Yalla Miku na svojom druhom albume miešajú tradície Blízkeho východu a Východnej Afriky s elektronikou a post-punkom.
Druhý album medzinárodnej skupiny Yalla Miku so sídlom v Ženeve nadväzuje na jej debutový album z roku 2023. S jednoduchým názvom „2“, predstavuje tvorbu, ktorá je otvorená novým vplyvom. Desaťpiesňová kolekcia balansuje medzi hudobnými štýlmi ako postpunk, afrofunk, disko, dub a krautrock s východoafrickým nádychom. Yalla Miku sú vyjadrením kreativity ženevského hudobného undergroundu.
Spriaznené duše
Dlhoroční kamaráti Cyril Yeterian (spev, gitara, bendžo) a Cyril Bondi (bicie) sú menovci, ktorí nazvali svoje prvé folk-noisové duo Cyril Cyril. Cyril Yeterian vedie aj vydavateľstvo Bongo Joe, ako rovnomenný obchod s platňami, ktorý v súčasnosti oslavuje desať rokov od svojho vzniku.
Cyril má schopnosť posúdiť, ktorí miestni hudobníci dokážu perspektívne uchopiť nové nápady a rozvinúť ich. Nedávno sa zoznámil so Samuelom Adesom, ktorého snaha začať nový život vo Švajčiarsku ho priviedla do jeho obchodu. Iskra medzi nimi preletela, keď Cyrilovi zaspieval a zahral na svoj obľúbený strunový nástroj, grécky krar.
Vďaka tomuto osudovému stretnutiu Samuel hrá na novom albume, na ktorom je dominantný najmä v skladbách „Embeytoa“ a „La Tour Eiffel“. Novými členkami vynovenej zostavy Yalla Miku sa nedávno stali tiež Emma Souharce a Louise Knobil. Hráčka na klávesy Emma je uznávanou hudobníčkou v ženevských experimentálnych kruhoch, vrátane súboru Boxing Noise, v ktorom účinkuje aj Cyril Bondi. Louise, známa aj pod pseudonymom Knobil, tvorí punkovo-jazzové skladby a hrá na kontrabas a basovú gitaru..
„Hlas je najsilnejší nástroj, ktorý prenáša posolstvá. Hlas je kľúčový, aj keď máme radi aj hudbu, ktorá ho neobsahuje.“
Výsledky zmien
Cyril Yeterian hudobne nadväzuje na svoje rodinné dedičstvo, ktoré siaha od Anatólie cez Sýriu, až po Libanon. V skladbe „Al Sayf“ po prvýkrát spieva v arabčine. Je to melancholická, takmer gotická skladba na tému náboženstva ako nástroja moci. Bondi v nej prešiel na ležérny afrobeatový bubenícky výkon. Skladba „Scarlett Chien“ má nádych arabského štýlu chaabi skombinovaného s psychadelickým rockom. Ťahavý, bzučiaci organ sa stretáva s vokálmi typu call-and-responses trochou Autotune. V piesni „Al3Mal“ počuť pochmúrny zvuk gitary a chaotický hluk v strede vytvorený Emmou.
„Nový album má energiu punku zakódovanú v každej skladbe, bez ohľadu na jej štýl, tempo alebo farbu. Je to punková zúrivosť, ktorá je vlastná drsnosti celého ľudského života.“
Nová zostava Yalla Miku využila neformálne session vo svojom vlastnom štúdiu. Samotné nahrávanie prebehlo naživo. Všetci v skupine neustále spievali, čo pomohlo vytvoriť dojem, že sú jednotným celkom. Emma a Louise pridali na album francúzske texty. Priniesli do skupiny nový lyrický uhol pohľadu, ktorý je ironický, cynický, s dadaistickým vplyvom, no zároveň plný nežnosti.
Skladba „Embeyto“ je pomenovaná po Samuelovom rodnom meste. Uvažuje v nej o eritrejských tradíciách súvisiacich s manželstvom, pozorovaných očami 21. storočia.. Jeho vážne recitované verše sú vo francúzštine, nárek a dojímavé refrény v tigrínčine a pomalé, tajomné rozvíjanie oživujú silné údery industriálnych funky perkusií.
„Ľudia potrebujú hudbu, aby im pomohla dostať sa niekam inam. Chcú objavovať, cestovať, uniknúť z rutiny alebo ťažkostí v živote.“
Ďalší obraz Samuelovej osobnosti budete počuť na konci albumu v piesni „La Tour Eiffel“, ktorá je postavená na postpunku a psychedelickej flaute s efektmi. Je to jeho vlastný príbeh utečenca, ktorému bol nedávno udelený legálny status. Môže tak opäť prekračovať hranice a navštíviť napríklad aj Eiffelovu vežu.
Yalla Miku, ktorí pred nahrávaním tohto albumu zmenili svoju formu, sa na tomto albume menia a vyvíjajú. Sú partiou folkerov, rockerov, baladistov, improvizátorov a najmä medzikontinentálnymi hudobnými vizionármi, ktorí svojou hudbou dokazujú, že v dnešnej dobe nie je dôvod obmedzovať svoje obzory. Nahrávky z ich druhého albumu vám preto dáme možnosť vychutnať si v rubrike „Album týždňa“.
NMR (foto: Magali Dougados)
