Robert Finley – Goin’Platinum (Nonesuch 2017)
Robert Finley sa naučil hrať na gitaru a spievať ešte ako dieťa v rodnej Louisiane. Po smrti svojho otca, vo svojich deväťnástich rokoch, bol nútený odísť do armády, aby zabezpečil svoju matku. V armáde pracoval ako technik helikoptér a leteckých zbraní. Aktívne sa zúčastnil aj vojny vo Vietname. Jeho vzťah k hudbe neutíchal ani počas tohto obdobia, pretože účinkoval ako spevák a gitarista na rôznych spoločenských podujatiach, ktoré sa konali vo vojenských základniach prevažne v Európe. V jeho repertoári bolo vtedy veľa prevzatých piesní od interpretov ako James Brown, BB King, Temptations, alebo Staples Singers. Po návrate domov pracoval ako tesár, ale s touto prácou musel skončiť, pretože mal veľmi slabý zrak. Istý čas potom pôsobil aj ako pouličný hudobník.
V roku 2016 a to vo veku 61 rokov sa mu podarilo nahrať debutový album s názvom Age Don´t Mean A Thing. Výraznejší úspech ale dosiahol len nedávno vďaka druhému albumu Goin’Platinum, na ktorom sa autorsky i producentsky podieľal Dan Auerbach, jedna polovica amerického blues-rockového dua The Black Keys. Okrem sprievodnej skupiny Roberta Finleyho ruku k dielu priložil aj 68 ročný britský hudobník Nick Lowe, ktorý má osobitý cit pre písanie jemných piesní. Všetci hudobníci, ktorí sa podieľali na vzniku tohto albumu sa nechali inšpirovať hudobnými ikonami akými boli Elvis Presley, Ray Charles, alebo Aretha Franklin.
Spoločné úsilie sa vyplatilo, pretože Goin’Platinum je jedným z najúspešnejších tohtoročných albumov, ktoré vychádzajú zo starej bluesovej školy. V jeho piesňach sa mieša vplyv južanského blues, soulu a rokenrolu. Dominantným prvkom je Finleyho spevácky prejav i obsahové posolstvo obsiahnuté v textoch piesní. Pilotný singel z tohto albumu s názvom Medicine Woman ste mohli zachytiť aj v našom vysielaní. Je to skladba, ktorá oslovuje hneď niekoľko generácií.
Róbert Gregor (foto: press Robert Finley)
