skladby a remixy, ktoré na pôvodnom 400-kusovom vydaní z roku 2016 neboli.
Marc bol a je poctený tým, že vizuál albumu vyhotovil Emil Schult, ktorý v minulosti spolupracoval so skupinou Kraftwerk. Netají tým, že je veľkým fanúšikom jeho estetiky a toto spojenie označil za „zavŕšenie kruhu“, pretože jeho hlas je spojený s obrazmi človeka, ktorý vizuálne definoval elektronickú hudbu. Vizuál dokonale ladí s retro-futuristickým zvukom nahrávky.
Zrejme nikto z nás nepočul Almondovu spoluprácu so Starcluster skôr ako 9. 1. 2026, pretože album „Silver City“ sa v jeho diskografii oficiálne neuvádzal a nebol ani bežne dostupný na streamovacích službách. Jeho zvuk viacerých zaskočí. Stručne by sa to dalo zhrnúť slovami, že fanúšikovia dua Soft Cell si na tento elektronický návrat museli počkať viac ako 40 rokov. Napokon to budeme môcť posúdiť spolu v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud.
NMR (foto: press Marc Almond)
