DAM – HUDBA AKO ZBRAŇ

Dam – Ben haana wa maana (Cooking Vinil 2019)

Hudba ako zbraň. Nejde o klišé? Ako kde: napríklad na okupovaných palestínskych územiach predstavuje hip-hop zásadnú nenásilnú formu protestu.

„Môžu s ním bez prípravy strieľať prakticky ktokoľvek, tí odvážnejší ako z guľometu,“ tvrdí raper, herec a spisovateľ Tamer Nafar, leader tria DAM (arabsky večnosť, hebrejsky krv), existujúceho od roku 1999. Palestínci s izraelskými pasmi žijúci neďaleko Tel Avivu nemajú, pokiaľ ide o koncerty v arabskom svete, príliš možností. Prakticky nulové: navyše žiadna Gaza, žiadny Západný breh. A tak si DAM o povesť najlepšieho palestínskeho hip-hopového tria povedali hlavne v Glastonbury, na Womade alebo v Spojených štátoch.

Poznamenanie politickou stigmou.

„Áno, každý aspekt nášho života je nejak prepojený s politikou, ale to nie je všetko, čo ponúkame, alebo všetko, čím sme. Je to život, do ktorého sme sa narodili,“ vysvetľuje raperka Maysa Daw, členka tria od roku 2012. Jej príchodom doterajšie témy DAM – slobodný život, rasizmus, náboženstvo, drogy, ironické komentáre – silnejšie akcentovali ženské práva a sexualitu.

V skladbe „Jasadik-Hom“, vydanej vo forme singla, ostro žiada o rešpekt: „Keď sa v arabskom svete bavíte o ženských právach, bavíte sa o situácii, keď sú muži ochotní vám ich najprv povoliť.“ A tak Maysa rapuje: „Trvalo mi dlho, než som bola schopná sa zamilovať do svojho arabského tela. Stála som pred zrkadlom a musela si dať dole okuliare, pretože ich vyrobil muž.“

DAM nedržia v rukách nástroje, arabsky rapujú a zborovo spievajú do výbušného eletronického základu izraelského producenta Itamara Zieglera.

Hlasy spevákov DAM sú zasadené do rytmického a melodického derivátu arabskej hudby, špecifickej syntézy tradícií a moderného mestského popu Blízkeho východu nútiaceho k tancu, zároveň predstavujúceho ideálny nosič pre nekompromisnú skladbu „Hada Yid’e Sitna“, prosbu matkám proroka Mohameda a Ježiša Krista, aby si prišli na ulicu pre svoje deti: „Každý z nich má pravdu, ale navzájom sa zabíjajú „.

Jiří Moravčík (foto: press DAM)