On air
Next
Správy

RIDE A BADBADNOTGOOD NA POHODE 2018

26.2.2018

Ďalšími menami Pohody 2018 sú shoegazeová legenda Ride a kapela BadBadNotGood kombinujúca inštrumentálny hip-hop s jazzom. 

RIDE
Ride Pohoda 2018Kapela Ride sa takmer okamžite po svojom vzniku pred 30-timi rokmi stala jednou z najvýraznejších hviezd žánru shoegaze. Ich albumy Going Blank Again a Nowhere sú dodnes skloňované vo výberoch najlepších albumov žánru či celkovo deväťdesiatych rokov. Po 21-ročnej prestávke sa vrátili s novým albumom Weather Diaries (2017). Oxfordská štvorica vydala pred desiatimi dňami EP Tomorrow’s Shore, ktoré je podľa Pitchforku dôkazom, že nezaspali na vavrínoch znovuzjednotenej legendy, ale zaradili sa k súčasným hviezdam ako Tame Impala či Caribou. Kapela, ktorá začiatkom deväťdesiatych rokov formovala britskú gitarovú scénu zahrá v rámci turné aj na Pohode 2018.

Zakladatelia Ride Andy Bell a Mark Gardener sa spoznali v roku 1988 na Cheney School, kde sa podieľali na školských hudobno-divadelných projektoch. Na umeleckej škole v Banbury sa k nim pridali Laurence Colbert a Steve Queralt. Ich prvé demo sa dostalo do rúk Jima Reida z The Jesus and Mary Chain, ktorý ho posunul Alanovi McGeemu a ten ich okamžite získal pod svoje vydavateľstvo Creation Records. Počas roka 1990 vydali tri EP Ride, Play a Fall, pričom všetky tri sa dostali do UK top 75. Koncom toho istého roka vydali debut Nowhere, ktorý im priniesol komerčný úspech i uznanie kritikov. V marci 1991 vydali EP Today Forever a o rok neskôr druhý album Leave Them All Behind. Ten sa dostal na piate miesto v britskom rebríčku predajnosti. Pitchfork zaradil ich prvé dva albumy na tretie a piate miesto v rebríčku najlepších shoegazeových albumov všetkých čias.

V lete 95 vydali album Carnival of Light. Jeho komerčný úspech ale nijako neodzrkadľoval napätú situáciu v kapele. Tá bola natoľko vyhrotená, že Andy Bell a Mark Gardener rozdelili album napoly podľa autorstva piesní (prvá polovica bola Gardenerova a druhá Bellova). Nezhody vyvrcholili pri nahrávaní albumu Tarantula, ktorý sa stal „pohrobkom“ kapely, keďže tá sa rozpadla krátko pred jeho vydaním. Bell sa stal následne basgitaristom v kapele Oasis a Mark Gardener, Laurence Colbert a Sam Williams založili The Animalhouse. Rozpad kapely však prispel k sebareflexii jej bývalých členov a k výraznému zlepšeniu vzťahov. V roku 2001 si spolu zahrali v rámci televíznej show Pioneers. To viedlo k niekoľkým releasom nevydaných a živých nahrávok či reedíciam ich starších albumov. Fanúšikovia si na zjednotenie museli počkať až do roku 2015. Ich comeback sa na festivaloch Coachela ci Primavera dočkal pokračovania v podobe piateho štúdiového albumu Weather Diaries a novými skladbami potešili fanúšikov aj na aktuálnom EP Tomorrow’s Shore. Krátka shoegazeová vlna vyplnila pre fanúšikov gitár čas medzi punkom a brit-popom. Priniesla zvukové predávkovanie, výrazné efektové gitary, basy, bicie a priam vlny valiaceho sa hluku. Ride sa na tejto vlne viezli s ľahkosťou, vytvárali nezameniteľnú atmosféru a po tých najhlučnejších pasážach sa vždy vrátili k tomu, v čom boli a sú najlepší – dobrej melódii. Ride vytočia potenciometre svojich efektových krabičiek aj začiatkom júla na letisku Trenčín.

BADBADNOTGOOD
Kanadská kapela BadBadNotGood kombinuje inštrumentálny hip-hop s jazzovými improvizáciami. Ich cover verzie hip-hopových hitov sa stali virálnymi, vďaka čomu v krátkom čase spolupracovali s najväčšími menami žánru ako Kendrick Lamar, Tyler, The Creator, Earl Sweatshirt či Danny Brown. Začiatkom júla sa budú môcť o ich kvalitách presvedčiť aj návštevníci 22. Pohody.

Matthew Tavares, Alexander Sowinski a Chester Hansen sa spoznali v roku 2010 v Toronte vďaka jazzovému programu Humber College. Ešte ako trio začínali covermi hip-hopových hitov od Guci Manne či A Tribe Called Quest. V krátkom čase vydali debut BBNG, ktorý Spotnikmusic označil za „vítanú reinterpretáciu moderného jazzu bez predstierania snobských vínnych večierkov“. V apríli 2012 vydali album BBNG2, na ňom sa podieľal aj saxofonista Leland Whitty, ktorý sa v roku 2016 definitívne pridal ku kapele ako jej štvrtý stály člen. BBNG2 obsahuje okrem pôvodných skladieb cover verzie Kanyeho Westa, My Bloody Valentine, Jamesa Blakea či Feist. Kapela sa v tom čase podieľala aj na soundtracku The Man with the Iron Fists. V máji 2014 vydali prvý album pozostávajúci výlučne z vlastných skladieb s názvom III. O necelých deväť mesiacov vydali štvrtý album Sour Soul, ktorý je oproti predchádzajúcim nahrávkam tvrdší a viac hip-hopový (na všetkých skladbách hosťoval raper Ghostface Killah). Mimoriadne produktívna kapela pokračovala v štýle „čo rok, to album“ a v júli 2016 vydali album IV. Na ňom hosťovali, aj návštevníkom Pohody známi, umelci ako Samuel T. Herring z Future Islands), Kaytranada či Mick Jenkins. BBC Radio 6 ho označilo za najlepší album roka. Prefix magazín o nich píše, že sú „jazzovou kapelou len na papieri – no inak podivní, nápadití, revoluční hip-hopoví a elektronickí beatmakeri v srdci“. Skvelý mix hip-hopu, R&B, balád a salónnej atmosféry ocenili magazín Skinny piatimi hviezdičkami z piatich a dodáva: „BBNG sa predvádzajú ešte aj na obale albumu, na majú na to rozhodne právo“.

Anton Repka (foto: Pohoda festival)