Ak album „Nuba Nova“ v aktuálnej hudobnej ponuke zapadne, potvrdí sa, že nespravodlivosť naozaj vládne svetom. A pretože jeden nikdy nevie, predbehneme takú eventualitu nastolením snáď presvedčivých dôvodov, prečo mu venovať pozornosť.
Najprv stávka na istotu: elektrorocker Mehdi Haddab s nabrúsenou citarou oud a jeho neopočúvaná, zeppelínovsky naladená kapela Speed Caravan. Pôvodom Alžírčan s berberskými koreňmi celý život rešpektoval legendárneho alžírskeho speváka Hamdi Benaniho, prezývaného Biely anjel.
Benani vystupoval zásadne v bielom obleku a s bielymi husľami položenými na kolenách.
Až do minulého septembra, kedy vo veku sedemdesiatsedem rokoch podľahol covidu, mu patril titul majstra andalúzskej hudby, pochádzajúcej zo stredovekej moslimskej ríše Al-Andaluz, rozkladajúcej sa na území dnešného Španielska.
V Alžírsku, kam sa od 17. storočia dostávala táto hudba s emigrantami, sa jej hovorí Malouf a jej ústredný stavebný kameň tvorí do pevných pravidiel usadená hudobný forma nazývaná Nuba. Preto názov albumu „Nuba Nova“. Malouf na ňom znie totiž naozaj veľmi novo a puristom dokonca absolútne neprirodzene.
Zrejme majú puristi krátku pamäť alebo zo svojej glorifikácie Benaniho vytesnili okamihy, kedy od 60. rokov reformoval andalúzsku hudbu zaradením elektrických gitár, klávesov a bicích. Minulosť vo vlastných skladbách konfrontoval aj s modernou poéziou.
Mehddi poéziu po dohode s Benanim prekódoval do elektrorocku a pamätníci koncertov spomínajú, ako si na pódiu vzájomne prejavovali úctu; inými slovami, Speed Caravan čiastočne ubrali z divokosti a majster elektrifikovaného lutnistu vyzýval k spoločným sólam.
„Pozdravme veľkého Hamdi Benaniho a vážme si jeho ochoty podieľať sa na kacírskej modernizácii andalúzskej hudby,“ zakričal Mehdi do davu počas koncertu v alžírskom meste Annaba, odkiaľ spevák pochádzal a kde prvýkrát s kľudom nechal svoju hudbu rozbúšiť elektrorockom.
Jiří Moravčík a NMR (photo: press a A. Davila)
