Vyzerá to tak, že návrat k synthpopu z počiatku osemdesiatych rokov minulého storočia naberá na obrátkach.
Indietronica, chillwave, indie pop sa mu tiež celkom nevyhli. Môžem o tom rozmýšľať, prečo je to tak, z akých príčin. Nezostáva mi nič iné, len triediť množstvo variácií synthpopu. A Peaking Lights? Duo, manželský pár – speváčka Indra Dunis a producent Aaron Doyes z Wisconsinu /USA. Momentálne žijú v Los Angeles. Ich album 936 z pred troch rokov ma zaujal. Nebol veľmi synthpopový, bol viac-menej psychedelický. Ale teraz, na ich najnovšom albume Cosmic Logic už pulzuje elektronická hudba „eighties“.
Lenže je v tom podobný háčik, ako v nahrávkach Smooth Attack o ktorých som pred pár dňami písal.
Je to retrospektívny synthpop a zároveň nie je. Obsahuje totiž prímesi iných žánrov, nasáva ich, ako pijavý papier – Chicago house, afrobeat, zamrock, disco, dancehall, west coast hip-hop, miligram psychedélie.
Indra má rada hudbu skupiny Tom Tom Club. Takže príčiny tejto prímesi majú badateľné kontúry. Zostáva posledná otázka, najdôležitejšia, akú úroveň majú samotné skladby tejto dvojice? Nie sú v ničom extra výnimočné, ale niektoré pôsobia na mňa dobre. Skrátka, je to melodicky pomerne výrazný synthpop s nádychom nezávislého prístupu k tvorbe, trošku stereotypný. Jeho autori sa však nechajú počuť aj ako komentátori súčasného života v USA. „Príliš veľa korporácií, príliš málo ľudského súcitu. Vidím široký spoločenský rozvrat. Lepšie rozdelenie bohatstva by pomohlo vyriešiť veľa problémov“– hovorí Indra.
Miroslav Potoček (foto: press Peaking Lights)
