'/%3E%3C/svg%3E){kind=small}
Britská skupina Django Django sa po rokoch zvukových experimentov a žánrových prelínaní vracia s novým štúdiovým albumom „Doveland“, ktorý prekvapivo stavia na vnútornej introspekcii a organickej atmosfére. Novinka ukazuje, že kapela dokáže rásť aj bez toho, aby stratila svoj nezameniteľný rukopis.
Mýtické mestečko
Korene nového albumu „Doveland“ siahajú do obdobia covidových lockdownov, kedy členovia kapely tvorili oddelene a netušili, akým smerom sa ich tvorba napokon uberie. Zatiaľ čo bubeník a producent Dave Maclean vytváral tanečné linky neskôr využité v projekte Off Planet, spevák Jim Dixon sa venoval vrstveniu akustických gitár a vokálov. Keď sa hudobníci opäť stretli, rozhodli sa pre ucelenejší prístup.
Názov nahrávky odkazuje na známy internetový mýtus o mestečku na stredozápade USA, ktoré údajne v 90. rokoch bezstopy zmizlo a nenachádza sa na žiadnych mapách, hoci niektorí ľudia tvrdia, že v ňom žili a ako dôkaz vlastnia spomienkové predmety. Myšlienka hľadania nemožného miesta sa stala hlavným katalyzátorom pre ich dosiaľ najosobnejšiu a najviac sústredenú nahrávku. Významný bol pritom samotný proces hľadania, nie nevyhnutne cieľ.
„Nejde nevyhnutne o to niečo nájsť, ale o samotnú skúsenosť z cesty.“
Akustická intimita a filmová atmosféra
V snahe ustúpiť od žánrového preskakovania a preplnenej elektroniky sa štvorica stiahla na nemecký vidiek. V spolupráci s producentom Nickom McCarthym z Franz Ferdinand a skladateľkou Polly Ester vzniklo dvanásť skladieb zakorenených vo fantázii aj v prežitých skúsenostiach. Namiesto drahých efektov a vrstvených syntetizátorov dostali priestor akustické gitary, klavír a prirodzené perkusie. Významnú úlohu v nových kompozíciách zohrávajú ticho a vedomé vynechávanie zvukov.
Nahrávka bola v tichosti tvarovaná aj témami straty, smútku a prchavosti ľudských spojení, keďže členovia kapely počas jej vzniku prechádzali ťažkými osobnými obdobiami. Výsledkom však nie je ponurá platňa, ale balans medzi melanchóliou a životnou energiou s filmovou atmosférou pripomínajúcou soundtracky k snímkam ako Paris, Texas či Twin Peaks. Django Django tak namiesto bezhlavého experimentovania našli pokojný prístav, v ktorom ich tvorivá sloboda stále rezonuje.
NMR (foto: press Django Django)
