Štvrtý album „Danses Divine“ francúzskeho dua DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson má ambíciu priviesť všetkých späť na tanečný parket.
DjeuhDjoah a Lieutenant Nicholson sa spoznali na basketbalovom ihrisku, no neskôr sa rozhodli pre produkovanie hudby. Hudobní krtici ju nazývajú rôzne: chanson afropéenne, afro soul tropical funk a podobne. Keď ju nie je možné jednoznačne priradiť do určitého hudobného žánru, už to samotné je do istej miery pozitívum.
Od vydania albumu „T’es qui ? v roku 2015“ dvojica posúva hranice francúzskej hudby s cieľom rozhýbať svet. Využíva eklekticizmus, v ktorom mieša elektronickú hudbu, šansón, soul, afrobeat, funk, bossa novu, hip-hop, zouk a ďalšie žánre. Ich piesne vznikajú v domácom štúdiu, ktoré si nazvala „Bermudský trojuholník“.
Radosť a humor
Obaja hudobníci majú umelecké korene. Nicolas alias Lieutenant Nicholson je syn speváka Laurenta Voulzyho. Georges-Olivier alias DjeuhDjoah je príbuzným speváka, hudobníka a spisovateľa Francisa Bebeyho. Titulná skladba k albumu „Danses Divines“ sa nesie v štýle bossa nova s kreolskými akcentmi a jazzovými aranžmánmi, ktorú dopĺňa veselý videoklip natočený na Guadeloupe
DjeuhDjoah hrá na gitare, zatiaľ čo Lieutenant sa stará o rytmické programovanie, perkusie, klavír, mellotron a spevácky zbor. Keď počujete flautu, je to Xavier Sibre, a ak je to soukouss, je to skôr Sarah Solo. Každá skladba na novom albume vyzýva k oslobodeniu tela od prirodzených funkcií, aby dosiahlo slobodný prejav. Častými témami ich piesní sú neopätovaná láska, transidentita a ekonomická aj duchovná kríza, no všetky myšlienky sú spracované s iróniou, aby sa vytvoril odstup od súčasných krutých emócií.
Nekonvenčnosť a originalita
Hudba dvojice DjeuhDjoah & Lieutenant Nicholson jednoznačne patrí do nekonvenčnej kategórie. Pôsobí to „africko-európsko-francúzsko-americkým“ dojmom, prevažne loungeovým (extra rýchleho tempa sa nedočkáte, ani tvrdých tanečných beatov). Poslucháčovi znalému hudby sveta určite neuniknú antilské vplyvy kreolských piesní a sem-tam započuje aj niečo kamerunské, evokujúce štýl Manu Dibanga. V niektorých ich piesňach počuť lesné rohy, vibrafóny, kožené bubny. Ich texty sú uvoľnené, slobodné, surrealistické.
„Surrealizmus nás vyzýva byť slobodnými, vyzýva nás na automatické písanie textov v štýle André Bretona. Zároveň našimi textami vyjadrujeme poctou poézii básnika menom Aimé Césaire z ostrova Martinik“.
Aimé bol jedným zo zakladateľov hnutia négritude vo frankofónnej literatúre. André Breton ho nazval vzorom ľudskej dôstojnosti. Na jeho náhrobnom kameni je nápis Sloboda, identita, zodpovednosť, bratstvo. Jeho priaznivcami boli mnohé významné osobnosti, napríklad aj niekdajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Nahrávky z albumu „Danses Divine“ vám dáme možnosť vychutnať si v nasšom aktuálnom „albume týždňa“.
NMR (foto: press)
