Francúzsko duo DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson vydalo tretí album s názvom „2+“. V jeho pätnástich skladbách počuť funk, soul, afrobeat i bossa novu.
DjeuhDjoah a Nicholson sa kedysi spoznali na basketbalovom ihrisku, teraz ich hudbu vychvaľujú hudobní kritici, tí však nie sú jednotní v jej pomenovaní. Nazývajú ju rôzne: chanson afropéenne, afro soul tropical funk a podobne. Keď hudbu nie je možné jednoznačne priradiť do určitého hudobného žánru, už to samotné je do istej miery pozitívum, pretože je to prinajmenšom náznak nekonvenčnosti, originality. Hudba tejto dvojice jednoznačne patrí do takejto kategórie. Jediné, čo je o nej snáď možné objektívne napísať je skutočnosť, že je výsledkom inteligentnej, no pritom spontánnej fúzie rôznych druhov hudby.
Základ ich hudby tvorí funky do ktorého sú vkusne začlenené prvky štýlov šansón, afrobeat, jazz, soul, electronica, deep house, reggae, dub.
Pôsobí to „africko-európsko-francúzsko-americkým“ dojmom. Poslucháčovi znalému hudby sveta určite neuniknú antilské vplyvy kreolských piesní a sem-tam započuje aj niečo kamerunské, evokujúce štýl Manu Dibanga. V niektorých ich nahrávkach počuť lesné rohy, vibrafóny, kožené bubny.
Nový album sa nahrával v “ Le triangle des Bermudes “ v domácom štúdiu Lieutenant Nicholsona.
Na nahrávkach sa podieľal tiež trubkár Antoin Berjeaut a hráč na klávesové nástroje Florian Pellissier. Obaja patria medzi perspektívne objavy francúzskej jazzovej scény. V niektorých skladbách počuť vokálny zbor, ktorý sa nahrával v dedine Bastille v pivnici vydavateľstva Hot Casa Records počas pandémie
Texty piesní dvojice DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson sú uvoľnené, slobodné, surrealistické. Vysvetlili to slovami: „Keď je hudba dobrá, surrealizmus nás vyzýva byť slobodnými, vyzýva nás na automatické písanie textov v štýle André Bretona. André Breton ho nazval vzorom ľudskej dôstojnosti. Na jeho náhrobnom kameni je nápis Sloboda, identita, zodpovednosť, bratstvo. Jeho priaznivcami boli mnohé významné osobnosti, napríklad aj bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
V nových skladbách dvojica chváli pomalosť („Pas si vite“), rieši environmentálne problémy („Coeur béton“, „Planete“), kritizuje sociálne výpovede a závislosť na sociálnych sieťach („Police“, „Raie publiques“, „clic „), spomína na detstvo („Bola Mba“) a hovorí aj o postkoloniálnom vzťahu medzi Afrikou a ostatnými kontinentmi. Nechýbajú ani témy lásky ( „Thé à la menthe“, „Ping Pong“), alebo Marokom inšpirovaná skladba „Essaouira“.
DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson opäť posúvajú hranice francúzskej hudby s cieľom roztancovať svet. Zároveň si chcú udržať medzinárodné publikum, v čom im držíme palce.
NMR (press: DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson)
