Cheikh Lô je senegalský spevák a multiinštrumentalista, ktorý vo svojej tvorbe spája západoafrický mbalax s kubánskymi rytmami a jazzom. Ako člen duchovného bratstva Baye Fall je známy svojím charizmatickým hlasom a hlbokou úctou k tradíciám a predkom, čím sa stal uznávaným veľvyslancom africkej kultúry po celom svete. Na jeho posledný album s názvom „Maame“ sa čakalo desať rokov.
„Kým budem žiť, neprestanem hrať. Preto sa modlím k Bohu, aby ma tu nechal ešte sto rokov bez lekárskeho predpisu, hoci hudbu samotnú považujem za liek,“ povedal legendárny senegalský spevák Cheikh Lô pred vydaním nového albumu „Maama“, na ktorom majú výrazný podiel aj českí muzikanti.
Nikto pritom nečakal, že by sa gitarista a bubeník Cheikh Lô podvolil elektronike alebo moderným trendom. Celý život si vystačil s mbalaxom, konžskou rumbou a kubánskou hudbou, takže prečo po päťdesiatročnej kariére prepriahať kone. Tucet autorských skladieb znie v tom najlepšom zmysle slova konzervatívne. Žiadne experimenty so samplami, iba dychy, tradičné akustické nástroje, gitary a namiesto klávesov klavír. Dokonca ani žiadne zboristky – všetko si Cheikh Lô so svojím medovým hlasom naspieval sám. Napriek tomu ide o jedno z najiskrivejších hudobných diel, aké nám kedy predložil.
Na album sa čakalo celú dekádu, a keď v októbri 2025 vyšiel, vyšvihol sa na prvé miesto rebríčka Transglobal World Music Chart, čo snáď ani nepotrebuje komentár. V skladbách obhajuje svoje celoživotné postoje a ako vždy sa vyznáva z úcty k duchovnému bratstvu Baye Fall (senegalskej verzii islamu).
Hudba ako náboženstvo
Hudbu vyzdvihuje ako náboženstvo, v ktorom lož a podvádzanie nemajú miesto. Názov albumu „Maama“ znamená predka – niekoho starého a múdreho, na koho nesmieme zabudnúť. Vzťahuje sa však aj na spevákovho duchovného vodcu, ktorým bol až do svojej smrti v roku 2014 Maame Masamba Ndiaye. Cheikh Lô tiež pripomína návrat k autenticite, čím naráža na mladých Afričanov, ktorí sa nekriticky upínajú k západnému štýlu života a zabúdajú na múdrosť predkov a vieru vo vlastný kontinent.
„Maame volá môjho starého otca, predkov. Maame je môj duchovný vodca. Všetci ho tu tak voláme, ale jeho meno je Maame Masamba Ndiaye. Bol to múdry muž. Myslím, že je to jediný človek, ktorého som v Afrike poznal, ktorý sa dožil 150 rokov,“ povedal Cheikh Lô.
Hviezda západoafrickej hudby
Cheikh Lô patrí k najväčším žijúcim hviezdam západoafrickej hudby a jeho sláva od roku 1995, kedy vydal ikonický debutový album „Ne La Thiass“, obletela celý svet. 12. septembra oslávil sedemdesiatku a vydanie albumu spojil s oslavou päťdesiatročnej kariéry. Od českých priateľov – Pavla Šmída a Martina Pira, ktorí všetko na mieste dokumentovali – prichádzali správy, ako oslavou žije doslova celý Senegal. Gratulácie zaslali prezident aj premiér a na slávnostný koncert v dakarskom klube Just for You prišiel legende osobne pogratulovať minister kultúry Bacary Sarr.
Keď nás v roku 2018 Cheikh Lô sprevádzal po svojom dome, zaviedol nás aj do archívu – svojej „siene slávy“. Na stenách viseli ceny, plagáty a fotografie z dôležitých momentov jeho kariéry. Bolo na ňom vidieť, že je na svoje úspechy pyšný. Vlastne nás tým dostal do rozpakov, pretože pre nás vždy predstavoval obra africkej hudby a dovtedy sme si nedokázali predstaviť, že budeme sedieť v jeho obývačke a dlhé hodiny sa rozprávať o hudbe. Každú chvíľu však stíchol, vzal do rúk gitaru a spieval skladby, ktoré sme nepoznali.
„Ani nemôžete, nosím ich zatiaľ len v hlave,“ hovoril so svojím typickým lišiackym úsmevom. To bolo pred siedmimi rokmi. Nikto netušil, že čoskoro príde pandémia, čo však Cheikh Lô využil a v skromnom domácom štúdiu so synom natočil základy albumu „Maama“.
Česká spolupráca
S albumom je spojená aj ďalšia, predtým nepredstaviteľná vec: na väčšine skladieb sa podieľal český gitarista Pavel Šmíd, dnes už člen Cheikhovej kapely, v niekoľkých piesňach počujeme aj basgitaristu Tomáša Lišku a saxofonistu Petra Smékala. Pre tých, ktorí netušia, ako sa našinci ocitli v senegalskej extralige: keď v roku 2018 Cheikh Lô koncertoval na festivale Colours of Ostrava, súhlasil s účasťou na konferencii Czech Music Crossroads. Z nočného jamovania vzniklo priateľstvo, ktoré vyústilo do projektu King’n’doom. Hoci sa Cheikh neskôr vrátil k vlastnej kapele, Pavel Šmíd začal pendlovať medzi Prahou a Dakarom, podieľal sa na nahrávaní a dokonca s Cheikhom oslávil spoločné narodeniny priamo na pódiu.
Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press)
