Kanadskú skupinu Tops sme vám prvýkrát predstavili pred viac ako desiatimi rokmi. Ako medzitým dozrela ilustruje ich nový album „Bury The Key“.
David Carriere, Jane Penny, Marta Cikojevic a Riley Fleck tvoria bezprostrednú hudbu už viac ako pätnásť rokov. Spoločne so skupinou TOPS sa vynorili v roku 2010 z montrealskej DIY scény ako pokračovatelia indie popového štýlu. Ich cieľom bolo skladať úprimné piesne, ktoré napokon vydali na piatich albumoch.
Hlasom kapely je Jane Penny, skladateľka, producentka, flautistka a speváčka, ktorej tichý prejav skrýva širokú škálu výrazov. Jej texty sú často o moci, túžbe, boji o uznanie alebo o rôznych podobách lásky. Po vydaní svojho prvého sólového albumu v roku 2024 sa Penny vrátila do Montrealu a zároveň do prostredia svojej minulosti. V jej nových piesňach sa objavujú elegantné autá a nekonečné diaľnice. Napísala ich so svojím partnerom Davidom Carriereom, s ktorým našla na albume „Bury the Key“ hĺbku.
Viaceré zmeny
Albumom „Bury the Key“ kapela debutuje vo vydavateľstve Ghostly International a oproti minulosti počuť na ňom temnejšie tóny. Jeho témy sa zaoberajú pocitmi ako vzájomné vzťahy medzi šťastím, hedonizmom a sebazničením. V ich vlastnoručne produkovaných skladbách sa objavujú fiktívne postavy, ktoré často čerpajú z osobných pozorovaní intimity, toxického správania, užívania drog alebo apokalyptickej hrôzy. Pri nahrávaní tohoto albumu si kapela rýchlo všimla túto zmenu a žartovne si hovorila „zlí TOPS“.
„Vždy sme boli vnímaní ako jemná, naivná kapela, no tentoraz sme so dali za úlohu vyjadriť svet okolo nás.“
Temnejšia disco sféra
Skladanie piesní na album „“Bury The Key“ sa začalo v zime 2023, keď Penny a Carriere pracovali na demách, ktoré ďalej rozvíjali počas spoločných stretnutí v štúdiu kapely. Jeho atmosféra pripomínala daňový úrad zo 70. rokov. V nových skladbách sa objavujú rôzne osobnosti a postavy. Napríklad v syntetizátorovej skladbe „Wheels At Night“ si Penny spočiatku predstavovala postavu vdovy než ju premenila na univerzálnejšiu stratu. V konečnom dôsledku je to rozchodová pieseň o vyrovnávaní sa so sebou samým a nepohodlím z osamelosti. Skladba „ICU2“ je rýchlou piesňou TOPS, ktorá vznikla zo úsmevnej výmeny medzi Penny a Martou Cikojevic. Penny prezradila, že pod povrchom tmavá klubová scéna evokuje zrkadlovú sieň, ako keby vás pristihli pri hľadaní niečoho v tme. Inšpirovala sa artovou psychedelickou party scénu z filmu „Midnight Cowboy“ z 1969.
Kontúry albumu „Bury the Key“ sa stávajú výraznejšími v priebehu albumu. V polovici sa nachádza hitová skladba „Annihilation“, ktorá vytvára správny obrat. Vznikla na netradičnej skúške, na ktorej Fleck vymyslel rytmus, na ktorom kapela postavila celú skladbu. Stalo sa to krátko po smrti Ryuichiho Sakamota a Sinead O’Connorovej, takže pieseň je poctou kultúrnej mytológii, ktorá pomaly mizne. Elegantný refrén „všetci najväčší muži a ženy umierajú, môj priateľ“) odkazuje na Yellow Magic Orchestra. Energická skladba „Falling On My Sword“ odráža Carriereho záujem o hardcore z hľadiska aranžmánov.
„Vždy sme sa bránili myšlienke zmeny alebo reinvencie, no chceli sme posunúť hranice nášho zvuku a vyskúšať niečo, čo sme doteraz nerobili.“
Nové texty spochybňujú snahu o dosiahnutie spoločenských noriem a inštitúcií dospelosti, ktoré nás často nechávajú nenaplnených. Typickým príkladom je balada o prázdnej láske „Chlorine“, ktorá ilustruje toxíny, nostalgiu po vodných parkoch plných chemikálií a pohodlie nezdravého večera v bare. Naznačuje vraj emocionálne spektrum toho, ako dospievame a vecí, ktoré zažívame. Spôsoby, akými sa napĺňame, môžu byť aj vecami, ktoré nás ničia. Váha tejto myšlienky je citeľná z celého diela, ktoré vám predstavíme v rubrike „Album týždňa“.
TS a NMR (foto: Aabid Youssef)
