Olivia Rodrigo prekvapila hudobný svet vydaním albumu s dramatickým názvom „You Seem Pretty Sad For A Girl So In Love“. Táto nahrávka predstavuje odklon od jej doterajšieho popového zvuku a ponára sa do temnejších, atmosférickejších hudobných vôd.
Od tínedžerskej úzkosti k dospelej temnote
Na rozdiel od predchádzajúcich piesní, ktoré definoval energický hnev a kontroverzné popové refrény, novinka vsádza na pomalšie tempá, vrstvené gitarové plochy a introspekciu. Album podľa jeho autorky nemá ambície dobíjať hudobné rebríčky; namiesto toho ponúka surový, miestami až chladný pohľad na dezilúziu z lásky a dospievanie v žiare reflektorov. Speváčkin hlas tu nestojí v popredí ako dominantný prvok, ale často sa stráca v hustom inštrumentálnom mixe, čo dodáva skladbám pocit izolácie a neistoty. Niektoré momenty môžu pre verných fanúšikov mainstreamového popu pôsobiť monotónne, no nahrávka demonštruje jej snahu o umeleckú autonómiu a redefiníciu vlastnej identity.
„Hľadala som niekoho, kto dokáže premeniť čisté zúfalstvo na niečo magické a nadčasové, a Robert bol jedinou možnou voľbou.“
Estetika The Cure
Najdiskutovanejším aspektom celého projektu je spolupráca s frontmanom The Cure Robertom Smithom, ktorý sa na albume podieľal nielen ako producent, ale v dvoch kľúčových skladbách aj ako hosťujúci spevák a gitarista. Smithov rukopis je na nahrávke neprehliadnuteľný – prináša so sebou charakteristické ponuré basové linky, zvonivé chorusové gitary a melancholickú textúru typickú pre post-punk 80. rokov. Jeho prítomnosť pomáha Olivii prekonať klišé moderného popového pesimizmu a posúva jej tvorbu do sféry autentického gotického rocku. Táto fúzia dvoch generácií však občas naráža na limity; v momentoch, kedy sa mladá speváčka až príliš prispôsobuje Smithovmu štýlu, album stráca kus svojej vlastnej originality a mení sa na vedomú poctu minulosti. Napriek tomu táto spolupráca narúša predvídateľné šablóny súčasného hudobného priemyslu a ukazuje, že Olivia Rodrigo sa nebojí riskovať a hľadať inšpiráciu u majstrov melanchólie.
„Tretí album rodáčky z Kalifornie vykazuje známky progresu a zrelosti, pričom ponúka hudobnú pitvu jedného vzťahu.“
Nielen eufória
Namiesto prvoplánových piesní o pomste prináša rodáčka z Kalifornie koncepčný album, ktorý detailne mapuje životný cyklus milostného vzťahu. Prvá polovica nahrávky zachytáva vírivú eufóriu ranej zamilovanosti sprevádzanú sviežimi syntetizátormi, zatiaľ čo druhá časť sa ponára do bolestivého rozchodu, kde speváčka uprostred orchestrálnych balád bilancuje emocionálne trosky a dospieva. Zdá sa, že Olivia sa týmto albumom lúči s tínedžerskou naivitou a posúva sa k dospelejšej tvorbe. Či to bol správny ťah na bránku, sa ukáže v dohľadnej dobe.
NMR (foto: press Olivia Rodrigo)
