Musette – A Cosmic Serenade (Häpna 2015)
Pán Joel Danell alias Musette by nemal na stránke New Model Radia chýbať. Nie je slávny, pretože je od komercie vzdialený ako astronaut od neandertálca, no nejeden hudobný gurmán ho už poctil hviezdami podobnými tým, ktoré udeľuje reštauráciám gastronomický sprievodca Michelin.
Je osviežujúce, keď hudobný experimentátor preukáže zmysel pre humor a sebairóniu. Zhudobnený recept na prípravu baklažánov v dĺžke štyroch minút (taký skutočne existuje a je krásny), niekedy zaváži viac ako štyridsaťminútová skladba na ťažkotonážne závažnú tému.
Do kategórie takýchto osviežovačov patrí aj švédsky hudobník Joel Danell. Jeho hudba znie experimentálne, no prístupne, väčšinou až roztomilo. V niektorých pasážach pripomína tvorbu francúzskeho skladateľa Erika Satieho. A to nielen preto, že je impresionistická, ambientná, ale aj preto, že z nej cítiť podobný zmysel pre humor, aký mal Satie – ironický. Niektoré komorné skladby z Joelovho prvého album Datum (2009) evokujú Satieho Gymnopédies. (I keď nie sú čisto klavírne). Neskôr začal rozširovať svoju inštrumentáciu. Na jeho najnovšom albume A Cosmic Serenade s ním už hrá veľký ansábel muzikantov a prechádza do podobnej aranžérskej polohy, akou bol kedysi známy aranžér Jack Nitzsche (dirigent, aranžér Phila Spektora). Z niektorých jeho skladieb sála nostalgia, vracia sa v nich k talianskym a francúzskym filmov éry sixties. A v niektorých aj do ešte vzdialenejšej minulosti. Práve teraz je môj život perfektný, je taký pekný, že to nemôže nikoho zaujímať. Asi som sa narodil medzi rokmi 1880 – 1930! Milujem zvuk prvých nahrávok, oblečenie, eleganciu, milujem musette. Páči sa mi byť súčasťou mojich skladieb – hovorí Joel.
Hudobnému Sindibádovi bude pravdepodobne stačiť vidieť názvy niektorých skladieb z jeho najnovšieho albumu a zavetrí, že by to mohlo byť niečo maškrtné pre jeho širokospektrálny apetít. Veď názvy Cumbia De Giza, Wiener Futurismo, Cannibal Detox, Send in the Clown Clones, sú pre fantáziu samy o sebe dosť výrečné a lákavé. Splnia vaše predstavy? Moje splnili.
Miroslav Potoček
