On air
Next
Album týždňa

BUFFY SAINTE-MARIE – ZAKAZOVANÁ REBELKA, KTORÁ VAMI ZATRASIE

15.1.2018

Buffy Sainte-Marie - Medicine Songs (True North 2017)

3/2018

Buffy Sainte-Marie – Medicine SongsAk ste ešte nevideli takmer 77 ročnú pesničkárku, ktorá to váľa tak, že Vás buď posadí na zadok alebo postaví na nohy, tak neváhajte a poriadne sa pozrite na stálicu kanadského folkového protest songu, Indiánku Buffy Sainte-Marie. Minulý rok, konkrétne 10. 11. 2017, jej vyšiel nový album Medicine Songs. Možno by sa vo vašom  privátnom rebríčku najlepších albumov roka 2017 našlo preň nejaké miestečko. Nie je totiž vylúčené, že táto neúnavná  bojovníčka za práva utláčaných bojuje aj za Vás.

Buffy Sainte-Marie (narodená 20. februára 1941, Piapot Reserve, Saskatchewan, Kanada) je speváčka, skladateľka, textárka, inštrumentalistka, herečka, výtvarníčka, pacifistka, pedagogička, sociálna aktivistka, filantropka, držiteľka množstva rôznych ocenení (Zlatý glóbus, Oscar, Juno Award). Bola uvedená do Kanadskej hudobnej siene slávy i na na Kanadský chodník slávy. Jedným z jej manželov bol americký hudobný skladateľ Jack Nitzsche. (Neil Young, The Rolling Stones, film Prelet nad kukučím hniezdom).

Zväčša býva ponímaná ako predstaviteľka folku, no jej žánrový diapazón bol pomerne široký, zachádzala aj do rocku, elektronickej hudby i … etnickej.  Preto ju niektorí hudobní publicisti pokladajú aj za predstaviteľku Native American Music, čo už je z nášho pohľadu sféra world music. Narodila s v indiánskej rezervácii Piapot, pochádza z kmeňa Kríov (Nehiyonukov). Po náhlej smrti obidvoch jej rodičov bola adoptovaná rodinnými príbuznými.

Ako malé dievčatko hrala na hrnce a panvice. Sama si zhotovila slúchadlá – trubice z vysávača pripojila k magnetofónu. Keď mala tri roky, naučila sa hrať na klavíri. A keď mala štyri, začala zhudobňovať svoje básne. Prvé syntetizátory videla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Synclavier a Fairlight začala používať hneď ako sa objavili. Skúmala svoj pôvod, odcestovala späť do rezervácie Piapot. Študovala hudbu a orientálnu filozofiu na Univerzite v Massachusetts. Počúvala skladby hudobníkov z celého sveta. Mali na jej tvorbu veľký vplyv. Nakoniec sa ocitla v New Yorku, začala spievať v kaviarňach vo štvrti Greenwich Village, kde ju Bob Dylan počul spievať a vyzval ju, aby vystúpila na folkovom stretnutí v kaviarni The Gaslight Cafe. (Počas existencie tejto kaviarne koncertovali v jej priestoroch aj Bruce Springsteen, José Feliciano, Jimi Hendrix, Eric Clapton, Bonnie Raitt).

Buffy Sainte-Marie V roku 1963 už spievala na koncertoch svoju vlastnú pieseň Univerzálny vojak, no zakázali jej vystupovať v rozhlase i televízii. Pieseň Universal Soldier sa stala najprv hitom vo folkových kruhoch, bola súčasťou debutového albumu Buffy Sainte-Marie – It’s My Way! (1964). Širšia verejnosť ju spočiatku vnímala ako neobľúbenú. O rok neskôr sa stala svetovým hitom v podaní Donovana a zároveň jednou z najreprezentatívnejších protivojnových piesní generácie hippies. Buffy o nej povedala: „ Je o zodpovednosti za vojnu a o tom, ako nás všetkých zabije staré feudálne myslenie“. Ľuďom, ktorí podporovali vojnu vo Vietname, samozrejme, nemohla byť príjemná, obzvlášť jej posolstvo, ktoré súviselo z rozmáhaním sa myšlienky odmietať nosiť zbraň. (Mnohí hudobníci i mnohé hudobné skupiny ju zaradili do svojho repertoáru, napríklad Glen Campbell, Chumbawamba, First Aid Kit). V polovici sixties už s Buffy vystupovali Joni Mitchell. Leonard Cohen, Neil Young. Nastali však aj horšie časy na ktoré Buffy spomína takto: „Americký prezident Lyndon B. Johnson schválil potlačenie mojej hudby v rozhlasových staniciach.  Bola som vyradená aj z predajní gramoplatní v Spojených štátoch.“

Album Medicine Songs je akoby správou, že Buffy je ešte stále tým odvážnym bojovným dievčaťom, akým bola kedysi v ére „sixties“. Neobsahuje síce výlučne jej nové piesne,  jedenásť z dvadsiatich pochádza z jej starého repertoáru, no sú podávané v nových úpravách. Kto by od Buffy očakával ústup na pozície estrádnych šou pre seniorov, bol by prekvapený. Až na pár vrások na nej nevidno žiadne iné znaky typické pre jej vek, naopak, z jej štíhlej postavy stále vyžaruje energia. Niektoré jej nové nahrávky, obzvlášť tie razantnejšie, pripomínajú undergroundový rock v štýle aký vytvárajú Lydia Lunch alebo Nick Cave – napríklad skladby „You Got to Run (Spirit of the Wind) Starwalker“, ktoré nahrala spolu s Tanyou Tagaq, kanadskou Inuitkou (po našom pre Inuitov urážlivo povedané Eskymáčkou), laureátkou Polaris Music Award. (Tanyu sme mali možnosť zažiť naživo v roku 2008 na festivale Colours Of Ostrava). 

Ukazuje sa, že jej staré piesne o rasizme, vojne, nespravodlivosti, útlaku a chamtivosti, sú tematicky, bohužiaľ, aktuálne. Buffy je stále odhodlaná bojovať za lepší svet a robí to presvedčivo, akoby to bola samozrejmosť. Človeka, ktorý má v sebe aspoň štipku morálky z toho musí zamraziť. Takí ako ona by sme mali byť všetci, no väčšinou nie sme, považujeme to za naivné. Ako hovorí Buffy: „To, čo dnes ľudí znepokojuje, sú stále tie isté problémy ako pred 50 rokmi“.

Miroslav Potoček (foto: archív)