MARIZA – DIADÉM HUDOBNÝCH ARISTOKRATOV

mariza mundoMariza – Mundo  (Warner Music 2015)

Portugalská speváčka Mariza, narodená v Mozambiku, odmenená platinovými platňami a záujmom slávneho filmového režiséra Carlosa Sauru, je v oblasti world music známym pojmom, rovnako aj portugalský národný hudobný štýl fado (osud), ktorého je čelnou predstaviteľkou. Fado, pôvodne v podstate pesničkársky štýl, vznikalo v devätnástom storočí. Spolu s kapverdskou mornou, ktorá z neho vychádzala, má povesť piesňového štýlu s najsmutnejším speváckym prejavom. V rozpätí rokov 1994 – 2000 sa postupne stal súčasťou world music, ktorá upriamila pozornosť sveta na niektoré speváčky fado (fadistas), elegantné, noblesné dámy. K najpopulárnejším patrili Mísia, Cristina Branco a … Mariza. No už v tom čase sa ozývali hlasy, že fado je smutné až príliš a začína byť jednotvárne. Objavili sa speváčky, ktoré ho spestrovali, napríklad Bévinda prvkami šansónu s filigránskymi orchestrálnymi aranžmánmi. Tá sa mi páčila najviac. No bolo potrebné, aby ho spestrila niektorá z najpopulárnejších fadistas. Teraz to konečne uskutočnila Mariza. Na jej najnovšom albume Mundo (Svet) sa inšpiračne oprela o dva zaujímavé prvky portugalskej hudby – „saudade a lusofóniu“.

Slovo saudade nemá v slovenčine ekvivalent. Keď „luzofónni“ hudobníci povedia saudade, znamená to niečo ako túžba za milovanou osobou, zosnulou, stratenou, alebo odlúčenou nekonečnou diaľkou, alebo znamená lásku, ktorá k tejto osobe v srdci zostáva, spomienku, osamelosť, nostalgiu, melanchóliu. Možno by toto slovo vystihovalo naše – chýbaš mi. Alebo slovo clivota?  (Ja osobne zastávam názor, že saudade majú v sebe aj mnohé naše clivé ľudové piesne. No z nášho saudade sme nedokázali vydolovať to, čo Portugalci, svetové renomé. Zdá sa, že to žiadneho slovenského hudobného producenta ani manažéra nenapadlo).

„Lusofonia“ je u nás málo známy pojem. Na území dnešného Portugalska a časti Španielska, existovala v staroveku rímska provincia Lusitania. Jej pomenovanie bolo odvodené od domorodého kmeňa Lusitanov, ktorý Rimanom kládol tvrdý vojenský odpor. Preto je Portugalsko dodnes niekedy označované latinským názvom Lusitania (Luzitánia). Napoleon chcel vytvoriť Kráľovstvo Severná Luzitánia. Všetky krajiny a územia, ktoré Portugalci v minulosti kolonizovali, alebo sa stali nejakým spôsobom jeho súčasťou, boli prinajmenšom čiastočne lusofónne, pretože ich obyvatelia sa dorozumievali aj prostredníctvom portugalčiny, ktorá je dnes šiestym najrozšírenejším jazykom na svete – Brazília, Madeira, Azorské ostrovy, Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Rovníková Guinea, Kapverdské ostrovy, ostrov sv. Tomáš, Princov ostrov, Východný Timor, Goa, Damão, Diu, Macau. Portugalci ovplyvnili tieto územia a krajiny svojou kultúrou, čiže aj hudbou a zase spätne tieto krajiny ovplyvnili hudbu Portugalcov. Preto má portugalská hudba v zálohe široké kultúrne spektrum troch najväčších oceánov a štyroch kontinentov. A práve do tohto spektra teraz načrela Mariza, do spektra kultúrneho odkazu minulosti, za ktorý Portugalci vďačia svojim slávnym moreplavcom.

Mariza si pozvala k nahrávaniu svojho najnovšieho album Mundo španielskeho hudobného producenta, skladateľa a speváka Javiera Limóna, ktorý v minulosti nahrával s Pacom De Lucíom a mnohými speváčkami z oblasti stredozemného mora. Album Mundo má byť pre poslucháčov výzvou k lepšiemu pochopeniu hudobného sveta Portugalcov. V rámci repertoáru Marizy predstavuje novú koncepciu. Koncepciu prelínania národných a regionálnych kultúr, čiže koncepciu podobnú world music. Obsahuje štrnásť piesní. Každá z nich je iná, popretkávaná rôznymi štýlmi. Nuda teda nehrozí, pretože od klasického evergreenu fado Anda O Sol Na Minha Rua, ktorý kedysi preslávila legendárna Amália Rodrigues, až po fado-tango (Caprichosa) a kapverdskú mornu (Padoce de Céu Azul), počuť nápadité, pestré aranžmány. Okrem portugalčiny aj španielčinu. Mariza sa ako speváčka nasilu nepredvádza, hoci jej hlas patrí k takzvaným veľkým. Výraz svojho spevu podriaďuje myšlienkovému obsahu textov piesní. Tak, ako to robia mnohí šansoniéri a folkový speváci.

Z mála slovenských priaznivcov štýlu fado, ktorých som spoznal, mi niektorí pripomínali sklamaných hudobných aristokratov. Sklamane hovorili, že fado nemá zmysel predstavovať našej širokej verejnosti, ktorá je nasmerovaná na úplne odlišné hudobné teritórium, zovreté hranicami masívnej propagandy. Fado by pravdepodobne nepochopila, ani by oň neprejavila hlbší záujem. Možno mali pravdu. Veď napokon, Mariza tu bola, koncertovala v Bratislave počas návštevy portugalského prezidenta Aníbala Cavaca Silvu s manželkou. Akosi skryto. Žeby s tým malo niečo dočinenia samotné fado – fado aristocrata? Také pomenovanie má totiž jedna zo štýlových odnoží fado.

Miroslav Potoček