Zabudnite na vyleštené pohľadnice z Eiffelovky; album „Stories from My Paris“ vás vezme do skutočného sveta medzi Prahou a Parížom, kde sa vôňa kávy mieša s únavou nočného metra a čistou radosťou z nových začiatkov.
Existujú albumy, ktoré sa nahrajú za pár týždňov v sterilnom prostredí nahrávacieho štúdia, a potom sú tu diela, ktoré potrebujú dozrieť ako dobré víno v uličkách Montmartru. „Stories from My Paris“, tretí autorský počin kapely VOILA, patrí do tej druhej kategórie. Nevznikal za hermeticky uzavretými dverami, ale v priebehu niekoľkých rokov, počas ktorých sa životy jeho tvorcov, speváčky Zdenky Trvalcovej a gitaristu Tibora Židu, zásadne zmenili. Je to hudobný denník písaný na trase medzi dvoma európskymi metropolami, zachytávajúci obdobie návratov, osobných strát aj hlbokých nádejí. Atmosféra albumu je nasiaknutá autenticitou, ktorú do textov vniesol francúzsky textár Fabien Vautrin. Vďaka nemu poslucháč nielen počuje hudbu, ale priam cíti pulzovanie parížskeho metra a intímnu poetiku mesta, ktoré nikdy nespí, no vie byť aj bolestne osamelé.
„Tento album nevznikol v štúdiu, ale v živote. Každá pieseň má konkrétny moment, ktorý sme naozaj prežili.“
Hudobne sa VOILA vracia k svojim najsilnejším koreňom, no zároveň sa nebojí prekračovať hranice. Skúsenosť Zdenky so stvárnením legendárnej Edith Piaf vniesla do interpretácie novú hĺbku a dramatickosť, ktorú by ste v bežnom pope hľadali márne. Nie je to však len o šansóne. Album je zaujímavým koktailom, v ktorom sa prirodzene stretáva swing, country, muzikálové prvky a prekvapivo aj rytmika afrického popu. Táto žánrová pestrosť nie je náhodná; odzrkadľuje slobodu, ktorú kapela za roky svojho pôsobenia na českej a slovenskej scéne nadobudla.
Od divadelných dosiek k autentickej materskej nehe
V centre celého albumu stojí osobný príbeh, ktorý sa najviac odráža v skladbe „Quand tu reviendras“. Je to pieseň o čakaní – konkrétne o období, keď Zdenka očakávala svoje tretie dieťa. Tento moment dodáva albumu rozmer, ktorý prekračuje hranice bežnej hudobnej produkcie a robí z neho hlboko ľudskú výpoveď. Hold matkám a starým mamám v skladbe „Ode aux mères“ zase pripomína dôležitosť koreňov, z ktorých vyrastáme. Spolupráca s Ninou Marinovou na titulnej piesni priniesla do projektu potrebný nadhľad a humor. Príbeh o staršej Američanke, ktorá si vysnívala Paríž ako svoj ideálny prístav, je metaforou pre nás všetkých, ktorí hľadáme svoje miesto vo svete, hoci realita je občas iná než naše predstavy. Práve toto prepojenie snov a drsnej skutočnosti robí z albumu VOILA dielo, ktoré s poslucháčom môže rezonovať dlho po poslednom tóne.
Keď sa jazz manouche stretne s energiou súčasnej hudby
Výraznú pečať albumu dal práve jeho gitarový štýl inšpirovaný virtuozitou Djanga Reinhardta. Bonusová skladba „Coucou“ nie je len obyčajným prídavkom, ale úprimnou poctou tomuto zakladateľovi žánru jazz manouche. Na nahrávaní sa podieľali špičky českej jazzovej scény ako Ondřej Kabrna, Josef Fečo či Tchavolo Vlasák, čo zaručuje hudobnú kvalitu, ktorá znesie najprísnejšie medzinárodné kritériá. VOILA už dávno nie je len tou kapelou, ktorá pred rokmi očarila hitom „Flip Flops“. Dnes je to zrelé teleso, ktoré dokáže preniesť atmosféru parížskych kaviarní do moderného zvuku 21. storočia.
„Snažili sme sa o prirodzené prepojenie žánrov, ktoré nás formovali – od šansónu až po energiu, ktorú nám dáva jazz manouche“.
„Stories from My Paris“ je albumom pre tých, ktorí v hudbe hľadajú viac než len podmaz k rannému čaju – je to pozvánka na cestu, ktorá vás možno dojme, možno roztancuje, ale rozhodne vás nenechá chladnými. Od roku 2010 prešla kapela dlhú cestu od ocenenia Český tučňák až po vypredané kluby a dnes nám predkladá svoju najvyzretejšiu tvár, ktorá je rovnako krehká ako sebavedomá.
NMR (foto: press)
