THE SURFING MAGAZINES – NOVÁ GARÁŽOVÁ LAHÔDKA

The Sufing MagazinesThe Surfing Magazines – The Surfing Magazines (Moshi Moshi Records 2017)

Skladby z debutového albumu londýnskej kapely The Surfing Magazines sú síce melodické až-až, no nevnikajú do uší ako naolejované štuple. Nie sú totiž naskrz predvídateľné. Jej garážový, „nevypulírovaný“ zvuk býva opisovaný ako súčasť štýlu, ktorý je nasiaknutý hudbou The Velvet Underground, Boba Dylana, The Doors a Pink Floyd z obdobia sixties. Že by ďalšie retro á la sixties? Nie celkom. Evidentne totiž okrem žánrov éry sixties (surf music, blues rock) počuť aj new wave (Television), ranný indie pop (The Monochrome Set) i prvky americany a indie rocku. Na tom všetkom by nebolo nič mimoriadne. Mimoriadny je však samotný emocionálmy vplyv skladieb The Surfing Magazines – pôsobia totiž tak, akoby nevznikali pre finančný zisk, ale pre potešenie zo samotnej hudby. A práve to potrebuje v posledných rokoch anglická scéna ako soľ.

The Surfing MagazinesZa týmto dnes čoraz menej samozrejmím  prístupom k hudobnej tvorbe sú členovia dvoch rešpektovaných skupín  – The Wave Pictures (David Tattersall – spev, sólová gitara, Franic Rozycki – spev, basová gitara) a Slow Club (Charles Watson – spev, rytmická gitara, organ ) + bubeník, harmonikár, spevák Dominic Brider. The Surfing Magazines teda bývajú oprávnene predstavovaní ako „super group“. Medzi jedenástimi skladbami ich prvého albumu sú skladby vokálno-inštrumentálne aj inštrumentálne – pomalšie, rozjímavé i rýchlejšie, energické.

Nakoniec nám ešte zostáva nasledovná otázka. Prečo stále nezanedbateľné množstvo mladých hudobníkov (zväčša umelecky ambicióznych) nadväzuje na odkaz hudby druhej polovice éry sixties? Odpoveďou by mohlo byť práve to, čo teraz vytvorili The Surfing Magazines, čiže syntéza rôznych druhov rocku od čias sixties až po súčasnosť. Navyše táto syntéza vyšla na vinylových platniach, čiže môžeme k tomu všetkému ešte prirátať aj návrat „vinyliek“. A máme z toho lahôdku pre hudobných gurmánov, diskofilov. Samozrejme, gurmánov žánrovo širokospektrálnych, ktorí po vyslovení pojmu „grážový rock“ nedostanú padúcnicu.

Miroslav Potoček