On air
Next
Články

OFFA REX – AKO ZDIELAŤ SPOLOČNÉ AMERICKO-BRITSKÉ HUDOBNÉ DEJINY

17.2.2018

Offa Rex - The Queen of Hearts

Offa Rex – The Queen of Hearts (Nonesuch 2017)

Kráľovská ponuka zo strany americkej kapely The Decemberists zaváňala britskej pesničkárke Olivii Chaney nostalgiou: „Budeme tvojím Albion Bandom a ty našou Shirley Collins.“ Nikto z toho ale neskákal nadšením. Líder Colin Meloy totiž zatúžil poslať britským folkrockerom 60. rokov starý, úctivý „milostný“ list vo forme prevzatia ich ikonických skladieb. Odmietavá reakcia od Olivie sa dala čakať: „Aký by to malo zmysel? Pochádzam z tej krajiny, poznám polovicu ľudí z nahrávok, spolupracujem s nimi, takže prečo by som sa mala pokúšať niekoho napodobňovať, alebo hneď kopírovať ?“ Nakoniec sa dohodli, list bude mať dnešnú pečiatku. Podobu doladil americký producent Tucker Martine, ten, ktorý neobyčajnou zvukovou emocionalitou rozdýchal britské folkové trio Lau; teda nie žiadny začiatočník.

Napriek nominácii na BBC Folk Awards a „anjelskému hlasu“ prirovnávanému k Sandy Denny, k „folkáčom“ Olivia Chaney nikdy naplno nepatrila. V magazíne fRoots o tom povedala: „Folkovej scéne vôbec nerozumiem. Nemám poňatia ako publikum rozmýšľa, čo chce, alebo čo potrebuje a vždy ho sklamem.“

Offa Rex

Príliš rezolútna odluka od scény, ak uvážime, ako dobre shakespearovskú herečku a absolventku jazzovej kompozície na Kráľovskej londýnskej akadémii „folkáči“ prijali a ako je to všetko vlastne úplne inak. Olivia Chaney nie je s anglickým folkom v rozpore, len sa v jeho zóne s klavírom, príklonom k ​​neoklasike, Handelovi a nórskemu jazzu necíti úplne istá. Na veľmi vydarený debut The Longest River vydaný v roku 2015 vo vydavateľstve Nonesuch nezaradila nič z Anglicka, popri autorských skladieb sú tam piesne od Henry Purcella, Alasdaira Robertsa, alebo čílskej speváčky Violety Parra. Počas nedávneho nahrávania albumu Folksong s Kronos Quaret si najprv od Andy Irvineho vyžiadala súhlas k prevzatiu jeho verzie írskej tradičnej balady Rambling Boys of Pleasure. Prečo? Obávala sa, že ho sklame. Strašil ju odsúdením tých, ktorých známe skladby zahrnuté na album The Queen Of Hearts preslávili. Po prečítaní Meloyova zoznamu si preto znovu vyžiadala priateľské konzultácie. Willie o Winsbury podľa nej totiž nikto lepšie nezaspieval než Anne Briggs s Elizou Carthy dlho hovorila o piesni To Make You Stay zloženú tetou Lal Waterson, ťažko váhala u Bonny May, pretože na osudovosť June Tabor skrátka nikto nemá a naspievať The First Time Ever I Saw Your Face vydesene odmietla okamžite: „Za žiadnu cenu!“. Jediná popová skladba britského folkového puritána Ewana MacColla má zaujímavú históriu: svojej budúcej žene Peggy Seeger ju do Spojených štátov prespieval do telefónu, čím to pre MacColla, ktorý v pope videl smrtiaceho nepriateľa folku skončilo. Nezaujímalo ho ani, že za jej nádhernú soulovú verziu získala neskôr Roberta Flack cenu Grammy. Olivia tŕpla, čo by na to povedala žijúca Peggy Seeger, preslávená odporom k väčšine úprav. Upokojil ju nakoniec syn Neil MacColl, fanúšik skupiny The Decemberists. Odhodlanému Meloyovi sa nápad s Oliviiným vypytovaním vôbec nepáčil, podľa neho to mohlo proces britských piesní filtrovaných americkým pohľadom ovplyvniť, takže vlákal speváčku do pasce. Nahrávanie prebehlo v americkom Portlande, kde – ako sama Olivia uznala – sa necítila blízko domova a teda nehrozilo prílišné premýšľanie nad výsledkom.

Britský folkový expert Colin Irwin má za to, že album The Queen Of Hearts mal „prijať viac podnetov od diabla“, čo je jeho názor. Nezatracuje ho, ale a rešpektuje pôsobivý vzťah k pôvodným zdrojom. Olivia totiž nikdy vrúcnejšie nespievala a s jej hlasom a hrou na čembalo a harmónium projekt pomenovaný po anglosaskom panovníkovi z ôsmeho storočia. The Decemberists sa tiež neprevliekli za Steeleya Span. Štyridsať rokov obdivovanú modernizáciu balady Sheep-Crook and Black Dog originálne postavili na kontraste Oliviinej krehkosti a nabustrovaných sabbatovských gitár. Inak Američania s Oliviou rezignovali na experimentálne ambície, udržali si však odstup od podhodnotenia sa mainstreamovému publiku a album sa tak určite nedá odpáliť ako pokus zviesť sa na glorifikácii folkrockových hrdinov 60-tych rokov minulého storočia. Citlivý vklad The Decemberists by potom mohol byť nasledovaniahodným príkladom, ako zdieľať spoločné americko-britské hudobné dejiny.

Jiří Moravčík (foto: press Offa Rex)