Nórsko-švédska speváčka a skladateľka Ane Brun sa vo svojej očakávanej novinke odhodlala k žánrovému posunu. Jej najnovšia štúdiová práca na albume „I Thought We Were the Same“ ukazuje, že komorná intimita sa dá dokonale prepojiť s modernou severskou popovou produkciou.

Nové hudobné smerovanie
Album „I Thought We Were the Same“ prináša silné témy spojené s krehkosťou ľudských vzťahov, sklamaním, stratou dôvery a schopnosťou nového začiatku. V skladbách ako „Reevaluating You“ či „Can We Go Back“ speváčka pretavila hlboké osobné skúsenosti s nečakanými životnými zlomami do univerzálnych a silných výpovedí. Samotný názov nahrávky odráža počiatočnú bezradnosť nad zrútením spoločnej reality, no nejde o klasickú rozchodovú platňu. Počas trojročného vzniku sa speváčkin pohľad na rôzne formy sklamania vyvíjal a dospel k poznaniu, že práve tieto skúsenosti vedú k osobnému rastu a uvedomeniu, že dôvera zostáva základným pilierom spolužitia.
Hudobne Brun otvára novú kapitolu a nadväzuje na svoju staršiu tvorbu posunom k prístupnejšiemu, elektronickému popu s chytľavými refrénmi. K tomuto vývoju prispeli aj zaujímavé spolupráce s prominentnými menami elektronickej a alternatívnej scény, ktoré posunuli zvukovú tvár nahrávky na novú úroveň. Skladba „Eat the Fruit“ vznikla v úzkej kooperácii s renomovaným nórskym elektronickým duom Röyksopp, zatiaľ čo singel „Hold Me“ sa formoval spoločne s talentovanou producentkou ARY. Svoje sily spojila aj s oceňovanou umelkyňou Emilie Nicolas, vďaka čomu album získal mimoriadne pestrú a modernú zvukovú paletu.
„Je neuveriteľné, že si navzájom neustále dôverujeme, hoci vieme, že táto dôvera sa môže kedykoľvek zlomiť. Tá zraniteľnosť je jednou z najkrajších vecí na tom, byť človekom,“ prezradila Ane Brun o piesni „Hold Me“.
Väčšia sloboda a umelecká vyzretosť
Zatiaľ čo na začiatku kariéry bola autorka často tlačená do presne vymedzenej hudobnej niky, dnes vníma scénu oveľa otvorenejšie. Vďaka pestrým vplyvom z mladosti – od džezových koreňov jej matky Inger Johanne Brunvoll až po ikony ako Prince, Whitney Houston či Madonna – si užíva tvorivú slobodu, vďaka ktorej je tvorba hudby slobodnejšia a pestrejšia.
Textovo a tematicky sa album točí okolo medziľudských vzťahov a prináša vyzretú vzorku súčasného severského popu, v ktorej prepojila tradičnú autorskú hĺbku s modernou produkciou hostí.
„Tento album vznikal v čase, keď sme všetci prehodnocovali, na čom naozaj záleží. Chcela som zachytiť ten krehký moment, kedy sa otvárame druhým ľuďom, aj keď nemáme záruku, že nebudeme zranení.“
Výsledkom je textovo aj hudobne husté a kompaktné dielo, ktoré prepája tanečnú ľahkosť s hlbokou emocionálnou substanciou a opäť potvrdzuje výnimočné postavenie tejto severskej umelkyne.
NMR (foto: press)








