Londýnska štvorica Dry Cleaning na svojom novom albume „Secret Love“ pokračuje v dekonštrukcii post-punku. Zatiaľ čo sa gitary krútia v hypnotických slučkách, speváčka Florence Shaw s chirurgickou presnosťou recituje útržky reality. Výsledkom je fascinujúca mozaika, ktorá premieňa banalitu na umenie.
Príbeh Dry Cleaning sa začal neobvykle: traja dlhoroční priatelia hrali v skúšobni inštrumentálny post-punk a zúfalo hľadali hlas. Keď pozvali svoju kamarátku, učiteľku kreslenia Florence Shaw, aby sa k nim pripojila, odmietla. Tvrdila, že nevie spievať a nemá rada pozornosť. Nakoniec však prišla, vytiahla si zápisník s náhodnými citátmi a namiesto spevu ich začala sucho prednášať do rytmu gitár. V ten moment sa zrodila jedna z najoriginálnejších kapiel súčasnej britskej scény.
„Vždy som mala pocit, že spievať je tak trochu trápne. Je to také… okázalé. Keď hovorím, cítim sa oveľa silnejšia, akoby som mala veci viac pod kontrolou,“ povedala Florence o svojom prístupe.
Z garáže do prvej ligy
Hoci kapela vznikla v roku 2018, svet ich skutočne spoznal až o rok neskôr vďaka dvom prelomovým EP nahrávkam „Sweet Princess“ a „Boundary Road Gazette“. Už na nich si zadefinovali svoj štýl: surové, špinavé gitary a texty o veciach, ktoré by iným prišli banálne – napríklad o problémoch so starými verziami Windowsu alebo o kúpaní psa.
Ich skutočný debutový album vyšiel v roku 2021 pod názvom „New Long Leg“ a spôsobil malú senzáciu. Bol plný nervóznej energie a absurdného humoru. Skladby ako „Scratchcard Lanyard“ sa stali hymnami pre fanúšikov alternatívy po celom svete. Ukázalo sa, že model hovoreného slova v spojení so silnými basovými linkami funguje dokonale aj na ploche celého albumu.
O rok neskôr prišli s druhým albumom, ktorý potvrdil, že Dry Cleaning nie sú len vtipom na jedno použitie. Albumom „Stumpwork“ kapela umelecky dozrela. Florence Shaw sa v textoch venovala strate a smútku – nahrávka bola ovplyvnená smrťou blízkych rodinných príslušníkov členov kapely – no stále si zachovala svoj charakteristický nadhľad a iróniu. Hudba sa stala jemnejšou, komplexnejšou a viac sa inšpirovala funkom či psychedéliou.
„Snažíme sa zachytiť pocit moderného života, ktorý je často len zmesou nudy a náhodných informácií. Florence dokáže prečítať nápis na obale od čipsov tak, že to znie ako najdôležitejšia vec na svete,“ zhrnul to vtedy trefne Gitarista Tom Dowse.
Tajná láska
Práve schopnosť nájsť mimoriadne v obyčajnom je hnacím motorom najnovšieho albumu „Secret Love“. Ak sme pri nahrávke „Stumpwork“ mali pocit, že kapela začala experimentovať s priestorom a tichom, novinka nás vrhá do ešte intímnejšieho a zvukovo bohatšieho sveta. Dry Cleaning tu definitívne opúšťajú škatuľku „post-punkovej senzácie“ a stávajú sa suverénnymi architektmi vlastného hudobného žánru.
Hneď úvodná skladba „Hit My Head All Day“ naznačuje, že Florence Shaw nestratila nič zo svojho ostrovtipu. Jej hlas tentoraz plynie ponad vrstvy melancholických gitár, ktoré miestami pripomínajú snový shoegaze, no stále si zachovávajú tú známu, takmer mechanickú presnosť.
„Pri tomto albume sme sa prestali báť ticha. Predtým som mala pocit, že musím každú sekundu vyplniť slovami, aby som zahnala úzkosť. Tu je však oveľa viac priestoru na dýchanie. Je to o tých momentoch, kedy v izbe nikto nie je, len vy a vaše spomienky na niečo, čo ste kedysi milovali“.
Textovo je to opäť fascinujúca jazda. Shaw nás sprevádza úvahami o osamelosti v meste, klimatickej úzkosti či technologickom zahltení, pričom používa svoj typický recept: vezme banálnu situáciu a rozoberie ju na drobné súčiastky, až kým z nej nezostane čistý surrealizmus.
Secret Love nie je albumom na prvé počutie, no o to dlhšie vo vás zostane rezonovať. Dry Cleaning opäť dokázali, že na to, aby ste poslucháča šokovali, nemusíte kričať. Stačí len veľmi pozorne sledovať svet okolo seba a nebáť sa pomenovať jeho absurdnosť. Je to nahrávka pre všetkých, ktorí v hluku dnešnej doby hľadajú niečo skutočné – aj keď je to ukryté v texte o starom svetri alebo rozbitej televízii.
Róbert Gregor (foto: press Dry Cleaning)
