Wall Of Voodoo – Call of the West I.R.S. Records / 1982
Keď v roku 1982 vyšiel album Call of the West, americkej skupiny Wall Of Voodoo z Los Angeles, bolo to hotové zjavenie. Možno trošku úsmevné, parodické, pretože tento album bol americkou súčasťou vlny elektronickej new wave a nových romantikov, napríklad aj britských skupín The Human League, Orchestral Manoeuvres in the Dark (OMD), Soft Cell, Depeche Mode, no počuteľne americkým spôsobom … odlišným, neobvyklým. Wall Of Voodo totiž začlenili do svojho, dnes by sme povedali synthpopu (miestami zároveň aj viac-menej gitarovej new wave, minimal wave), prvky toho, čo je až teraz v posledných rokoch veľkým trendom – hudobného štýlu spaghetti westernov. Vzišiel z toho originálny sound, vtedy neslýchaný, pretože skĺbenie country music a hudby filmových westernov s industriálnou atmosférou bolo prekvapujúce. No spevák Stan Ridgway (výrazný, ktorý bol zároveň osobitým rozprávačom) a jeho Wall Of Voodoo to dokázali uskutočniť presvedčivo vo vynikajúcich skladbách (mini drámach o temnej stránke života v západnom svete), ktoré dodnes nestratili príťažlivosť a originálnosť. Navyše boli aj dobrou koncertnou kapelou a jednou z prvých úspešných akvizícií vtedy vznikajúcej nezávislej scény. Veď label I.R.S (pre ktorý nahrávali ) bol „independet“. Už v roku 1979 ho založil Miles Copeland III, brat Stewarta Copelanda (The Police).
